Po moderných metropolách sme na našej ceste po Číne prileteli do Pekingu. Doteraz sme mali skúsenosti len s kolóniami, ktoré sa stali súčasťou Číny len pred pár rokmi. Preto nás tá pravá Čína ešte len čaká. Už v lietadle sú tu domáci na nás, ako turistov, veľmi milí. Na palube lietadla nás bolo na ceste z Macaa len zopár. Prekvapivo sme nestáli v žiadnej rade pri pasovej kontrole. Väčšinou máme skúsenosť, že domáci sú vybavení rýchlo a my musíme čakať v dlhej rade.
Prvý kontakt je pre nás šok. Čakali sme všade samé čínske autá, ale na letisku čakal len samý Hyundai Elantra. Prvých dvadsať minút na ceste sme stále žiadne čisto čínske auto nestretli. Mercedesy, Volkswageny, Porsche, Hyundai, alebo americké značky. V metropole Číny sme na cestách čakali pohyb menej známych značiek. Tie sa postupne začali objavovať až na druhý deň ráno, keď sme sa vybrali pozrieť do centa mesta. Mali sme šťastie, a okrem neznámych domácich modelov sme stretli párkrát aj Rolls-Royce, alebo Ferrari. Pri dopravnom chaose, aký tu je, musí mať vodič pri jazde mestom veľkú odvahu. Pre nás, ako Európanov, tu vyzerajú zvláštne predĺžené verzie Mercedesu triedy E alebo C, Audi A6, BMW 3 aj 5 alebo predĺženina Jaguaru XF. Ten Jaguar vyzeral v predĺženej verzii veľmi zvláštne. Zaujímavé je, že sa tie predĺžené verzie robia v Číne a nie u nás, kde sú ľudia výrazne vyšší. Veď minulá generácia BMW 5 alebo Jaguaru XF má v európskej verzii veľmi málo miesta na zadných sedadlách.
Niektoré modely Európskych značiek, čo tu jazdia, ani nepoznáme a myslíme, že to je škoda. Napríklad veľké SUV Volkswagen Teramont vo veľkosti Audi Q7 by sme u nás na cestách určite privítali. Zaujímavo vyzerá aj Citroën C6 alebo stredne veľké SUV C5. Lokálne modely už vyzerajú tiež veľmi pekne, potrebujú ale ešte doladiť detaily a kvalitu spracovania. Inak by sme voči nim nemali žiadne výhrady. Od domáceho taxikára sa dozvedáme, že okrem tých najdrahších značiek sa autá všetkých značiek montujú doma v Číne. Len v Pekingu je fabrika Mercedesu, Hyundai, Jeep a jedna domáca značka vyrábajúca elektromobily. To je aj dôvod, prečo v meste jazdí toľko taxíkov od Hyundaiu. Majú nízke ceny a pre domácich dostatočnú kvalitu. Aj keď ešte priznajú, že domáce značky kvalitou zaostávaju. Všetci domáci zhodne tvrdia že do 5 rokov sa vyrovnajú kvalitou renomovaným značkám. Kritickí su skôr na kvalitu európskych áut. Taxikár, ktorý nás viezol spomínal aj u nás známy problém motorov TSI. Aj tu majú vysokú spotrebu oleja, musia ho meniť častejšie a stojí 3x toľko ako olej na Hyundai. Hyundai Sonata ktorým nás viezol jazdí na 92 oktánový benzín a ten je lacnejší ako 95-ka, ktorú musí tankovať kolega do Passatu. Náklady na prevádzku sú pre taxikárov veľmi dôležité. Každý z nich si u jednej z 2 000 taxislužieb registrovaných len v Pekingu prenajme auto s licenciou. Sonata na ktorej sme šli stojí 6 500 yuanov mesačne (cca. 860 eur). Nová tu stojí okolo 150 000 yuanov (cca. 20 000 eur). Väčšinou tu ale jazdia lacnejšie Elantry, ktoré tu začínajú na 60 000 yuanoch (cca. 8 000 eur). Aj keď doprava taxíkom nie je na naše pomery veľmi drahá, treba si dať na taxikárov veľký pozor. Väčšina z nich sa totiž snažila dohodnúť pevnú cenu, ale tá bola väčšinou 10 až 20x vyššia ako keď sme šli oficiálne na taxameter. Častokrát, keď sme ukázali že ideme len podľa taxametru tak nás odmietli zobrať a išli preč. Najväčší podvodníci sú tu na malých tuktukoch. Pýtajú oveľa viac ako stojí na danú vzdialenosť taxík, nemajú taxameter a cesta s nimi je nepohodlná.
Príjemne nás prekvapilo metro. Sieť staníc tu je po celom meste. Ešte sme v žiadnom meste nevideli tak plnú sieť dráh metra ako v Pekingu. Nie je sa ale ani čomu čudovať. Tých 30 miliónov ľudí čo sa tu každý deň pohybuje sa potrebuje po meste reálne roztrúsiť. A keď sme videli, aké zápchy tu vzniknú, keď sa 7 miliónov áut snaží pohybovať po meste, dali sme metru prednosť pred autobusmi ale aj taxíkmi. Pri pohľade na mapu mesta vidno, že Peking ma až 7 vonkajších okruhov. V Bratislave sa teraz rieši len výstavba toho prvého. Stanice aj metro samotné sú čisté, ceny nízke a pohyb po meste je veľmi rýchly. Vlaky chodia tak často, že sme tu skoro vôbec nemuseli čakať. Okrem Čínštiny je tu v metre všetko pekne popísane aj anglicky. Pre nás tak nebol žiadny problém sa orientovať.
Populárny je tu prenájom bicyklov cez rôzne mobilné aplikácie ako Mobike alebo Ofo. Tie jednoduchšie fungujú tak, že naskenujete QR kód na bicykel a cez sms dostanete kód na jeho odomknutie. Pri Mobike sa bicykel odomkne priamo cez aplikáciu. Bicykle sú tak porozkladané po celom meste, lebo každý ho odloží tam, kde mu to vyhovuje. Má to svoje výhody, lebo bicykle nemusíte dlho hľadať a tak isto nemusíte hľadať miesto kam ho vrátite ale odložíte ho tam, kde vám to vyhovuje.
Na Google maps tu ale rovno zabudnite. Nám tu fungovali iba Apple mapy v Iphone. Na Google aplikácie tu môžte rovno zabudnúť. Gmail ani Facebook tu nezapnete. Whatsapp a Messanger tu išiel len výnimočne. Spoľahlivo tu na komunikáciu fungoval len Viber. Posielať fotky tu ale nešlo mimo Čínu cez žiadnu aplikáciu. Použiteľnú Wifi sme tu našli len v hoteli. Ešte, že sme mali v mobiloch voľné roamingové dáta od slovenských operátorov. Inak sú tu za roaming vysoké ceny. Väčšinou bol ten internet pomalý a išiel iba na Edge. 3G internet sa nám na mobile zobrazil iba výnimočne. Domáci majú bez problémov aj 4G, v čom je u nich rozdiel sme ale nezistili. Technika je tu ale všade na vysokej úrovni. Avšak samoobslužné pokladne ako u nás sme tu ešte nikde nevideli. Častokrát je problém aj platba platobnou kartou. Domáci tu ale často používajú na platenie mobily. Skoro na každej atrakcii, čo sme boli, mali vystavený QR kód a lístok si mohli zakúpiť bez dlhého čakania v rade. Oproti iným krajinám je tu náročný aj proces výmeny peňazí. Vždy sme sa v banke zdržali dosť dlho. Potrebujú vypísať množstvo papierov, kopírujú pas a všetky dokumenty vypisujú veľmi poctivo. Raz sme kvôli preklepu v mene strávili v banke viac ako hodinu. Bez toho aby to opravili nás ani nechceli pustiť z banky preč. Vraj majú kvôli takejto malej gramatickej chybe veľký bankový problém.
Lokálne pamiatky nás ohúruli svojou veľkosťou. A nielen Čínsky múr, ktorý má neuveriteľných 21 000 kilometrov. Každá stavba, či park má na naše pomery neuveriteľné rozmery. Aj napriek tomu tu je všade plno ľudí, bez ohľadu na to, či sme prichádzame ráno, na obed alebo večer. Všade vidíme množstvo organizovaných skupín so sprievodcom. Vidieť, že domáci sú na svoju kultúru a históriu hrdí. Radi sa chvália, ale rovnako všetko aj sami obdivujú. Chrámy sú nádherné a aj napriek svojej veľkosti majú vyzdobený každý detail. Komplikované strechy, členité podbytie s množstvom ornamentov je nádherne farebne doladené. Momentálne po meste vzniká množstvo modernej architektúry. Častokrát nadväzuje na históriu krajiny. Aktuálne sa Číne veľmi darí a domáci sa tým veľmi hrdo prezentujú. Radi sa chvália tým, že sa im teraz darí oveľa lepšie ako Európe, alebo Amerike. V najbližších piatich rokoch čakajú ešte väčší rozmach. Veľmi sa sústredia na moderné technológie, zvýšenie kvality domácich výrobkov, ale aj životnej úrovne. Na ulici nás oslovujú ako turistov neznámi ľudia, pýtajú sa ako sa nám páči a veľmi ochotne sa nám snažia venovať a ukázať mesto. Máme z toho zvláštny pocit. Spôsob ako s nami komunikovali sa nezdal byť prirodzený a radšej ich zdvorilo odmietame. Možno len máme ako turisti zbytočné predsudky, ale aj tak dáme prednosť vlastnému plánu cesty.
Trochu nám tu robí starosti strava. Podľa fotiek, ale aj jedla na tanieroch hostí v reštauráciach nás veľmi neoslovujú. Možno by to nechutilo zle, ale aj oči jedia a tie naše sú zvyknuté na niečo iné. A to, čo tu vidíme, naše chuťové kanáliky veľmi nepotešilo. V menu reštaurácií nás niečo oslovilo len výnimočne. V jednej sme si podľa fotky vybrali mäso nakrájané na kúsky s ryžou, ktoré na fotkách vyzeralo ako kuracie. Boli sme už vážne veľmi hladní. Keď sme ho začali jesť, zaskočilo nás množstvo malých kostičiek v nasekanom mäse. Veď takéto kosti kura nemáva. Niečo sme z toho zjedli ale zasýtili sa hlavne ryžou. Na konci sa cez slovník pýtame čašníčky aké to bolo mäso. Nechceli sme si kaziť chuť počas jedenia. S úsmevom na tvári nám oznámila, že sme práve zjedli začarovaného žabieho princa menom Bullfrog. Miesto pusy od zaľúbenej princeznej ho uvarili a naporcovali do nášho obeda. Našťastie to naše žalúdky bez komplikácií spracovali. Dezertom ako boli škorpióny, kobylky, alebo larvy motýľov na špajdli sme radšej bez ochutnania odolali. Aj lokálne sladkosti pôsobia veľmi umelo. Väčšinou je to rôznofarebné želé a presladené koláčiky.
Sklamaním pre nás boli lokálne obchody. Možno sme len nenašli tie správne miesta, ale buď sme v centre našli len obchody drahšie ako u nás doma ponúkajúce drahý exkluzívny tovar, alebo trhy s extrémne lacným a gýčovým. Dokonca ani domáce suveníry nebolo ľahké nakúpiť. Na drahé domáce umelecké diela sme peniaze míňať nechceli, a tie lacné pôsobili skôr ako hračky pre deti.
Na našej ceste sa postupne posúvame do finále. Po Pekingu nás čaká ešte Shanghai. Na presun medzi týmito mestami sme sa rozhodli vymeniť lietadlo za rýchlo-vlak s rýchlosťou až 350 kilometrov za hodinu. O tom sa už ale dočítate v našej ďalšej reportáži zo Shangaia.
