Test Honda HR-V Turbo Sport: Rekreačný športovec

Kompaktný crossover Honda HR-V je na trhu už neuveriteľných 21 rokov, keďže prvá generácia debutovala v roku 1998. V súčasnosti je na trhu druhá generácia, ktorá debutovala v roku 2015 a do dnešnej podoby sa samozrejme dopracovala cez facelifty. My sme testovali benzínovú verziu Sport so štvorvalcovým benzínovým motorom i-VTEC s objemom 1.5 litra a turbom. Výkon 134 kW/182 koní vyzerá už na  prvý pohľad sľubne a v tomto prípade bol skombinovaný s bezstupňovou prevodovkou CVT. 

Šedý lak a čierne 18” kolesá sú stávkou na serióznosť. Ako všetky Hondy, aj HR-V má pomerne netuctový vzhľad, ktorý nemieri na tie najširšie masy. Je v ňom dávka futurizmu a teda ani v šedej auto rozhodne nie je nudné, ale nedáva o sebe až tak násilne a hlučne vedieť. Vpredu je pomerne netradičná maska pozostávajúca z obdĺžnikového plastu prechádzajúca do svetiel a nad ich úroveň. Na prahy a malé bočné podnárazíkové krídleka si treba dať pozor pri parkovaní. Celkový profil karosérie je mierne “prirkčený”, teda evokujúci dynamiku. Naviac, kľučka zadných dverí je ukrytá do tretieho stĺpiku a tak HR-V pôsobí ako kupé. Vzadu sú veľmi veľké, šedo-čierne svetlá a nárazník má tiež spodok lemovaný lesklým čiernym difúzorom. Čierne 18” disky majú pomerne umiernený vzhľad, vďaka  ich farbe ale dosť splývajú s karosériou. Avšak, strieborné by sa sem asi príliš nehodili, keďže celá karosérie sa nesie v čierno-šedom duchu. Kažopádne, HR-V s týmto bodykitom na ulici vyzerá dobre. Šedá karoséria v tomto prípade nepôsobí nudne ale tajomne a sexy.

Kabína tohto kusu bola v čierno-červenom prevední. Tento cvikľovo červený odtieň červenej ale trochu evokuje 90.roky a akosi sme sa s ním nevedeli stotožniť. To je ale čisto osobný názor a ak sa vám páči, smelo do toho. Interiér aspoň nie je jednofarebne nudný. Ovládanie sedadiel je manuálne, čo vlastne aj kvitujeme. Aj tak si sedačku raz nastavíte a väčšinou s ňou už nehýbete a pri tomto mechanickom riešení sa ušetrí množstvo káblov. Sedadlá majú obstojné bočné vedenie a akurátnu tvrdosť, sú teda pohodlné a zároveň dobre vedú telo. Do oka hneď padne veľký “knipel” automatickej prevodovky aké sa dnes už tak často nevidia. Tu by sme asi radšej videli minimalistické tlačidlové riešenie z modelu CR-V. Časť prístrojovej dosky v ktorej je integorvaný dotykový dispej a tiež výduchy pred spolujazdcom je obšitá v spomínanej červenej koži. Jej odtieň sa vám páčit môže alebo nemusí, na druhú stranu ale obšitie evokuje dojem kvality a pôsobí hodnotnejšie ako strohý plast. Zvyšok plastov je mix prevažne tvrdších, ale dielensky veľmi obstojne spracovaných, takže celkový pocit v kabíne je na slušnej úrovni. Odkladacích miest je tiež dosť, v strede je stojan na dva nápoje, ktorý sa dá veľmi šikovne prehĺbiť. Podľa toho, či chcete postaviť fľašku alebo iba pohár. Tiež nechýbajú menšie postranné prepážky na bokoch stredového tunela alebo priestor pod lakťovou opierkou.  Výbava je pomerne bohatá. Automatická klimatizácia, multifunkcia na volante, USB výstupy a dokonca HDMI. Displej a celkový infotainment HR-V je, rovnako ako pri ostatných modeloch, slabinou. Grafika u viacerých konkurentov je proste už dnes na inej úrovni a tak v tejto oblasti musí Honda zapracovať. Samotné ovládanie a funkčnosť ale nie je zlá. Parkovacia kamera má dokonca možnosť výberu viacerých uhlov snímania, čo je veľké plus. Obrovskou devízou HR-V je variabilita interiéru. Bohatý priestor je dostupný nielen pre pasažierov, ale aj batožinu. Zadné sedadlá majú totiž funkciu “Magic seats”. Sedáky sa teda dajú vyklopiť smerom nahor, čím vznikne rovný priestor na podlahe, ideálny pre prevoz vyšších a úzkych predmetov, ako napríklad kvetov či úzkych krabíc s poskladaným nábytkom. Batožinový priestor má, na kompaktný crossover, slušných 470 litrov a po sklopení sedadiel až 1533 litrov. S prehľadom sa doňho zmestia aj dva bicykle.

Motorizácia i-VTEC s objemom 1.5 litra má 134kW/182 koní bičovaných turbom a zvláda aj dynamickejšie zaobchádzanie. Zrýchlenie z 0 na 100 km/h trvá 8,6 sekundy, prevodovka CVT ale časť pocitovej dynamiky uberá. Pre športové nátury by bol rozhodne lepší manuál, tie má Honda špičkové. Prevodovka má aj športový režim, ktorý motor vytáča vyššie. Ten správny športový náboj jej ale aj tak chýba. Na bežné jazdenie ale nie je zlou voľbou, obzvlášt ak trávite veľkú časť  času v meste. Motor samotný ale hodnotíme veľmi dobre. Má dostatok výkonovej rezervy, príjemný zvuk vo vysokých otáčkach, kultivovaný prejav a spotreba tiež nie je rozpočet ruinujúca. Kombinácia prevažne mestského jazdenia s krátkymi diaľničnými a okreskovými výletmi znamenala priemer 6,5 litra. Vzhľadom k výkonu motora a dynamickým schopnostiam úplne akceptovateľný údaj. Ak chcete znižovať spotrebu, je tu tlačidlo ECO. Po jeho aktivovaní je odozva na plynový pedál tupšia a prejav motora letargickejší, aj keď stále dostatočne energický. HR-V je predokolka. Výlučne, pohon všetkých kolies k dispozícii nie je. A ani nie je potrebný, je to mestský crossover a pár centimetrov snehu v zime zvládne hravo aj tak. A do skutočného terénu nepôjdete aj tak. Riadenie a celkové ovládanie auta je skôr komfortné než športovo ostré. Na podvozok si tiež ľahko zvyknete, je pohodlný ale na 18” kolesách aj dostatočne sebaistý. Hothatch to samozrejme nie je, na to má Honda v portfóliu iný model s veľkým H. Teda vlastne R.

HRV Sport je športovo vyzerajúci crossover s atraktívnym lookom. Vyzerá síce športovo, avšak jeho skutočná nátura je skôr pohodová. Má ale dostatočne výkonný a charakterný motor, ktorý zvládne aj svižnejšiu jazdu, na tú by sa ale viac hodil manuál. Do mesta je ale CVT fajn. Karoséria je síce na prvý pohľad kompaktná, zároveň ale veľmi praktická a priestranná. Vo výbave Sport je aj slušne vybavená, nechýba nič zásadné. Infotainment ale potrebuje urgentnú inováciu. A čo cena? 27 600 Euro s DPH za konkrétny kus. Nie je to úplne málo, ale Hondy sú už proste také. Mierne vyššia obstarávacia cena je daňou za kvalitu, ale aj trojročnú, respektíve 100 000 kilometrovú záruku.

Honda HR-V Sport 1.5 i-VTEC Turbo