Opel Mokka sa stal jedným z prvých produktov novej spolupráce Oplu s novým materským koncernom Stellantis. Vlastne v poradí bol hneď tretí za Oplom Crossland X a Grandland X. Toto však znamená aj fakt, že po pridaní Astry už z pôvodnej osobnej produkcie Oplu so samostatnými riešeniami nezostáva veľa vozidiel. Je to zlé? Je to dobre? Je to v každom prípade výborná správa pre ďalší život automobilky, ktorý bol pod koncernom General Motors trochu otázny. Berme to ako oživujúcu injekciu, dávku adrenalínu, ktorú John Travolta musel dať Ume Thurman vo filme Pulp Fiction.
Výrazná reštrukturalizácia pomohla a nová identita, ktorú Opel vtisol svojim autám predvádza, že má stále čo povedať a je perspektívnym hráčom na automobilom trhu aj do budúcnosti. Asi dosť analýzy, poďme sa pozrieť na Opel Mokka, ktorý síce nie je novým modelom, ale pri správnej voľbe komponentov ma stále veľký šmrnc.
Keď sivá nie je nudná
Hovorím stále dokola, že sivé autá sú svojim spôsobom nudné a tuctové. Stačí ale len pár detailov a ich výzor sa zmení na nepoznanie. Výzor? Vizor! Vizor sa volá tá predná maska, ktorú Opel dáva aktuálne každému autu. Tá čierna plocha, ktorá plynule nadväzuje na svetlomety. V tomto prípade sú svetlá LEDkové s automatickým prepínaním. Maticový systém, nanešťastie, nemajú. Ale, na druhú stranu, ten by zvýšil cenu auta a nebola by taká príjemná ako je teraz.
Mokka štartuje vo veľmi podobnej kategórii ako Crossland, ale má trochu dynamickejšie proporcie. Je to stále segment B, ale Mokka tróni na jej vrchole pri niečom, čomu by sa, pri veľmi prižmúrených očiach, dalo takmer povedať SUV kupé. Má predsa zadnú líniu strechy trochu viac zrezanú. Práve tento malý detail robí ďalší rozdiel, vďaka ktorému vynikne aj relatívne nenápadná farebná kombinácia auta.
Ďalším prvkom, ktorý robí sivú farbu zaujímavou je dvojfarebné lakovanie. Strecha má čiernu farbu a línia medzi strechou a spodnou karosériou je červená. Toto je to, čo robí auto iným a dáva mu možnosť vyniknúť aj pri menej nápadnej karosérii. Možnosti prispôsobenia vkusu budúceho majiteľa sú celkom široké a je v nich zahrnuté aj čierne lakovanie zliatinových diskov. Nie sú síce príliš veľké, ale zase ani príliš malé. Sú tak akurát a vysoký bočný profil pneumatiky oceníte pri parkovaní v meste a pri prejazde jemných nerovností.
Mokka si stále zachováva dostatočnú svetlú výšku 189 milimetrov, aj keď už nemôže mať pohon všetkých 4 kolies ako mal predchodca. Väčšine ľudí však stačí práve zvýšený podvozok, aby mohli prejsť kamkoľvek potrebujú. A práve tento detail dáva väčšiu dávku odhodlanosti a appeal toho, že prejde aj po horších cestách. Toto je veľký rozdiel od rovnako pozicovaných malých áut v ponuke automobiliek, veď oproti Corse je Mokka úplne niekde inde.
Odlišný môže byť aj interiér
Vnútro Oplu Mokka pokračuje v trende nastolenom exteriérom. Aj sem sa do čiernej atmosféry dostali veselé červené prvky. Tie sú nielen na sedadlách, ale aj na prístrojovej doske a rozdeľujú časť, kde má pôsobisko vodič a časť, ktorá patrí spolujazdcovi. Okrem červených línií sú výrazné aj plochy, ktoré by mali pripomínať karbónové obloženie. Sú z tých lepších a nepôsobia ako úplne prvoplánové faloš, ako to vedia nalepené fólie.
Systém, ktorý funguje na stredovom displeji je zo staršej produkcie koncernu Stellantis a má všetky plusy a mínusy, ktoré aj v konkurenčných, či skôr sesterských modeloch 2008, C3 Aircross, DS3 Crossback a aj väčších, či menších alternatívach. Za tú dobu je však už celkom dobre doladený a naviac podporuje aj prepojenie s mobilnými telefónmi cez Apple CarPlay, či Android Auto. Iba káblovo. Ale to nie je zásadný problém.
Vnútorný priestor Mokky je adekvátny triede a nedokáže až tak vyraziť dych. Vzadu je miesta akurát, presne toľko, čo by ste čakali od stále malého auta tejto veľkosti. Na predných sedadlách je však priestoru optimálne. Vodič so spolujazdcom majú dokonca aj relatívne širokú lakťovú opierku, na ktorej sa zmestia vedľa seba aj dva lakte. Záleží to však aj od toho ako veľmi sa jeden, či druhý dokážu natiahnuť. Ak vodič potrebuje naozaj veľa miesta, spolujazdcovi nič nezostane. Ale rovnaký prípad by bol aj keby sedia v Cadillacu Escalade, aj tam si jeden môže nárokovať na komplet celú prériu.
Batožinový priestor ponúka dvojposchodové dno, ktoré skrýva dojazdovú pneumatiku. Samotný objem síce nevyzerá nejako oslnivo, je 350 litrov, ale využiteľnosť priestoru je celkom dobrá. Takisto je možné sklápať zadné sedadlá, čo už je asi štandardom všade a doby, kedy práve táto možnosť bola len za príplatok sú dávno zabudnuté na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov minulého storočia. Priestorovo je teda Mokka tým, čo od nej očakávame podľa zaradenia. Výrazne neprekvapí, ale ani výrazne nesklame. Pre štvorčlennú rodinu s dvomi deťmi je stále celkom rozumnou voľbou. Tou najväčšou nevýhodou interiéru zostáva absencia svetielka pre zadné sedadlá. Toto je, pre mňa, celkom nelogický krok a je to jedna z vecí, ktorá by auto posunula ešte na výrazne prémiovejšiu úroveň.
Mokka R3T 8AT
Pod kapotou malého crossoveru toho rozhodne nie je veľa na výber. Buď si zvolíte radový trojvalec na benzín, alebo elektrickú alternatívu. Tento model je však ešte stále jedným z posledných, ktorý môže mať aj naftový štvorvalec. Ktorý motor je lepší? Záleží predsa od toho, ako budete auto používať. Trojvalec je vhodný aj pre kratšie trasy a rýchlejšie sa zohreje, čo jeho výrazná devíza. A Opel už má spoľahlivú verziu motora. Spočiatku v pôvodnom koncerne trochu trpel na karbonizáciu, teraz je to výrazne menej.
Ale teraz k príjemným stránkam. Pri zadnom výfuku má sústava pohonu dokonca výborný zvuk, ktorý vzdialenie pripomína 6-valce. Je to celkom logické, lebo aj trojvalec je čo? Polovičný 6-valec predsa! Z objemu 1,2 litra pumpuje 96 kW (130 k) a poháňa cez osemstupňovú automatickú prevodovku, ktorá je stále hydrodynamickým meničom, prednú nápravu. Výkon motora úplne stačí a rovnako dobre pôsobí aj krútiaci moment 230 Nm. Auto sa tvári, že je relatívne živé a dokáže zrýchliť v akejkoľvek situácii.
Podvozok chce zjavne ponúkať väčšiu istotu v zákrutách, preto je naladený tvrdšie, ako by prezrádzala samotná kategorizácia Mokky. Nie je však úplne tuhý a stále si zachováva dávku komfortu tak, aby nevytriasol plomby zo zubov posádky. Možno za týmto hľadať aj väčší formát kolies, ale ten zase nie je úplne extrémny na to, aby auto nebolo komfortné, priemer je 17 palcov. Stále platí, že Mokka môže spĺňať úlohu každodennej cestnej alternatívy.
Ovládanie modelu prichádza s novinkami z koncernu Stellantis, čiže aj s prehadzovaním režimov prevodovky v malej štrbine. Ale niektoré detaily si Opel nechal vlastné. Krútite Oplovským volantom a páčky pod ním sú tiež z produkcie nemeckej automobilky. Funkcie sú približne rovnaké ako v ostatných modeloch koncernu, ale identitu im Opel nechal vlastnú.
Ako je to s konfiguráciu?
Povedzme si to priamo, tento kus Oplu Mokka vyzerá veľmi schopne. Neplatí to tak o všetkých verziách. Ak si budete konfigurovať auto a necháte si úplne základnú alternatívu so základnými diskami za 19 990 eur, tak vizuálnu parádu určite nespravíte. Vyvážením toho, že auto môže vyzerať dobre je ale cena. V prípade kusu, ktorý sa ku mne dostal, sa dostala až na 27-tisíc eur. Za malý crossover to rozhodne nie je málo, ale Mokka sa snaží a chce ponúknuť adekvátnu protihodnotu. Ani po 20 000 km nič nevŕzga a aj napriek ťažšiemu životu ambasádorského auta je Mokka veľmi príjemným vozidlom na každý deň s pevnými riešeniami. Má rozhodne čím zaujať, najmä ak si zvolíte verziu, ktorá má viac štýlu ako základ.
Opel Mokka 1,2 Turbo S/S AT8
| Motor | R3 benzín |
| Objem | 1199 cm3 |
| Výkon | 96 kW (130 k) pri áno ot/min |
| Krútiaci moment | 230 Nm pri áno ot/min |
| Prevodovka | Automatická 8-stupňová |
| Rozmery a hmotnosti | |
| Dĺžka | 4151 mm |
| Šírka | 1791 mm |
| Výška | 1534 mm |
| Rázvor osí kolies | 2557 mm |
| Hmotnosť (prevádzková/užitočná) | 1295/445 kg |
| Batožinový priestor | 350/1105 l |
| Povinné údaje | |
| Maximálna rýchlosť | 200 km/h |
| Zrýchlenie 0-100 km/h | 9,2 s |
| Spotreba | 4,8 l/100km |
| Emisie g CO2/km | 111 |
