Na našej ceste metropolami Číny pokračujeme z Pekingu smerom do Šanghaja. Pri vzdialenosti niečo cez 1 200 km by už bolo vhodné cestovať lietadlom. My sme ale dali prednosť rýchlo-vlaku s maximálnou rýchlosťou 350 km/h. Oproti lietadlu bude naša cesta o niečo dlhšia, ale zážitok to bude asi zaujímavejší.
Z Pekingu vyrážame v sobotu ráno. Obrovská stanica je plná ľudí, kontrolou batožiny prechádzajú všetci podobne ako na letisku. Podobná kontrola tu je bežná aj pri jazde metrom. Pri pohľade na vlak je vidno jeho moderný a aerodynamický tvar. Milo nás prekvapilo koľko máme miesta na sedenie. Miesta na nohy je viac ako v prvej triede v lietadle. Oproti lietadlu nám tu ale chýba mediálna centrála. Budeme sa musieť cestou zabaviť len pomocou našich telefónov. Wifi vyžaduje lokálne telefónne číslo, s pripojením na internet tak máme smolu. Pri rýchlosti, ktorou sa hneď po štarte rozbehol vlak nám nestíha chytať dáta ani Edge, ktorý sa nám na mobile ukazuje.
Rýchlo-vlak je veľmi príjemný a pohodlný. Tú vysokú rýchlosť výborne tlmí a maskuje. Pri pohľade z okna by sme odhadovali oveľa nižšiu. Naše vlaky na Slovensku sú hlučnejšie a viacej sa trasú ako tento pri raz tak vysokej rýchlosti. Oproti idúci vlak sa vždy vedľa nás len na asi jednu sekundu mihne a trošku našim vlakom mykne. Zaujímavé je na centrálnom displeji sledovať počas jazdy jeho aktuálnu rýchlosť. Pohybujeme sa väčšinu cesty medzi 330 a 350 km/h. Vo vlaku je čisto, každú chvíľu ide okolo upratovačka a zametá podlahu. Z vlaku je výborný pohľad na krajinu. Moderné mestá sa striedajú s chudobným poľnohospodárskym vidiekom. Vidiecke domy sú malé a veľmi ošarpané. Vidno, že je tu veľký rozdiel v životnej úrovni medzi veľkomestami a vidiekom a to pozeráme iba z vlaku. Mesta sú moderné, všade najnovšie technológie. Na vidieku ešte stále používajú klasické zastaralé traktoríky, jazdia na motorových káričkach a polia polievajú ručne hadicami. Po 4 hodinách a 30 minútach prichádzame do Šanghaja. Víta nás obrovská moderná vlaková stanica a veľké množstvo ľudí. Na prvý pohľad je vidno, že sme prišli zo starobylého Pekingu do veľmi moderného veľkomesta.
Na cestu do hotela sme si vybrali metro. Máme to pár zástaviek, cesta nám ubieha veľmi rýchlo. Väčšina zástaviek metra má jeden z východov priamo do veľkého nákupného centra. To ja často celé, pre nás nezvyčajne, postavené pod úrovňou cesty. Trochu dlhšie nám preto vždy trvá zorientovať sa a nájsť cestu von na ulicu. Prvý kontakt s mestom nás veľmi milo prekvapil. Šanghaj je priestranné, čisté a krásne moderné mesto. Vidno, že pri jeho výstavbe projektanti rozmýšľali a dali si záležať. Množstvo parkov, zelene a výborná infraštruktúra mesta sú toho dôkazom. Podobne ako Hong Kong, aj Šanghaj ma dve tváre, dennú, a žiariacu nočnú. Na rozdiel od iných miest vyzerá Šanghaj pekne aj cez deň. V iných mestách je často cez deň vidno staré a ošarpané domy. Tu ich už v centre veľmi neostalo. Pri potulkách centrom sa nájdu také, ale nie je ich príliš veľa. Postupne ich tu nahrádzajú nové a moderné stavby. Aj keď toto mesto nemá toľko naozaj starých kultúrnych pamiatok, máme z jeho návštevy veľmi príjemný pocit. Rozmýšľame, či sme niekde po našich potulkách svetom videli krajšie moderné mesto. Žiadne nám ale nenapadlo. Avšak ešte sme neboli v Singapure alebo Kuala Lumpure. Podľa fotiek možno pri ich návšteve zmeníme názor.
V centre mesta cítiť, že tu naplno žije obchod. Všade je množstvo ľudí, obchodníkov a obchodov. Okrem svetových značiek sme neustále oslovovaní priekupníkmi s replikami. Ponúkajú hodinky, kabelky, či oblečenie. Nájdu si vás kdekoľvek po meste. Z hlavných promenád sa nás snažia lákať do rôznych ukrytých obchodov alebo cez tajné dvere v predajniach s bežným tovarom do verejne neprístupných miestností so „značkovým“ tovarom. Tvária sa, že kvalitou dokážu uspokojiť aj tých najnáročnejších zákazníkov. My sa v tom ale nevyznáme a hodnotenie necháme na iných odborníkov. Preto sa tu snažíme viac pozerať po cestách a pozorne sledujeme čo po nich jazdí.
Vybudovaná cestná sieť tu je ohromná. Osemprúdova cesta je tu doplnená o ďalšiu nadzemnú mostovú diaľnicu. Cez rieku ide minimum mostov. Väčšinou je prejazd rieky riešený tunelom. Prechody sú kombinované s množstvom nadchodov a podchodov. Všade na cestách máme pocit, že tu vládne pohoda, kľud a poriadok. Výnimkou sú jazdci na malých elektrických skútroch. Tí tu jazdia krížom-krážom, bez ohľadu na farbu svetla na semafore. Bicyklov na prenájom tu je asi ešte viac ako v Pekingu. Rozložené sú skoro po celom meste. Najlepšie to tu má asi vyriešené aplikácia Mobike. Odomknutie a zamknutie bicykla funguje cez naskenovaný QR kód, jednoduchú údržbu zaručujú zaujímavé dierované bezdušové pneumatiky.
My sme vzhľadom na polohu nášho hotela vyžívali najviac autobusy. Chodia veľmi často a pomocou navigácie v mobile sa vieme celkom slušne orientovať. Za pár drobných tak môžeme pohodlne cestovať po celom meste. Taxíky sme tu neskúšali. Ako sme už boli v Pekingu informovaní, pri Šanghaji je fabrika Volkswagenu, preto je v meste prevaha taxíkov s logom nemeckej ľudovej značky. Najrozšírenejší je tu medzi taxikármi Touran. Volkswagen tu je celkovo veľmi obľúbený. Rovnako aj ostatné nemecké značky. Vidno, že domáci majú radi kvalitné autá a doprajú si kvalitu a luxus. Mercedes, BMW, Audi, alebo Lexus stretnete na každom kroku. Bežné tu je ale aj Maserati, Porsche alebo Bentley. Viac nás ale zaujalo množstvo dobre vyzerajúcich čínskych značiek. Niektoré možno kopírujú svetové automobilky, mnohé z nich majú vlastný kvalitný dizajn. Aj keď sme nemali možnosť zhodnotiť úroveň spracovania interiéru, je vidieť, že od čias, kedy sme po Kube testovali naše prvé čínske auto Geely, s kvalitou pokročili míľovými krokmi vpred. Prekvapením je, koľko elektrických modelov čínskych značiek tu jazdí po meste. Teslu už pozná každý, ale rôzne elektrické, alebo hybridné limuzíny a SUV boli pre nás novinkou. Vidieť, že trend elektrických áut sa tu veľmi rýchlo rozvíja.
Šanghaj na nás spravil veľmi dobrý dojem. Často máme pocit, že sa tu aktuálne určuje trend, ktorým sa svet v blízkej dobe bude uberať. Nemyslíme len na cestách. Platba mobilom, či hodinkami v obchode, alebo v reštaurácii je tu už bežná na každom kroku. Máte záujem o lístok do múzea? Stačí cez mobil odfotiť QR kód na vstupe a potvrdiť platbu. Môže byť v meste väčšia reklamná obrazovka ako fasáda mrakodrapu? V Šanghaji nám ukázali, že to ide spraviť pútavo bez toho, aby to pôsobilo pri pohľade na mesto rušivo. Kombinácia rôznych svetelných fasád vytvára z centra mesta úžasnú večernú atmosféru. A nie je to len o moderných farebných efektoch. Jedna panoráma popri rieke je pestrá a farebná, na strane starého mesta vidno decentne nasvietenú elegantnú a luxusne pôsobiacu architektúru, za ktorú by sa nehanbila žiadna európska architektonická škola. Škoda, že takúto logiku architektúry nedokážu ustrážiť mestskí architekti aj v Bratislave. Koncentrácia budov rovnakého štýlu na jednom mieste vyzerá pôsobivo. Pri spomienke na Bratislavu, kde sú stavby rôznej architektúry len tak rozhádzané po celom meste nám je trochu smutno. Možno prišla táto nostalgia práve preto, že naša cesta prišla do cieľa. Posledný deň sa skončil, ráno nás čaká dlhý let domov. Čaká nás tu ešte jedna lokálna špecialita na ktorú sa veľmi tešíme. Na letisko sa budeme viesť ráno moderným rýchlo-vlakom Maglev.
V Šanghaji od roku 2002 jazdí pravidelnú trasu super moderný magnetický vlak Maglev. Rozdiel oproti bežným vlakom je vidieť hlavne pri pohľade na koľaje. Pri maximálnej rýchlosti cez 430 km/h sa to už dalo očakávať. Vlak, ktorým sme sem šli z Pekingu 350 km/h to ešte zvládal po, na pohľad, bežných koľajniciach. Na cestu Maglevom sme veľmi zvedaví. Rýchlosťou už môže konkurovať asi iba Bugatti Veyron, alebo Koeginsegg. Maglev je výrazne hlučnejší ako vlak z Pekingu. Nepretržite zrýchľuje až sa jeho rýchlosť zastaví na 431 km/h. GPS na mobile nám ukazuje maximálnu rýchlosť 440km/h. Vlak, ktorý išiel v protismere sa okolo nás len na sekundu mihol. Je neuveriteľné, že ideme vo vlaku takouto vysokou rýchlosťou. Trvá to ale len chvíľu a Maglev plynulo spomaľuje. Celá cesta z mesta na letisko s ním trvá len sedem minút. Krátka, ale dôstojná rozlúčka s týmto moderným mestom. Pred odletom z tejto cesty po čínskych mestách sme mali zmiešané pocity. Veľa sme počuli, ale realitu sme si predstaviť nevedeli. Aj keď sme tu videli rôzne extrémy od luxusu po chudobu, vidieť, že sa tu práve určujú rôzne technologické trendy. Sme radi, že sme to mali možnosť spoznať práve teraz. Bolo by fajn sa sem ešte niekedy v budúcnosti vrátiť. Bude zaujímavé porovnať, ako rýchlo tu ten technologický rozvoj bude napredovať. Na záver ešte spomenieme niečo, čo nás tu veľmi milo prekvapilo. V Pekingu sa nás pýtal taxikár odkiaľ sme. Doteraz nikto nevedel, kde sa naše Slovensko nachádza. On nás svojou odpoveďou šokoval. Kupuje si topánky značky Ecco, ktoré su vyrobené u nás na Slovensku. Podľa nich vie kde sa naše male Slovensko nachádza. Môže si kúpiť topánky z domácej produkcie, kupuje si ale tieto drahé dovezené zo Slovenska. Nechce na kvalite svojich topánok šetriť, veď mu tu dokážu slúžiť dva roky. Potešilo nás, že sa v Číne nájde niekto, kto pozná Slovensko na základe u nás vyrobených výrobkov.
