Ráno vstať a reálne sa zobudiť nie je ľahký údel. Mne to ale šlo veľmi rýchlo, veď som sa v noci zobudil so studeným potom na čele a myšlienkami, že nemám vyprázdnenú kartu vo foťáku a nebudem môcť fotiť. Normálne ma takéto veci nebudia, ale v priebehu dvoch dní mám predsa odfotiť autá za viac ako pol milióna eur. 50 Dacii to nie je.
Ráno sa poslušne a načas, dokonca s predstihom hlásim v centrále Mercedesu a hneď dostávam otázku od kolegu Mira z Roadlife. Dal mi tú najzásadnejšiu otázku na Kabriolet Tour. A konkrétne, či mám opaľovací krém. Naozaj, toto som zabudol. Veľká vďaka preto za požičanie, nabudúce niečo na namazanie zoberiem ja.
Po krátkom inštruktážno-raňajkovom okienku sa rozdeľujeme do dvojíc. Idem s Janom z Podkapotou.sk. Z pätice áut sa mu podarilo na prvý kus cesty vykšeftovať Smart ForTwo roadster. Najväčší brutalista na začiatok. Ale stratégia geniálna aj s odstupom času. Nasadnúť do Smartu ako do prvého auta bol ťah hodný Kasparova vo finále šachovej súťaže.
V Smarte času nebolo na nič, išli sme stále s plynom na podlahe, naháňali sekundy, predbiehali časové údaje navigácie. Teda navigácia v Smarte chýbala, ale mali sme aspoň offline Here Maps. Sú spracované celkom obstojne a čítane rakúskych názvov anglickým jazykom bolo minimálne úsmevné.
Na miesto výmeny áut sme aj s fotením a výmenou vodičov dorazili druhí. Teda tretí, ale sprievodné E350d nerátame, posádka poznala trasu. A keď už som ho spomenul, malo krásnu zelenú metalízu a päťlúčové disky. Na pohľad disky vážia minimálne 30 kíl každý, vzhľadom na mohutné lúče. Aj keby vážili tonu, tak by to bolo OK, sú fakt krásne.
Smart sme zdarne odovzdali a ďalší úsek až po ubytovanie sme mali už niečo rezkejšie. SL500 s osemvalcom je fakt vynikajúce auto. Dá sa s ním jazdiť aj normálne, ale prispôsobí sa aj úplnej nakladačke. Tempo je úplne inde ako v Smarte a to nie sme ani v tretine výkonu agregátu. Meníme sa počas prestávky na kávu. Najskôr šiel Jano, teraz som na rade ja. Samozrejme sme pri fotení nejako stratili skupinu a museli sme sa spoľahnúť na navigáciu. Nesklamala a dorazili sme úplne prví. Len padlo rozhodnutie, že ideme ešte fotiť. Zrazu bolo z prvého miesta posledné. Našťastie sa na toto nehralo.
Obed o tretej znova znamenal prehodenie medzi autami. V ruke sa mi ocitli kľúče od matného sivého C63 S. Nie, nepáčila sa mi farba, žlté prešívanie v interiéri Edition 1 mi prišlo prehnané. Ale naštartovanie a rozbeh všetky negatívne myšlienky zadupali do zeme a už mi nevadili. Céčko je úplne megazábavné. Len škoda, že na prvom úseku cesty, do výmeny vodičov, nebol ani jeden zaujímavý úsek. Našťastie sme sa vystriedali na približne desiatich zákrutách v lesíku, kde sa extrémne auto vynímalo a spôsobovalo až nezdravú závislosť na ovládaní a zvuku. Niekoľkokrát mi hlavou prešli myšlienky, že toto auto proste musím mať. Až tak je návykové. Nepotreboval by som matnú farbu, ani fancy čalúnenie, len aby tam bol motor a nech je pre mňa-za mňa aj biele.
Návrat však znamenal jeden problém. Pípnutie oznámilo rezervný stav nádrže. Síce sme to oznámili do vysielačiek a mierili rovno na pumpu, ale na palubáku bol dojazd len 50 kilometrov. To rozhodne nie je veľa. Po vynulovaní počítadla spotreby sme posledných 10 kilometrov spravili so spotrebou do 8 litrov. Jasné, že sa upravila po naštartovaní a pri pokračovaní.
Večer bol veľmi jednoduchý. Koštovanie vína, ktoré vyrába menovec majiteľa slovenského importu Mercedesu a potom voľná zábava. Voľná zábava pre mňa znamenala najmä pitie minerálky v bare na pribrzdenie koštovky.
Ráno bezbolestne raňajky a čakáme. Autá máme prehodené, ale stále čakáme. K Drahovi (HN) sa bohužiaľ plán vyraziť o polhoďku skôr nedostal. Tak sme vyrazili o desiatej. Konkrétne na vražednom Mercedese-AMG SLC43. Krátky rázvor, relatívne vysoký výkon a naladenie auta z neho robia najnebezpečnejšie auto na výlete. Ani C63 S nebolo taký zákerný škriatok. Znova sme sa akosi stratili a na miesto obednej pauzy sme vďaka inej a predpokladám, že zábavnejšej ceste, prišli prví o 20 minút. Aj s fotením, komplet so splnenými úlohami.
Po obede na hrade sme presadli do obrovskej lode, S63 kabrio. Biela karoséria je priam obrovská. Ale už spálení a opálení a pripečení nechávame strechu skoro celý čas zatiahnutú. Stovka v Rakúsku mimo obce vyzerá ako zbytočné zavadzanie. V S kabrio máte pocit, že idete úplne pomaly a pritom ste už za limitom. Možno ani AMG 63 netreba, možno na veľký kabriolet stačí aj model S500. Ale ten nemá taký brutálny zvuk! Na hodnotenie áut sa pripravte, to bude v samostatnom článku s galériami k jednotlivým modelom.
Ďakujem slovenskému Mercedesu za pozvanie na výlet, Mirovi za opaľovací krém a Janovi za spoločnosť v aute. Z akcie stále vstrebávam vnemy a vďaka patrí aj všetkým účastníkom za zábavu počas prestávok medzi jazdením a večer.
A tu je parádne našpecifikované Éčko:
