Výroba úžitkového modelu sa začala v auguste 1965, konkrétne deviateho. Už vtedy predvádzal posuvné bočné dvere, či halogénové reflektory, či bezdušové pneumatiky. Od začiatku mal benzínové motory s výkonom buď 54 kW (74 k) z 1,7 litra, alebo 63 kW (86 k) z dvojlitra. Podľa verzie dokázal odviezť až 1782 kilogramov.
V súčasnosti, po 50-tich rokoch, je v plnej sile a prehľad v portfóliu verzii začína byť zložitejší. Veď obrovský Transit dopĺňa menší Transit Custom, ešte menší Transit Connect a úplne pidi Transit Courier. Keď ich vidíte naživo, tak máte hneď prehľad. Do niektorých verzií sa dostáva aj benzínový litrový agregát ovenčený viackrát titulom Motor roka. A aj titul Dodávka roka sa pri Transite dá nájsť viackrát. Oproti predchádzajúcej generácii máme pocit, že to je niečo úplne iné a z mierne zastaralých tvarov máme nové moderné autá pod každým názvom.
A teraz niečo priamo od Fordu:
Názov Transit
Jedným z predchodcov modelu Transit bola dodávka FK z Nemecka, ktorá bola uvedená na trh v roku 1953, bola prvým vozidlom značky Ford s názvom Transit. Od roku 1960 bola známa ako Ford Taunus Transit. Keď sa spoločnosť Ford v roku 1965 pustila do predstavovania novej európskej dodávky, nový model mohol byť pokojne v Británii označený pod názvom „V-Series“ – nebyť intervencie Sira Billa Battyho, ktorý sa neskôr stal prezidentom spoločnosti Ford of Britain. Len pár týždňov pred verejným predstavením si Batty chcel prezrieť jedno z najnovších pilotných vozidiel. Zhodou okolností mu z britskej centrály spoločnosti Ford poslali nemecké vozidlo s ľavostranným riadením s označením „Transit“. Batty okamžite pochopil silu značky Transit a včas pred celoeurópskym uvedením nechal zmeniť označenie modelu.
Projekt Redcap
Vývojové práce na modeli Transit 1965 sa začali pod krycím názvom „Project Redcap“. Plánovací tím začal pracovať pod vedením amerického konštruktéra Eda Baumgartnera, ku ktorému sa pripojili najlepší európski konštruktéri spoločnosti Ford, vrátane Rona Mellora, neskoršieho technického riaditeľa, Terryho Becketta, neskoršieho prezidenta spoločnosti Ford of Britain a Alexa Trotmana, ktorý sa neskôr stal predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom spoločnosti Ford Motor Company.
Testovanie vozidla pri vysokej rýchlosti
Pôvodný vývojový projekt modelu Transit viedol konštrukčný tím z Veľkej Británie. Sídlil v oblasti, ktorá sa neskôr stala skladom dielov spoločnosti Ford of Britain v okrese South Ockendon v Essexe. Testovanie odolnosti sa uskutočňovalo na testovacej trati Boreham Airfield v Anglicku, ktorá ale nebola vhodná na testovanie pri vysokej rýchlosti, takže testy prebiehali na verejných komunikáciách. V priebehu niekoľkých posledných mesiacov programu testovania a tesne predtým, než bolo v Británii zavedené celoplošné obmedzenie maximálnej povolenej rýchlosti na 70 míľ/h, sa miestna polícia v Essexe stala svedkom nočných testov konštruktérov spoločnosti Ford, ktorý jazdili vysokou rýchlosťou. Policajti často zastavovali vodičov, aby zistili, ako sa im darí!
Nový Transit za cenu 542 libier
Po uvedení na britský trh v októbri 1965 stál najlacnejší Transit vo verzii s krátkym rázvorom, s benzínovým motorom a užitočným zaťažením 610 kg 542 libier. Najdrahší model Transit bol v tom čase autobus Custom s kapacitou 15 sedadiel, ktorý stál 997 libier a dodatočných 159 libier tvorila daň.
Spoľahlivá voľba pre políciu, popové hviezdy a peruánskych vodičov autobusov
Charakteristickým znakom modelu Transit sa v priebehu rokov stala spoľahlivosť, preto je už dlhý čas obľúbený v radoch polície, hasičov a záchranárov a aj u cestných záchranných a bezpečnostných firiem, u ktorých by zlyhanie pri doprave na miesto nehody mohlo znamenať katastrofu. Povesť modelu sa rýchlo rozšírila široko-ďaleko – v priebehu niekoľkých mesiacov od uvedenia v roku 1965 jazdila flotila autobusov Transit na jedných z najvyššie položených autobusových liniek na svete – pravidelne jazdili cez peruánske Andy vo výške viac ako 4 000 metrov nad morom. Transit si taktiež rýchlo obľúbili umelci populárnej hudby a vďaka odolnosti sa tento model čoskoro stal obľúbeným „vozidlom na cesty“. Popové skupiny v celej Európe ho využívali na presúvanie sa medzi koncertmi, často v noci.
Pochovajte Transit pre budúce generácie
Profesor Reyner Banham, ktorý v roku 1970 písal pre časopis New Society, povedal: „Pochovajte Transit pre budúce generácie! Vážne – ak antropológovia a archeológovia budú aj naďalej hodnotiť civilizácie podľa nájdených artefaktov, zaslúžime si, aby nás poznali podľa modelu Ford Transit – mimoriadneho sťahovacieho vozidla, ktoré reprezentuje spôsob nášho života.“
Úžasná verzia Transit Supervan
Prvý Transit Supervan debutoval v Brands Hatch na Veľkonočný pondelok v roku 1971. Základom tohto moderného vozidla sa stal športový pretekársky model Ford GT40 a poháňal ho 5,0-litrový motor V8. Dosahoval maximálnu rýchlosť 240 km/h.
V roku 1985, štrnásť rokov po predstavení originálu, uviedla spoločnosť Ford model Supervan II. Vychádzal z iného modelu Ford, ktorý sa zúčastnil na pretekoch Le Mans. Išlo o model C100, ktorý poháňal motor DFY Cosworth V8. Na pretekárskom okruhu v Silverstone vo Veľkej Británii dosiahol maximálnu rýchlosť 280 km/h.
V roku 1995 sa Supervan II premenil na Supervan III. Vozidlo dostalo karosériu s novým dizajnom a jeden z najnovších motorov Ford Grand Prix s objemom 3,5 litra. Toto vozidlo možno aj dnes vidieť vo firemnom múzeu Ford Heritage Collection v závode spoločnosti v meste Dagenham vo Veľkej Británii, aj keď momentálne je osadené 2,9-litrovým motorom Cosworth s 24 ventilmi.
Najhľadanejšia dodávka v Británii
Metropolitná polícia v Londýne očiernila v roku 1972 dobré meno modelu Transit tým, že ho nazvala „Najhľadanejšou dodávkou v Británii“. Hovorca Scotland Yardu zdôraznil: „Pri 95 percentách bankových prepadov páchatelia používajú Ford Transit. Toto vozidlo ma výkon a kapacitu na prevoz 1,75 tony lupu, takže je dokonalým vozidlom na útek…“
Šmykľavý začiatok
Keď v zime na prelome rokov 1985/1986 nastal deň predstavenia dovtedy stále utajeného úplne nového modelu komunite britských novinárov, testovacia trať bola klzká a pokrytá ľadom. Marketingový tím Ford zvažoval, či je dobrý nápad testovať niekoľko ručne vyrobených prototypov v takýchto podmienkach. Novinári jazdili na podujatí veľmi opatrne a paradoxne to bol jeden z hlavných hostiteľov spoločnosti Ford, ktorý dostal s vozidlom šmyk a jeden zo vzácnych modelov Transit vážne poškodil!
Šesť mesiacov pochovaný v snehu
V októbri roku 1985 zastihla Juana Garciu, obyvateľa provincie Seville a hrdého majiteľa modelu Transit, v horskom priesmyku vo výške asi 3 000 metrov nad morom mimoriadne silná snehová búrka. Musel opustiť svoj Transit Kombi a ponechal ho napospas živlom. On so svojou rodinou našťastie vyviazli bez ujmy. Vozidlo následne pochovala snehová prikrývka s hrúbkou päť metrov a nepodarilo sa ho vyhľadať. Majiteľ sa však vrátil na budúci rok…
Na jar, viac ako šesť mesiacov potom, ako zanechal Transit pochovaný v snehu, sa seňor Garcia vrátil na miesto. Prekvapilo ho, že karoséria bola len mierne poškodená. Ešte viac ho však prekvapilo, keď Transit naštartoval na prvý pokus. Bez ďalších okolkov sa bezpečne odviezol domov!
Projekt Ford World Rally Transit
Jeden z prvých 2 000 vyrobených modelov Transit sa stal základom špeciálneho projektu – Ford World Rally Transit. Vyznačoval sa karbónovým predným krídlom a zadnou aerodynamickou plochou, interiérom spĺňajúcim predpisy rely s oceľovou rúrkovou klietkou, pretekárskymi sedadlami z uhlíkových vlákien, pretekárskymi bezpečnostnými pásmi, interiérovým hasiacim systémom a palubným systémom na zaznamenávanie údajov Pi System 2. Pod kapotou pracovala upravená verzia známeho motora Duratorq s objemom 2,4 litra. Motor mal výkon 165 koní a krútiaci moment 410 Nm. Ford Rally Transit s ním zrýchľoval na 100 km/h za menej ako osem sekúnd a dosahoval maximálnu rýchlosť 210 km/h. Balík úprav modelu Ford World Rally Transit dopĺňal prepracovaný výfukový systém, prepracované brzdy a zavesenie kolies MacPherson s nižšou svetlou výškou. Mimoriadny vizuálny vzhľad vozidlu dodávali farby Ford Martini World Rally. Toto jedinečné vozidlo je stále vo vlastníctve firemného múzea Ford Heritage Collection.
Nezvyčajná reklamácia
Prevádzkovateľ modelu Transit Radek Němec z českej Plzne prišiel k miestnemu predajcovi Ford s neobvyklou sťažnosťou. Opísal svoj problém: indikátor prejdenej vzdialenosti na prístrojovej doske jeho vznetového modelu Transit prestal fungovať po dosiahnutí 999 999 km. Na displeji sa bohužiaľ nenachádza siedma číslica, ale keďže dodávka Transit bola aj po prejdení 1 000 000 km stále v skvelom stave, zákazník potreboval vyriešiť spôsob sledovania prejdenej vzdialenosti. Jednoduchým riešením sa ukázala byť výmena za použitú prístrojovú dosku, aby Transit mohol aj naďalej jazdiť bez prerušenia každý deň do Nemecka a Holandska. Pán Němec nebol prekvapený životnosťou svojej dodávky – toto je už jeho druhý Transit, ktorý prekročil hranicu 1 000 000 najazdených kilometrov.
