Zbierka BMW Art Cars je 20 áut, ktoré dostali do rúk umelci. Môžete ich vidieť do konca augusta

Prvé Art Car muselo byť trochu zvláštne už svojím samotným príbehom. Poulain oslovil amerického sochára Alexandra Caldera, ktorý mal v čase spolupráce 77 rokov. Calder súhlasil a na BMW 3.0 CSL vytvoril prvé automobilové umelecké dielo, ktoré malo zároveň normálne pretekať. 

Calder použil výrazné červené, modré, žlté, čierne a biele plochy. Na prvý pohľad to vyzerá jednoducho, ale farby nie sú na karosérii uložené náhodne. Sledujú a zvýrazňujú jej tvary. A po namalovaní šup rovno do Le Mans.

BMW 3.0 CSL skutočne štartovalo v 24-hodinových pretekoch v roku 1975. Calderovo auto sa dokonca stalo miláčikom publika a tlače. Samotný umelec neskôr spomínal, že sa mu páčilo, ako sa jeho automobilové dielo stretlo s motoršportom. Prvé Art Car nebolo vytvorené preto, aby niekde pekne stálo pod reflektorom. Malo jazdiť.

Vlastne tým vznikla celá myšlienka projektu. Automobil nie je iba plátno. Je to stále auto. Má motor, pneumatiky, brzdy a človek s ním môže vyraziť na trať, alebo do reálneho sveta. Calder položil latku pomerne vysoko. A BMW ešte netušilo, čo tým začalo.

O rok neskôr dostal BMW 3.0 CSL Frank Stella. A ak Calder ukázal, že automobil môže byť farebnou sochou, Stella si povedal, že z neho urobí technický výkres. Jeho návrh tvorí čierno-biela mriežka pripomínajúca obrovský kus milimetrového papiera. Nie je to náhodná geometria. Stella sa nechal inšpirovať presnosťou konštrukcie pretekárskeho BMW.

Keď sa naň pozeráte, máte pocit, že niekto zobral technický výkres 3.0 CSL a preniesol ho priamo na karosériu, nie karosériu do technického výkresu. Mriežka zvýrazňuje krivky auta. Tam, kde by ste na bežnom BMW videli iba blatník, dvere alebo strechu, Stella vytvoril ďalšiu vrstvu geometrie.

A teraz pikoška. Aplikácia vzoru trvala stovky hodín. Takže ak niekedy budete mať pocit, že vaše domáce maľovanie steny trvá dlho, spomeňte si na Franka Stellu a BMW 3.0 CSL. Pre Stellu bolo auto zároveň dôležitým krokom v jeho vlastnej tvorbe. Dovtedy pracoval výrazne s dvojrozmernou abstrakciou, no Art Car mu umožnilo pracovať s trojrozmerným objektom.

Čiže BMW nebolo iba namaľované, stalo sa súčasťou jeho umeleckého experimentu.

Tretí v poradí Art Car pripravil Roy Lichtenstein a konečne to začalo vyzerať ako niečo, čo by ste mohli očakávať od autora komiksovo ladených obrazov. BMW 320i Turbo dostalo výrazné farby, typické bodky Ben-Day a najmä línie, ktoré majú znázorňovať cestu a pohyb. Lichtenstein nechcel iba namaľovať auto. Chcel namaľovať cestu, po ktorej sa auto pohybuje. 

Takto vzniklo BMW, ktoré vyzerá, akoby išlo rýchlo aj vtedy, keď stojí. Na bokoch sú navyše slnko a jeho západ. Jedna strana ukazuje východ, druhá západ. Je to priamy odkaz na 24 hodín Le Mans, teda na preteky, ktoré sa stali pôvodným dôvodom celého projektu. Lichtenstein tým vlastne dostal do jedného auta celú cestu. Ráno, deň, večer, noc a pohyb.

Nezabudol ani na svoje charakteristické bodky, ktoré pozná každý fanúšik. Ak poznáte jeho obrazy, okamžite ich spoznáte. Lenže na karosérii pôsobia trochu inak. Keď sa auto pohybuje, línie a farebné plochy ešte viac vytvárajú pocit rýchlosti. Toto je jedno z prvých Art Cars, pri ktorých sa úplne jasne ukázalo, že umelec nemusí auto iba „namaľovať“. Môže pracovať s jeho základnou funkciou. BMW je stroj na pohyb. Lichtenstein teda namaľoval pohyb.

Ak by ste sa opýtali človeka, ktorý o BMW Art Cars nič nevie, aby jedno povedal, veľmi pravdepodobne povie práve M1. A nie je to náhoda. Warholovo BMW M1 je asi najznámejším automobilovým umeleckým dielom celej zbierky a patrí medzi najhodnotnejšie autá na svete. Príbeh jeho vzniku je ešte lepší.

Warhol nechcel použiť nejakú zložitú techniku. Vzal štetec a začal maľovať priamo na auto. Širokými ťahmi naniesol farby a vytvoril obraz, ktorý mal vyjadrovať rýchlosť. Celé mu to trvalo iba 28 minút. Dvadsaťosem minút. To je približne čas, za ktorý niektoré servisy nestihnú ani zdvihnúť auto na zdvihák. Nakoniec cez mokrú farbu prešiel ledabolo prstami, čím vytvoril niektoré ikonické línie.

Warhol neskôr vysvetľoval, že ak je auto naozaj rýchle, jeho kontúry a farby sa pri pohybe rozmazávajú. A presne tento efekt chcel preniesť na karosériu. Mimochodom, Warhol sám na auto maľoval. Nebol to prípad, keď umelec odovzdal návrh a niekto iný ho technicky zrealizoval. Hervé Poulain jeho prácu sledoval a prirovnal ju k živému tanečnému vystúpeniu. 

A ešte jedna dôležitá vec. M1 nebola iba výstavným kusom. Art Car vzniklo na základe pretekárskeho BMW M1 a štartovalo v Le Mans. Warhol nevytvoril obraz auta. Vytvoril obraz rýchlosti na aute, ktoré bolo skutočne rýchle. A keď sa naň pozriete po všetkých tých rokoch, stále funguje.

Práve toto auto je ale aj terčom rôznych indivíduí. Protestujúci proti klimatickej zmene, Ultima Generazione z Talianska asi veľmi umenie nemusia. Na toto auto totiž vysypali 8 kíl múky. A je jasné, že protestovať prišli autami, nie na bicykloch. Druhý incident je trochu tragickejší. Pri vykladaní auta z prepravníku zahynul človek. Príbeh M1 od Warhola tak pokračuje aj 47 rokov po jeho vytvorení.

V tomto momente, v roku 1982 sa projekt začal meniť. Ernst Fuchs dostal BMW 635 CSi, teda sériové kupé. Bol to prvý Art Car postavený na produkčnom automobile, nie na pretekárskom špeciáli.  A Fuchs si vybral pomerne pokojné BMW.

Teda, vybral si ho, ale pokojné už potom veľmi nebolo. Karosériu pokryl plameňmi a na kapotu umiestnil zeleného zajaca. Celé dielo dostalo názov Fire Fox on a Hare Hunt. Fuchs bol predstaviteľom viedenského fantastického realizmu a jeho auto je presne také, aké by ste čakali od umelca, ktorý sa pohyboval vo svete mytológie, snov a symbolov.

Zajac preskakuje cez plamene. Oheň má predstavovať energiu a silu, automobil sa stáva akýmsi magickým objektom. Fuchs sám tvrdil, že stroj netreba robiť krajším, pretože má vlastnú estetiku. To je vlastne celkom zaujímavý pohľad na BMW Art Cars. Umelec nemá opravovať dizajnéra. Má s autom viesť dialóg.

Fuchsovo BMW je navyše dôkazom, že od tohto momentu už Art Car nemusí patriť iba na pretekársku trať. Môže byť aj obyčajným sériovým BMW. Ale obyčajné nie je, pokiaľ má na kapote zeleného zajaca skákajúceho cez plamene.

Rauschenberg prišiel s niečím, čo bolo na svoju dobu ešte zaujímavejšie. Na BMW 635 CSi nevytvoril iba vlastný obraz. Použil fotografie a reprodukcie diel iných umelcov a preniesol ich na karosériu fotografickou technikou. 

Na jednej strane auta sa objavuje portrét mladého muža od Bronzina, na druhej dielo Jean-Augusta-Dominiquea Ingresa. Na diskoch kolies sa dokonca objavujú fotografie historických tanierov. Rauschenberg do celku dokonca vložil vlastné fotografie stromov a močarísk.

Prečo? Pretože jeho Art Car malo byť akýmsi stretom umenia, každodenného života a automobilu. BMW 635 CSi, ktoré na prvý pohľad stále vyzerá ako normálne auto, do tejto myšlienky dokonale zapadá. Rauschenberg bol prvým umelcom v projekte, ktorý použil na automobile aj diela iných autorov.

A je tu ešte jeden zaujímavý rozmer. Fotografie stromov a močarísk možno čítať aj ako komentár k environmentálnym otázkam spojeným s automobilmi. Čiže BMW, ktoré je samo symbolom mobility, na sebe zároveň nesie obraz prírody. Celé je to trochu komplikovanejšie než Warholov štetec. Rauschenberg dokonca hovoril, že by boli skvelé „jazdiace múzeá“. Toto jedno také malé múzeum určite je.

V roku 1989 dostali BMW M3 Group A hneď dvaja austrálski umelci. Prvým bol Michael Nelson Jagamara. A jeho auto je jedným z tých, pri ktorých sa oplatí na chvíľu prestať riešiť, či je dizajn pekný. Pretože rozpráva príbeh.

Jagamara pochádzal z prostredia austrálskeho domorodého umenia a na M3 ručne namaľoval zvieratá, stopy a príbehy spojené s kultúrou Dreamtime. Pracoval na ňom takmer štyri týždne.  Sám povedal, že automobil vnímal ako krajinu pozorovanú z lietadla. Preto sa na ňom objavuje voda, klokan či vačica.

A teraz si predstavte kontrast. Máte pred sebou BMW M3 Group A, teda poriadne ostrý pretekársky stroj. A na ňom sú tisícročné kultúrne motívy. Jagamara navyše po dokončení podpísal auto na strane vodiča písmom, ktoré sa naučil ako dieťa v škole v Severnom teritóriu.

To je detail, ktorý na prvý pohľad možno ani nezbadáte. Ale je dôležitý. Toto nie je len M3 natretá farebnými bodkami. Je to kus kultúry prenesený na jeden z najikonickejších európskych pretekárskych automobilov svojej doby.

Druhé austrálske BMW M3 z roku 1989 je úplne iný príbeh. Ken Done sa pozrel na austrálsku prírodu a všimol si papagáje a papagájovité ryby. Zaujali ho ich výrazné farby, ale aj to, že vyzerajú rýchlo dokonca vtedy, keď stoja. Túto kombináciu preniesol na M3.

Výrazné farby, prírodné motívy, veľké plochy a dynamické tvary. V porovnaní s Jagamarovým autom je to takmer opačný pól. Jagamara spravil príbeh. Tu je čistá energia. Done chcel, aby jeho auto pôsobilo typicky austrálsky a aby v ňom bola krása aj rýchlosť. Čiže vlastnosti, ktoré podľa neho spájali prírodu a BMW M3.

Táto myšlienka funguje v praxi vynkajúco. M3 je totiž auto, ktoré sa nemusí veľmi presviedčať o svojej športovosti. Už samo o sebe vyzerá, že má niekam namierené. Done naň pridal farby, ktoré tento pocit ešte znásobili. Je to jedno z tých Art Cars, pri ktorých nemusíte rozmýšľať, čo chcel autor povedať. Vidíte ho a máte chuť niekam ísť. Najlepšie rýchlo.

Matazo Kayama prišiel s úplne iným štýlom, bez rýchlosti. Jeho BMW 535i je presný opak Warholovej M1. Namiesto výrazných farebných škvŕn tu máme striebornú karosériu, jemné modré tóny a odkazy na tradičné japonské umenie.

Kayama sa inšpiroval snehom, mesiacom a čerešňovými kvetmi. Použil airbrush a následne techniky kirigane a arare, pri ktorých sa na povrch aplikujú veľmi tenké kúsky striebornej, zlatej a hliníkovej fólie. Výsledok je nádherne jemný. Je to vlastne BMW, ktoré nepotrebuje byť šokujúce.

Kayama povedal po dokončení niečo zaujímave. Práve keď bolo celé auto pokryté dizajnom, si podľa vlastných slov najviac uvedomil čistotu jeho línií. Čiže umelecká úprava paradoxne pomohla vyniknúť samotnému dizajnu BMW.

To je celkom pekný paradox. Namiesto toho, aby umelec auto prekryl, ukázal jeho tvary. A keď sa naň pozriete, pochopíte, prečo. Toto auto bolo raz vystavené aj v Danubiane v Bratislave.

BMW 730i od Césara Manriqueho je ďalší príklad toho, že Art Car už dávno nie je iba o pretekaní. Manrique pochádzal zo španielskych Kanárskych ostrovov a jeho dizajn výrazne ovplyvnil ostrov Lanzarote. Použil výrazné červené, modré, zelené a fialové tóny a plynulé tvary, ktoré mali vyjadrovať pohyb, ľahkosť a aerodynamiku. 

Znova je tu použitý princíp, že ajj keď BMW 730i stojí, má vyzerať, akoby sa pohybovalo. Umelci často neriešili iba to, ako bude auto vyzerať zaparkované v múzeu. Premýšľali nad tým, čo automobil vlastne robí. Jazdí, prepravuje človeka, pohybuje sa priestorom.

Manrique sa preto snažil spojiť stroj s prírodou a zároveň do dizajnu dostať pocit rýchlosti. Na BMW 7er to pôsobí trochu nezvyčajne. Toto nie je M3, ktorá má vyzerať agresívne. Je to veľká limuzína. A zrazu sa tvári, akoby chcela odletieť.

BMW Z1 je samo o sebe dosť zvláštne auto. Na základe BMW radu 3 E30 má pastové panely, zasúvacie dvere a dizajn, ktorý vyzeral futuristicky už v čase svojho vzniku. Lenže ho dostal pod svoj štetec aj A. R. Penck a vytvoril Art Car.

Tvrdil, že Z1 je vlastne umelecké dielo už samo osebe. Takže namiesto toho, aby jeho dizajn prekryl, vytvoril na ňom vlastný systém symbolov.  Vyzerajú ako jaskynné maľby. Postavičky, oko, had a ďalšie jednoduché tvary.

Penck ich vytvoril ako vlastný znakový systém. Postavička predstavuje ľudstvo, oko vševidiace oko a had prírodný svet. Je to teda trochu ako keby ste vzali veľmi moderný počítač a nakreslili naň jaskynnú maľbu. 

Tvary auta a maľby spolu vytvárajú celkom zaujímavú otázku. Sme napriek všetkej technológii stále iba tí istí ľudia, ktorí pred tisíckami rokov kreslili na steny jaskýň? To je otázne, ale BMW Z1 s jaskynnými symbolmi vyzerá výborne.

Esther Mahlangu priniesla na BMW úplne iný svet. Jej BMW 525i vychádza z tradičných geometrických vzorov národa Ndebele z Južnej Afriky. A ak vám tieto obrazce niečo pripomínajú, možno je to preto, že podobné geometrické motívy sa tradične objavujú na fasádach domov. Mahlangu ich preniesla na automobil. 

Výsledok je veľmi výrazný. Červená, modrá, žltá, zelená, čierna, biela a množstvo geometrických línií. Zaujímavý je aj samotný proces. Mahlangu najskôr experimentovala na dverách iného BMW, aby si vyskúšala úplne nový typ povrchu. A potom vytvorila celé Art Car za približne týždeň, bez pravítka, všetky rovné čiary sú namaľované od ruky.

Tým sa zapísala do histórie hneď dvakrát. Bola prvou ženou a zároveň prvou africkou umelkyňou, ktorá vytvorila BMW Art Car. Jej auto navyše krásne ukazuje, že automobil môže fungovať ako nosič kultúry. BMW 525i bolo moderné európske auto. Mahlangu naň preniesla tradíciu, ktorá vznikla pri zdobení domov v úplne inom kúte sveta.

Sandro Chia mal trochu smolu. Pred ním už boli Warhol, Lichtenstein a Stella. Keď dostanete BMW Art Car po takýchto menách, človek môže mať mierne nepríjemný pocit, že všetko dobré už niekto urobil. Chia sa preto rozhodol zahodiť všetky skice. Doslova.

Začal maľovať priamo na BMW M3 GTR a karosériu postupne pokryl tvárami a intenzívnymi farbami. Tvárí je na aute naozaj veľa. Chia svojim prístupom chcel pracovať s tým, ako sa ľudia pozerajú na automobil. Auto je spoločenský objekt. Ľudia ho obdivujú, hodnotia a túžia po ňom.

Takže čo keby sa auto pozeralo späť? Vzniklo BMW, ktoré pôsobí trochu ako obrovské zrkadlo. Čím dlhšie sa naň pozeráte, tým viac tvárí objavujete. Chia nechcel, aby ste ho pochopili na prvý pohľad. Chcel, aby ste sa pozerali.

BMW 850 CSi od Davida Hockneyho je znova iné. Nie preto, že by bolo najfarebnejšie. Nie preto, že by bolo najbláznivejšie. Ale preto, že Hockney urobil niečo, čo pri aute dáva obrovský zmysel. Ukázal, čo je vo vnútri.

Na karosérii vytvoril akýsi automobilový rez. Vidíme vodiča, interiér, motor a okolité prostredie. Na kapote je štylizovaný motor a zelené plochy predstavujú krajinu, ktorá okolo auta ubieha. Vzadu je Stanley, Hockneyho jazvečík. Sedí na zadnom sedadle BMW 850 CSi. Áno, toto je oficiálna súčasť BMW Art Car.

Toto je jedno z najľudskejších áut v celej zbierke. Môžete hodinu diskutovať o perspektíve, pohybe, interiéri a vonkajšom svete. Ale nakoniec si každý zapamätá psa, Hockneyho malé víťazstvo.

BMW 850 CSi bolo samo o sebe nádherné auto. Veľké GT s dvanásťvalcom a jednou z najkrajších karosérií BMW deväťdesiatych rokov. Hockney ho nemusel prerobiť na niečo úplne iné. Stačilo mu ukázať jeho vnútro a psa.

Jenny Holzer prišla s nápadom, ktorý je pre automobil trochu nebezpečný. Začala naň písať. BMW V12 LMR dostalo sériu krátkych viet, ktoré sú typické pre Holzerovej tvorbu. Napríklad „PROTECT ME FROM WHAT I WANT“ alebo „The unattainable is invariably attractive“. 

Predstavte si, že tieto vety čítate na pretekárskom BMW s výkonom 426 kW (580 k) a maximálnou rýchlosťou okolo 340 km/h. „Chráň ma pred tým, čo chcem.“ To je pri pretekárskom aute celkom zaujímavá veta.

Holzer použila reflexné chrómové písmo a fosforescenčnú farbu. Cieľom bolo, aby nápisy fungovali aj počas nočných hodín 24-hodinového Le Mans. Cez deň odrážali svetlo a v noci žiarili namodro.  Toto Art Car je vlastne svetelná tabuľa, ktorá ide 340 km/h. A zároveň komentár k túžbe, nebezpečenstvu a konzumu.

Je to asi najlepší dôkaz, že BMW Art Cars nikdy neboli iba o tom, aby boli autá pekné. Niekedy majú človeka aj trochu primäť k zamysleniu.

A teraz príde niečo, pri čom si možno budete myslieť, že BMW zošalelo. Nie, aj toto je auto. BMW H2R je obalené ľadom.

Eliasson totiž zobral experimentálny vodíkový automobil BMW H2R a odstránil jeho pôvodnú karosériu. Namiesto nej vytvoril konštrukciu z dvoch vrstiev drôtenej siete a tú následne pokryl niekoľkými vrstvami ľadu. 

Výsledkom je obrovská ľadová socha. Celé dielo váži približne dve tony a zvnútra je osvetlené. A prečo? Eliasson pracoval s myšlienkou mobility, trenia, udržateľnosti, času a pominuteľnosti. BMW H2R bolo technologickým experimentom s vodíkom. Eliasson z neho vytvoril objekt, ktorý vyzerá, akoby bol zmrazený v čase.

Automobilový priemysel sa snaží neustále napredovať. Eliasson ho zmrazil. Toto Art Car sa navyše nepoužívalo ako klasické auto, ktoré by ste si mohli odviezť z výstavy. Je to skôr inštalácia než automobil v tradičnom zmysle. Ale stále patrí do zbierky. A aj to sa dá vidieť v BMW Welt v obrovskom mraziaku do 31. augusta 2026.

Jeff Koons sa rozhodol, že rýchlosť bude musieť byť vidieť na prvý pohľad. Jeho BMW M3 GT2 dostalo výrazné farby, svetelné línie a grafické explózie, ktoré mali vyjadrovať energiu pretekárskeho auta. Koons sa inšpiroval fotografiami motoršportu a snažil sa zachytiť okamih, keď auto letí traťou. 

Na karosérii bolo použitých 20 výrazných farieb Pantone. Lenže znova došlo na typický problém. Koons chcel čo najžiarivejšiu bielu ako základ pre špeciálnu vinylovú fóliu. Prečo fóliu?

Pretože pri pretekárskom aute potrebujete dizajn, ktorý nebude iba krásny, ale bude aj prakticky realizovateľný. Koonsov návrh sa preto dostal z plátna do sveta digitálnej tlače a automobilovej fólie. Výsledok je presne taký, aký by ste čakali.

Krivky M3 GT2 zostali zachované, ale auto vyzerá, akoby explodovalo počas jazdy. Koons pritom nebol človek, ktorý by sa na autá pozeral iba z diaľky. Bol automobilovým nadšencom a jeho Art Car je vyslovene poctou pretekaniu. Čiže po všetkých tých filozofických úvahách o kultúre a spoločnosti sme späť pri jednoduchej veci: Auto ide rýchlo a vy to musíte vidieť.

Cao Fei posunula Art Car do úplne iného sveta. Doslovne. Jej BMW M6 GT3 je prvým digitálnym Art Car. A keď digitálnym, tak nie tým, že niekto naň namaľoval pixelové obrázky. Celý projekt má fyzickú aj virtuálnu časť. Súčasťou je šesťminútový film, aplikácia s rozšírenou realitou a samotné čierne BMW M6 GT3. 

Pomocou AR sa nad autom objavujú svetelné stopy, ktoré v reálnom priestore vlastne neexistujú. Je už úplne iným druhom Art Car. Calder potreboval farbu, Warhol štetec, Eliasson ľad. Cao Fei potrebovala smartfón.

Jej projekt pracuje s myšlienkou rýchleho technologického vývoja v Číne a s prepojením minulosti, prítomnosti a budúcnosti. Film rozpráva príbeh duchovného cestovateľa časom. A aby toho nebolo málo, BMW bolo pred štartom v Macau rituálne požehnané. Pilot Augusto Farfus a Cao Fei tento rituál zopakovali pred každými pretekmi.  Takže máme čierne pretekárske BMW, digitálne svetlá, cestovanie časom a rituálne požehnanie. To už je celkom slušný mix.

John Baldessari mal humor a našťastie ho použil aj na BMW. Jeho M6 GTLM je vizuálne pomerne jednoduché. Biela karoséria, farebné kruhy a geometrické tvary. A na strane vodiča veľké slovo:

FAST.

Baldessari bol známy okrem iného tým, že vo svojich dielach používal farebné kruhy a zakrýval nimi tváre ľudí. BMW preto dostalo presne takéto prvky – červené, žlté, modré a zelené tvary.  Ale „FAST“ je najlepšie. Pretože Baldessari chcel stále vyhrať.

Povedal, že jeho BMW Art Car je jeho najrýchlejším umeleckým dielom. Celé je veľmi jednoduché, veľmi čisté a v porovnaní s niektorými predchádzajúcimi autami takmer minimalistické. Je však ešte jedna zaujímavosť, ktorá sosloví ešte viac.

Baldessariho BMW bolo prvým Art Car, ktoré vyrazilo na preteky bez sponzorských log. Čisté umelecké auto. A zároveň pretekárske auto. Dokonca skončilo tretie v 24-hodinových pretekoch.

Takže to veľké FAST nebolo iba umelecké prianie. BMW ho celkom slušne splnilo. Na otázku prečo je na streche japonská vlajka Baldessari odpovedal veľmi jednoducho. Už tak dobre nevidel a keď pozeral preteky, tak chcel svoje auto identifikovať, takže to nie je japonská vlajka, ale len červená rozpoznávacia bodka.

A dostávame sa na koniec. Zatiaľ. Dvadsiate Art Car vytvorila americká umelkyňa Julie Mehretu a dostala naň BMW M Hybrid V8. Teda moderný hybridný pretekársky prototyp, ktorý v roku 2024 štartoval v Le Mans. 

Mehretu pracuje s obrovskými vrstvenými obrazmi. Kombinuje fotografie, digitálne prvky, texty, hudobné motívy a rôzne grafické gestá. Tento spôsob práce preniesla aj na automobil. Keď jej BMW M Hybrid V8 dorazilo do ateliéru, práve pracovala na obraze Everywhen. Napadla jej veľmi dobrá vec.

Čo keby automobil pretekal priamo cez obraz? Výsledkom je Art Car, ktoré vyzerá, akoby sa obraz roztrhol, začal sa hýbať a jeho jednotlivé vrstvy sa nalepili na pretekárske BMW. Je to asi najzaujímavejší kontrast v päťdesiatrošnej histórii Art Cars. Prvé Art Car bolo o tom, že umelec namaľuje BMW a BMW ide pretekať.

Dvadsiate už spája fyzické auto, maliarstvo, digitálne vrstvy, motoršport a širší spoločenský projekt. Mehretu navyše okolo diela vytvorila aj širšiu iniciatívu African Film and Media Arts Collective, ktorá spája umelcov a filmárov z Afriky a africkej diaspóry. 

Aj BMW M Hybrid V8 sa stále muselo postaviť na štart. To je možno najkrajšia vec na celom projekte. Aj po päťdesiatich rokoch musí Art Car stále vedieť jazdiť.