Toto je jeden z tých McLarenov, pri ktorých som si treba pozrieť fotografie dlhšie než zvyčajne. Nie preto, že by bol najrýchlejší, najvýkonnejší alebo najtechnologickejší. Je elegantný. McL 6GT ide trochu proti tomu, kam sa dnes superšporty posúvajú. Má benzínový V8, pohon zadných kolies a manuálnu prevodovku.
Áno, čítate správne. Manuál. Dnes už takmer absurdná vec. Kým jeden výrobca pridáva ďalší elektromotor, druhý vymýšľa, ako z automatickej prevodovky urobiť čo najrýchlejšie radenie a tretí rieši, koľko displejov sa ešte zmestí do interiéru, McLaren si povedal, čo keby sme vodičovi dali spojku? Po 34 rokoch sa manuál vracia.
McL 6GT je návratom ku koreňom značky. Jeho meno odkazuje na M6GT, automobil, ktorý chcel koncom šesťdesiatych rokov postaviť Bruce McLaren. Zakladateľ značky vtedy uvažoval o cestnom aute odvodenom od pretekárskeho M6A z Can-Amu. Projekt sa však po jeho tragickej smrti v roku 1970 nedostal do sériovej výroby. McLaren sa k tejto myšlienke vracia.
Dizajn je naozaj vydarenou poctou originálu. McL 6GT je nízky, široký a veľmi hladký. Nemá typické agresívne svetlá, ktorými sa moderné McLareny snažia vyzerať ako mimozemšťania. Namiesto toho dostal jednoduchšie tvary, nízky nos a výraznú siluetu pripomínajúcu pretekárske prototypy zo šesťdesiatych rokov.
Vzadu je zadok na štýl nazvaný Kammback. A celé auto vyzerá trochu ako keby sa niekde stretli starý McLaren, Ford GT a moderný superšport a výsledkom bola veľmi zaujímavá dohoda. Najlepšia vec je však vo vnútri.
McLaren nevzal automatickú prevodovku a nepridal k nej nejaký manuálny režim. Je tu skutočná manuálna prevodovka. So spojkou. S klasickou radiacou pákou. A podľa McLarenu dokonca s dôrazom na to, aby mal vodič z radenia fyzický pocit. Je to prvý manuálny McLaren od F1 z roku 1992.
Radiaca páka nie je obyčajný kus plastu, ktorý by niekto schoval medzi sedadlá. Mechanizmus je čiastočne odkrytý a samotnú páku zdobí trojrozmerný Speedy Kiwi, historický symbol značky.
McL 6GT používa hydraulické riadenie, čo je dnes ďalšia vec, ktorá sa z moderných áut pomaly vytráca. Vodič má cítiť volant, radiacu páku, spojku aj reakcie auta. Nie preto, že by to bolo najefektívnejšie riešenie. Ale preto, že to robí šoférovanie zaujímavejším.
Technický základ pritom rozhodne nie je retro. Monokok aj karoséria sú z karbónu a pod zadnou časťou karosérie je V8, teda rovno za sedadlami. McLaren zatiaľ nechce hovoriť o výkone ani presných parametroch. A vlastne je to celkom sympatické. Komu treba tabuľku s číslom 0–100 km/h?
Lepšie je vedieť, aký pocit bude mať radiaca páka v ruke. Treba cítiť, ako sa bude správať hydraulický volant. A hlavne, čo spraví V8, keď ho vodič nebude ovládať cez dve pádla pod volantom, ale cez vlastnú ruku a tri pedále.
Interiér pokračuje v rovnakom duchu. McLaren použil Alcantaru, pohľadový karbón a čalúnenie s modernou interpretáciou vzoru z pôvodného M6GT. Digitálne prístroje tu síce zostali, ale značka sa ich nesnažila postaviť do stredu vesmíru. Hlavnú úlohu má vodič.
Sériová verzia má prísť v roku 2028 a McLaren ju zaradí nad svoje bežné modely. Pôjde o veľmi limitované a exkluzívne auto. Objavuje sa údaj o 500 kusoch a cene 1,5 milióna dolárov, McLaren však tieto čísla zatiaľ oficiálne nepotvrdil.
Je to celkom krásna irónia. McLaren predstavuje budúcnosť značky tým, že sa vracia k veciam, ktoré automobilový priemysel pomaly opúšťa. Manuálna prevodovka, hydraulické riadenie, fyzické ovládače a spaľovací V8. Všetko moderné na ňom je ukryté pod karbónom. To, čo máte cítiť, je však veľmi staromódne.
