Test Renault Clio RS Trophy: Dlhé čakanie na vagabunda

Renault Clio RS nemáme na test prvýkrát. Úplne prvé bolo na konci testovacieho obdobia a zákulisné informácie hovorili, že nie všetko prebiehalo pred našou skúškou podľa plánu, ale nič nebolo potvrdené. Druhé bolo takmer dokonalé, štipka niečoho mu chýbala, tú štipku má pridať verzia Trophy. A tá sa k nám nechcela dostať, nakoniec sme ju mali na úplný záver jej testovacieho cyklu.

Trophy sa od bežného Clia RS líši len v detailoch, ale o to podstatnejších. Má iný podvozok, inak nastavenú prevodovku a hlavne má iný výfukový systém. Stojí o dve tisícky viac, ale to je približne toľko, koľko by vás stál upgrade výfuku. A nie, prevodovka nie je manuálna, je stále dvojspojková automatická.

Clio je stále malé auto, aj RS Trophy ním je. To nie je nevýhoda, skôr naopak, prekľučkujete s ním cez hocijakú situáciu. Len sa s ním musíte zžiť. Sadnete za volant a na pohľad vás bude mrzieť absencia sedadiel Recaro, ktoré má predchádzajúci Megane RS, či nový Focus RS. Lenže verte, sedadlá v Cliu RS Trophy sú pre auto ideálne. Nie sú úplne tvrdé ako Recará, sú mäkkšie, takže vašu chrbrticu aspoň niečo odtlmí od diania pod kolesami.

Sadnete, budete cítiť slušné bočné vedenie, volant padne pekne do rúk, dva pedále majú športový kovový povrch, všetko je ideálne, len kdesi podvedome rozmýšľate, že prečo nemá manuál a pedále tri. Naštartovanie prebudí štvorvalec s objemom 1618 centimetrov kubických, v momente zabúdate na manuálne myšlienky, prevláda zvedavosť, čo dokáže 162 kW (220 k) s malou karosériou.

Viac výkonu pre malé hothatche neponúka nikto. Nová Fiesta ST má 200 koní (147 kW), ale z trojvalca. Peugeot 208 by PeugeotSport výkon dorovnal, ale nie je bežne v ponuke. Výkon nad 200 koní mali donedávna predsa o triedu väčšie športové hatchbacky. Ani studený motor vás neodradí od jemného prebehnutia ručičky otáčkomera po stupnici. Zvuk vás dostáva, Akrapovič odviedol naozaj vynikajúcu prácu, veď ako inak?

Prvé kilometre sa budete tváriť skôr kyslo a sucho, najmä ak pôjdete po meste. Jediné, čo vás bude baviť je kľučkovanie medzi autami a štarty zo semaforov. Na to naozaj nepotrebujete Launch Control, stačí vám práca pravej nohy. Vyrazíte vždy ako náboj z pištole a na 50-tke ste ani neviete ako rýchlo. Ak to chcete vedieť, tak na to máte R.S. Monitor v základnej výbave a priamo na preklik na displeji. Síce sa dlhšie načítava, ale ponúka naozaj zaujímavé informácie. Najviac využijete správy o teplote oleja a teplote nasávaného vzduchu.

Presuny po meste vás však budú otravovať, keďže na Slovensku neexistuje asi ani jedno mesto, ktoré by malo naozaj dobré komunikácie. Od podvozku cítite aj keď prejdete po jednocentovke. Podvozok je nastavený naozaj tuho, ale v tomto prípade je to opodstatnené. Práve tu oceníte mäkkšie sedadlá. Rovnako tak na diaľnici. Aj napriek tuhému podvozku idete celkom komfortne. Teda pokiaľ sa dá nazvať ležanie na tej ihlovej fakírskej posteli komfortným, skôr si na podvozok, vďaka sedadlám, ľahšie zvyknete.

Lenže potom to príde, zjazd z diaľnice a konečne kľukatá cesta, ktorú poznáte takmer dokonale. Prepnete Clio RS Trophy do režimu Sport a počujete, že výfuk má zrazu ešte lepší zvuk. Zrazu chrchle a strieľa, takmer ako v C43 AMG, ktorého test ste už určite čítali. Prvé zákruty a začínate cítiť, že aj napriek menej komfortnému cestovaniu v meste a na diaľnici Trophy odpustíte naozaj čokoľvek.

Po prvom prejazde zákruty naozaj ostro zostanete s otvorenou hubou a len čumíte, že akou rýchlosťou ste to vlastne prešli. Bočné preťaženia zvláda až neuveriteľné, najmä na túto triedu. V športovom režime dokonca prevodovka ponúka kratšie časy na preradenie ako normálne Clio RS. Zdá sa, že to je blbosť, ale ste rýchlejší ako 90 percent všetkého na cestách. Máte radosť, avšak časom vám bude chýbať ten tretí pedál, teda ak ste nevyrastali na Playstation a xBoxe. Nie, automat nie je zlý, je fantastický, ale auto je s ním skôr vynikajúca žiletka ako hravý psík.

Automat, neautomat, podstatné je, že pod volantom sú kovové pádla na preraďovanie. Smerom hore sú perfektne dlhé, máte ich stále pri končekoch prstov. Akurát v spodnej časti až tak dlhé nie sú. Je to asi kvôli ovládaniu rádia. Nie sú upevnené na volante, sú na stĺpiku riadenia, čo je, podľa nás, tou lepšou voľbou, nikdy sa vám nezamotajú ruky.

Postupom času sa prichytíte ako cesty neplánujete podľa samotnej dĺžky jazdy, ale pridávate k nim vždy aspoň jeden prejazd cez zaujímavú cestu. Ten malý vagabund sa vám dostáva pod kožu, už vám nevadí automat, ste stotožnení s tvrdším podvozkom, chcete len aby mali cesty výborný povrch a chcete aby na nich bolo čo najviac zákrut. Plus máte tajné želania, nech všetci ostatní vodiči zostanú doma, nech sa vám nemotajú vo vašej trajektórií a hlavne nech vám nechajú vašu dokonalú stopu.

Pridávate, zákruty prechádzate šialenými rýchlosťami, nemáte ani trochu rešpektu, auto aj vás mení na vagabunda, ostatní na vás nadávajú, že jazdíte ako prasa. Ale vy to vidíte inak. Všetci sú pomalí, zavadzajú a sú pribrzdení. Idete si svoje, aj keď asi skôr, či neskôr zistíte, že legálne limity sú niekde nižšie. Auto pred vami jednoducho byť nemôže, potrebujete sa dostať dopredu, predbehnúť ho stoj, čo stoj. V meste sa krotíte, ale podvedome čakáte na koniec obce, aby ste prepli na športový režim a vychutnali si zrýchlenie a dokonalý zvuk všetkého, počnúc motorom, výfukom končiac.

Lenže nie je všetko úplne ružové. Mali sme auto na test poslední. A bolo to poznať. Pneumatiky nemali na mokre žiadnu priľnavosť. Inšpekcia stavu predviedla, že na povrch kapitána Picarda zo Star Treku sa nechytajú, ale vzor už veľmi v láske nemajú. Hlavne hrany boli dosť zhoblované, čoho následkom boli horšie prejazdy zákrut najmä na vlhkej ceste. Mať na tomto aute semislicky, tak ste kráľom kopca, kráľom okresu, kráľom kraja. Jasné, sú aj výkonnejšie autá, ale toto má všetok výkon využiteľný. Teda na správnych gumách. Ak máte zjazdené všetky časti a k tomu prší, tak je Trophy typickou predokolkou s nedotáčavým charakterom.

Ale v momente, kedy sú pneumatiky aspoň obstojné, cesta suchá a asfalt dobrý, máte pocit, že môžete takmer všetko. Clio RS Trophy vás odmení po každom dobrom prejazde, preťaženie si môžete dokonca pozrieť na grafe. Ale s*ať na grafy, nerobíte to kvôli nim, zákruty prechádzate kvôli svojmu dobrému pocitu.

Toto auto jednoducho chcete. Nie je to o tom, že by bolo výhodným športovým náčiním, to by ste sledovali ceny Megane GT, Clio RS Trophy je však lepšie vo všetkom, okrem vnútorného priestoru, je živšie, agresívnejšie a najmä brutálnejšie. O to predsa ide.

 Renault Clio RS Trophy

Motor R4 benzín
Objem 1618 cm3
Výkon 162 kW (220 k) pri 6050 ot/min
Krútiaci moment 260 (280 na 5. a 6. stupni) Nm pri 2000 ot/min
   
Prevodovka Automat 6 stupňov, dve spojky
   
Rozmery a hmotnosti  
Dĺžka 4062 mm
Šírka 1745 mm
Výška 1448 mm
Rázvor osí kolies 2589 mm
Hmotnosť (prevádzková/celková) 1279/1711 kg
Batožinový priestor 300/1146 l
   
Povinné údaje  
Maximálna rýchlosť 235 km/h
Zrýchlenie 0-100 km/h 6,6 s
Spotreba (mesto/mimo/komb) 7,6/5,1/5,9
Emisie g CO2/km 135