Najčastejší názor na prácu vodičov dodávky je, že to majú veľmi ľahké. Podľa niektorých len sedia a krútia volantom. Lenže nie je všetko zlato, čo sa blyští a to isté by sa koniec-koncov dalo povedať aj o pilotoch lietadiel. Takže ako to vlastne je?
Pondelok
Ráno je vždy ťažké, najmä ak treba vstávať o hodinu a pol skôr ako normálne. Nie, ešte to nie je nový Transit, ale najvýkonnejší päťvalcový Volkswagen Crafter. Sto kilometrov tam, nakladanie, stovka naspäť. Na osobnom aute úplná pohoda, ale dodávka, najmä naložená má čo robiť najmä v kopcoch. Prvá úloha splnená, ide sa po Transit.
Z Bratislavy na miesto naloženia zajtrajšieho tovaru to je celkom rýchla cesta. Veď treba preskúmať všetko, čo ponúka interiér novej dodávky. Som na mieste. Do modelu so špecifikáciou L3H3 má ísť len 5 balíkov. To znie celkom jednoducho. Lenže balíky majú rozmer dva metre dvadsať na meter osemdesiat a hrúbku 25 centimetrov. Takže prichádzajú na rad popruhy a pripevňovacie oká. Transit ich má masívne, umiestnené asi 10 centimetrov nad odolnou čiernou podlahou. Vyššie už nie sú, takže treba pracovať s tým, čo poskytol výrobca. Naskakovanie dozadu cez bočné dvere uľahčuje žlté držadlo za kabínou. Naložené, ráno je štart.
Utorok
Budík o piatej. Celých 400 kilometrov tam, 400 naspäť. To nie je práve málo. A naviac pri ceste cez Poľsko. Diaľnice na Slovensku sú v dobrom stave, teda od Trenčína po Žilinu, ak práve dilatácia neprechádza rekonštrukciou. Z diaľnice to je na Čadcu len kúsok, ale doprava už takto ráno hustne. Prechod cez Český Tešín do Poľska prebieha ako po masle. Do Katovíc už tempo klesá, ale potom až do Wroclavi vedie diaľnica.
Za úsek od Katovíc do Wroclavi si síce Poliaci zoberú štyri eurá a pár centov, ale tá diaľnica je výborná. Teda okrem luxusného povrchu, kvalitných odpočívadiel s free WC a tiež zopár McDonaldami sa na nej môže chodiť 140. Tak keď 140, tak 140. Vyberám Speedmeter pre iOS a nastavujem tempomat na 153, čo je ešte hranica, pri ktorej nehrozí pokuta ani zbesilé prenasledovanie policajnými autami. Apropo, policajtov v Poľsku nie je vidno. To nie je ako na Slovensku.
Vykladanie bolo rýchle, takže cesta naspäť tiež nebude problémom. Len tempo už je voľnejšie, aj kvôli objemu nádrže Transitu. Bločky z pumpy chcem mať slovenské. Keď som písal, že v poľskí policajti nie sú na každom rohu, tak návrat na rodnú hrudu pripomína, kde žijeme. Už z diaľky som ich videl, už z diaľky som vedel, že ja budem stáť. A nemýlil som sa. Placačka, pán vodič, pokračujte až hen, na koniec. Tam ďalší príslušník pri prenosných váhach. Veď ako inak? Načo vážiť kamióny, ktoré majú často o pár ton viac, radšej odvážiť dodávku a získať prémiu za kvantitu pokút a vybratý keš.
Interlude s príslušníkom
„Dobrý deň, pán vodič, predložte doklady,“ vysúka zo seba pán v uniforme. Je dobre ustrojený, ale nepovedal mi, prečo ma zastavili. S priateľským pozdravom predkladám doklady.
„Čo veziete,“ zisťuje príslušník.
„Už chvalabohu nič, chcete si to skontrolovať?“ odvetím mu.
„Nie netreba, máte pekné auto. Aké je staré?“ hľadá pán, či mi nedá náhodou pokutu za to, že auto nemá technickú ani emisnú.
„To fakt netuším, pozrite si v dokladoch,“ už trochu nervózne zahlásim.
S uistením, že je všetko v poriadku dostávam naspäť doklady a štartujem. Toto je dlhý deň, snaha o rýchly prelet domov priniesla ovocie v príchode už po desiatich hodinách. Slušná priemerka.
Streda
Dnes je to oddych. Pozerám manuál, pozerám rozmery vnútorného priestoru Transitu. Mám úlohu obsahujúcu 5 paliet a sedempaletové auto sa mi zdá priveľké. Takže vytváram systém ako tento náklad prispôsobiť, aby vošiel do štvorpaletového Transitu. Teda, štvorpaletového, keby je o 15 centimetrov dlhší, tak s piatimi nie je žiaden problém. Jemné prekrytie rieši situáciu dokonale.
Pri vykladaní ďakujem konštruktérom, ktorí vymysleli, že pod bočnými dverami bude plastová lišta. Vykladajúca obsluha vysokozdvižného vozíka ju netrafila, ale bolo to veľmi tesné. Dokonca ma oblial studený pot.
Štvrtok
Štvrtý pracovný deň týždňa, alebo malý piatok je ešte desivejší ako utorok. Síce nemám toľko kilometrov pred sebou, ale časový rozpis je až neuveriteľne naprataný. Púchov, Hlohovec, Trnava, Dunajská Streda, Bratislava, Skalica a Hodonín, pekne po poradí. No nič, dotankovať a hurá vpred. Do Hlohovca sa diaľnica asi päťkrát zúžila, kvôli prácam na ceste, ale nerobil nikto. Asi mali bezpečnostné školenie. Trnava znova priniesla kompliment na pekné auto. Z Dunajskej Stredy do Bratislavy si pri 90 km/h pripadám ako úplná brzda premávky. Motanie po hlavnom meste zjavne šesťmetrovému kolosu nerobí ani najmenší problém. Jedine parkovanie predstavuje úlohu minimálne pre zdatného absolventa geometrických častí matematiky. Bratislava v spätnom zrkadle, Skalica teš sa! Všetko prebieha podľa plánu a hlavné mesto trdelníku opúšťam bleskovo. Hodonín ma zdržiava, pol hodinu čakám na papiere. Ale to je riziko povolania. Domov prichádzam o hodinu a pol neskôr ako bol raňajší predpoklad. Well…
Piatok
Posledný pracovný deň. Čo to dnes bude? Hmm, metropola Moravy, Brno znie dobre. Cesta vedie po diaľnici iba k Trenčínu, potom idem mimo. Veď načo platiť diaľničnú známku na pár kilometrov českej diaľnice? Kopce pri Buchlove sú ťažkou skúškou pre väčšinu dodávok. Transit sa s nimi pasuje so cťou. Vyplieska pár osobákov, ktorým ostávajú len oči pre plač a s vervou valí hore. Ani brzdy pri zjazdoch nezaostávajú.
Celý týždeň to bolo bez problému, až doteraz. Zo Slavkova u Brna smerom na Brno je taký kopček s dvoma pruhmi hore a jedným dole. Prší, zaraďujem sa doľava a začínam manéver, ktorý ma má zbaviť piatich kamiónov. Lenže na moje prekvapenie si to hneď druhý rozmyslel a začal ten tretí predbiehať. A to už som bol vedľa neho! V tom momente sa akoby všetko spomalilo a ja som stál pred rozhodnutím, či zabrzdiť na vode, čo bolo nepravdepodobné, alebo strhnúť to cez dvojitú plnú do protismeru, dupnúť na plyn a predbehnúť ešte predtým ako sa nebezpečne priblíži auto v protismere. Druhá možnosť vyhrala, Transit sa zachoval ako opora a nezlyhal ani pri zvláštnom ekvivalente losieho testu. Dokonca som ešte stihol stlačiť klaksón, aby som tomu, kto sa nepozerá do zrkadiel pripomenul, že nie je na ceste sám. Desať kilometrov na to zastavujem a prehrávam si celú situáciu znova. Až teraz dostávam strach. Domov idem omnoho kľudnejšie.
Po pracovnom týždni už víkendové cesty ani nestoja za reč. Transit zvládol päť dní výrazne lepšie ako vodič a dokonca by zvládal aj viac. Len pud sebazáchovy občas zaúčinkoval a povedal, že už nie.
