Test Honda Prelude: Keď je emócia viac ako údaje v tabuľke

Sú autá, ktoré dávajú zmysel na papieri. Potom sú autá, ktoré dávajú zmysel až vo chvíli, keď si sadnete za volant. A nová Honda Prelude patrí jednoznačne do tej druhej skupiny. Keby ste sa pozerali iba na technické údaje, možno by ste si povedali, že to nemôže fungovať. 

Kupé s hybridným pohonom, bez klasickej prevodovky, bez turbomotora s tromi stovkami koní a navyše v dobe, keď športové dvojdverové autá miznú rýchlejšie ako atmosférické motory. Meno Prelude sa vracia po viac ako dvoch desaťročiach. 

Posledná generácia skončila výrobu ešte na začiatku nového milénia a odvtedy sa zdalo, že Honda už podobné auto nikdy nepostaví. Trh sa zmenil, zákazníci presedlali do SUV a emisné normy začali diktovať, čo sa môže vyrábať. O to väčším prekvapením je, že sa Honda rozhodla legendárne meno oprášiť.

Prelude je trochu rebel. Nie preto, že by mal extrémny výkon alebo hlučný výfuk. Rebeluje tým, že vôbec existuje. Výrobcovia škrtajú športové modely jeden za druhým, a od Hondy prichádza malé dvojdverové kupé. Áno, dostalo hybridný pohon. Nie preto, že by to bol sen konštruktérov, ale preto, že iná cesta dnes prakticky neexistuje.

Práve hybrid vyvoláva najviac otázok. Mnohí vidia výkonové čísla a automaticky Prelude odpisujú. Veď športové kupé by malo mať minimálne tristo koní, ideálne motor z Civicu Type R. Lenže realita je úplne iná. Toto auto totiž nemožno hodnotiť cez tabuľku parametrov.

Možno je to podobný príbeh, aký kedysi napísalo Audi TT. Nebolo najvýkonnejšie, nebolo najpraktickejšie, ale malo charakter. Prelude robí niečo podobné pre dnešnú dobu. Len namiesto preplňovaného benzínu využíva technológie, ktoré mu umožnili vôbec vzniknúť.

Jazdí lepšie, než by ste čakali

Najväčšie prekvapenie prichádza po prvých kilometroch. Nie, Prelude nie je raketa, ktorá vás zatlačí do sedadla pri každom zošliapnutí plynu a vytlačí vám očí na temeno. Lenže po pár zákrutách pochopíte, že Honda mala úplne iné priority.

Základ podvozka vychádza z Civicu Type-R. To je informácia, ktorá vysvetľuje veľa. Pohonná sústava síce pochádza z bežného Civicu, ale všetko okolo nej je pripravené na podstatne väčšie zaťaženie. 

Riadenie pôsobí neuveriteľne ľahko, ale zároveň presne. Auto okamžite reaguje na pohyby volantu a vodič má pocit, že sedí v niečom menšom, než v skutočnosti je. Na výber je niekoľko jazdných režimov. Comfort, GT, Sport, Individual a úplne nový režim S+, ktorý je vlastne tým, kvôli čomu si toto auto budete pamätať. Je to nadstavba ku každému zo štandardných režimov.

Pre Prelude je Comfort až príliš mäkký. Na rozbitých cestách je príjemný, ale pri športovejšej jazde pôsobí trochu neadekvátne. GT predstavuje rozumný kompromis na bežné cestovanie a Sport už auto citeľne prebúdza. Skutočné divadlo však začína až po prepnutí do Sport a k tomu S+.

Honda totiž využila absenciu klasickej prevodovky vo svoj prospech. Prelude v skutočnosti žiadnu prevodovku nepotrebuje. Elektromotor poháňa kolesá prakticky neustále a spaľovací motor väčšinu času funguje ako generátor elektrickej energie. Priamo na kolesá sa zapája až vo vysokých diaľničných rýchlostiach. Výsledkom je úplne iný spôsob zrýchľovania než pri klasických benzínových autách.

Lenže Japonci vedeli, že športové auto bez radenia by mnohým fanúšikom jednoducho chýbalo. Preto vytvorili simulované prevodové stupne. V režime S+ začnú pádla pod volantom radiť virtuálne rýchlosti, mení sa zvuk motora, odozva na plyn aj spôsob zrýchľovania. Takto to neznie ako terno, veď simulované stupne majú aj prevodovky CVT. V praxi je to prekvapivo návykové.

Po pár kilometroch prestanete riešiť, že prevody vlastne neexistujú. Mozog prijme toto radenie a začne si jazdu užívať. Navyše pri ostrom tempe dokáže Prelude ponúknuť aj jemný lift-off oversteer. Nie dramatický, nie nebezpečný, ale presne taký, aby ste cítili, že zadná náprava spolupracuje.

Podvozok Prelude pritom zvládne oveľa viac výkonu. Úprimne povedané, pokojne by zniesol aj 350 koní. Každý fanúšik Hondy si asi predstaví motor z Civicu Type R a myšlienku, aké by to bolo fantastické. Lenže emisné limity podobným projektom jednoducho neprajú.

Paradoxne to však Prelude veľmi neubližuje. Vďaka kvalite podvozka dokáže do zákrut vchádzať výrazne vyššou rýchlosťou, než by ste čakali. A keďže na výjazde nemusíte doháňať nízku nájazdovú rýchlosť obrovským výkonom, rozdiel oproti silnejším autám nie je taký dramatický.

A potom príde ďalšie prekvapenie. Spotreba. Diaľnica sa bez väčších problémov pohybuje okolo šiestich litrov. Mimo diaľnic nie je problém jazdiť za približne 3,5 litra na sto kilometrov. Presne pri tomto čísle mi napadla stará Honda Insight. Auto, ktoré tiež dokázalo neuveriteľne hospodáriť s energiou bez toho, aby vodiča nudilo.

Prelude robí niečo, čo dnes dokáže len máloktoré športovo ladené auto. Vie byť zábavné aj úsporné zároveň. A ak to s jazdením myslíte vážne, tak nezvyšujte výkon, ale vymeňte Continental Premium Contact za Sport Contact 7.

Prelude je kupé s jasnou víziou

Prelude je skutočné dvojdverové kupé. Pri dĺžke približne 4,5 metra patrí medzi autá, ktoré miznú z trhu. Kedysi ich bolo množstvo. Dnes ich spočítate na prstoch jednej ruky. Aj preto pôsobí na parkovisku tak trochu exoticky.

Predná časť nadväzuje na aktuálny dizajnový jazyk Hondy. Niektorým pripomenie Toyotu, iným sa v ostro rezaných svetlometoch dokonca vybaví Ferrari Purosangue. Je to zvláštne prirovnanie, ale keď sa na auto pozriete spredu, niečo na tom skutočne je.

Profil je čistý a elegantný. Honda nepodľahla pokušeniu vytvoriť zbytočne agresívne prelisy. Prelude pôsobí športovo aj bez toho, aby na seba kričalo. Testovaný kus má navyše malé krídlo na odtrhovej hrane kufra. Ja sa neviem rozhodnúť, či sa mi páči. Raz mám pocit, že zadnej časti dodáva správnu dávku športovosti, inokedy si poviem, že bez neho by bolo auto čistejšie.

Farieb veľa nie je. Na výber sú štyri. Biela, sivá, čierna a modrá. Úprimne? Neexistuje dôvod vyberať inú než modrú. Práve v nej vyniknú línie karosérie najlepšie. Jediné vizuálne sklamanie prichádza v momente ako otvoríte dvere. Majú rám. Čakal som bezrámové, ale tieto zase predstavujú menej problémov v zime a menší hluk v interiéri.

Jedinou vecou, ktorú by som zmenil, sú disky kolies. Nepôsobia zle, ale pri takto vydarenom aute by som čakal niečo odvážnejšie. Napríklad štýl, aký kedysi ponúkali legendárne kované disky RAYS na Nissane 350Z. Také by Prelude podľa mňa pristali oveľa viac.

Interiér je pre vodiča ideálny

Po otvorení dverí vás privíta prostredie, ktoré bude majiteľom Civicu okamžite známe. A to je výborná správa. Honda nepodľahla dnešnému trendu schovávať všetko do dotykového displeja. Klimatizácia má vlastné ovládanie. Dokonca sa ani nezobrazuje v infotainmente, pretože nemusí. Nastavíte ju fyzickými ovládačmi bez toho, aby ste odvrátili oči od cesty.

Rovnako klasicky funguje v Prelude volant. Tlačidlá sú tam, kde ich očakávate, a po pár minútach ich ovládate naslepo. Trochu zvláštne pôsobí radenie pomocou tlačidiel na stredovom tuneli. Nie je to nič, na čo by si človek nezvykol, ale klasická páka by mi bola sympatickejšia.

Oveľa lepšie fungujú pádla pod volantom. V bežných režimoch ovládajú intenzitu rekuperácie. V režime S+ sa z nich stávajú radiace pádla simulovaných prevodov a práve vtedy dávajú najväčší zmysel. Výborné je farebné riešenie sedadiel. Predné kombinujú biele bočnice s modrými stredmi, ktoré pripomínajú kvalitnú kožu. Pôsobí to sviežo a zároveň športovo.

Zadné sedadlá sú úplne iný príbeh. Sú čalúnené čiernou látkou. Na prvý pohľad zvláštne rozhodnutie, ale logika tu je. Zadná časť sa nachádza pod obrovským sklom, ktoré v lete prepustí pár slnečných lúčov. Čierna látka lepšie maskuje opotrebenie aj prípadné prehrievanie.

Pravdou však je, že zadné sedadlá sú skôr núdzové. Na kratšiu cestu postačia, no Prelude zostáva predovšetkým autom pre dvoch. Naopak kufor príjemne prekvapí. Nie je to len symbolický priestor na tašku s notebookom. Bez problémov sa doň zmestí desať balíkov dvojlitrových fliaš minerálky, čo je na športové kupé veľmi slušný výsledok. Ani sa to nezdá pri pohľade na papierový objem 269 litrov.

Nie všetko sa dá zmerať výkonom

Honda Prelude je zvláštne auto. Na papieri pôsobí, akoby nemalo fungovať. Hybrid, bez klasickej prevodovky, bez výrazného výkonu a navyše v segmente, ktorý už takmer neexistuje. Lenže realita je úplne opačná.

Po týždni za volantom som prestal riešiť výkonové tabuľky. Auto funguje ako celok. Má fantastický podvozok, veľmi presné riadenie, výborné jazdné vlastnosti a zároveň spotrebu, za ktorú by sa nemuselo hanbiť ani úsporné rodinné auto.

Áno, stále si myslím, že tento podvozok by si zaslúžil nejaký výkon naviac. Aspoň 74 kW (100 k) ku súčasným 135 kW (184 k). Konštruktéri by ho zvládli pridať bez najmenších problémov. Jedinou skutočne výraznou výhradou tak zostáva cena. Tá atakuje hranicu, pri ktorej už človek začne premýšľať, či by podobné kupé nemalo stáť približne štyridsať až štyridsaťpäť tisíc eur. Mentálne je to jednoducho hranica, ktorú mám s týmto typom auta spojenú. Ale viete čo? Akceptoval by som aj 48 790 eur, ktoré aktuálne svietia v cenníku, tak dobre Prelude jazdí.

Na druhej strane konkurencia prakticky zmizla. Športových kupé zostáva minimum a ešte menej z nich dokáže ponúknuť kombináciu zábavy, každodennej použiteľnosti a spotreby, akú zvláda Prelude. Je to auto, ktoré si nezískava rešpekt číslami. Získava si ho tým, ako jazdí. Kto ho nezažil bude ohŕňať nosom. Ale kto ho skúsi, tak sa zobudí zo sveta tabuliek do reálnych podmienok.

Honda Prelude e:HEV