Test Suzuki Ignis: Malá ochutnávka japonskej kuchyne

Viete ako vyzerá typické japonské auto pre domáci trh? Je krátke, pomerne vysoké a hranaté. No a jedno takéto auto sa dostalo aj do Európy. Konkrétne ide o najmenší model Suzuki, ktorým je Ignis. My sme toto mestské presúvadlo testovali v hybridnej verzii s 1.2 litrovým benzínom Dual Jet, ktorý bol spriahnutý s prevodovkou CVT.

Pozrime sa naň! Proste, toto je typ auta, aké stretnete v Japonsku na každom kroku. Vysoká, úzka a hranatá karoséria, extrémne krátky rázvor a malé kolesá. Neznie to ako recept na okúzľujúcu krásu a je pravdou, že dizajn Ignisu je špecifický a nie úplne európsky. Má ale tú roztomilosť, ktorá je príznačná pre mestské mini autá. Svedčí mu aj výrazná modrá farba a čierne disky ladiace s plastovým lemovaním blatníkov. Samotné kolesá sú ale veľmi úzke. Napriek tomu, že Ignis je vážne kompaktné auto, pôsobí vcelku robustne a odolne. Za to môže masívne oplastovanie predného nárazníku ale aj široká predná maska so štyrmi veľkými otvormi, ktorá nadväzuje na rozmerné LED svetlá. Predná časť je teda vlastne veľmi vydarená, pripomínajúca iné modely Suzuki. O kus jednoduchší je vyslovene hranatý zadok, ktorý ale osviežuje šedé oplastovanie nárazníku. Všimnite si široký tretí stĺpik a jeho motív. Má ísť o tri katany, nám ale pripomína aj znak jednej známej športovej značky. Vidíte ho aj vy? 🙂 Ignis je proste iný ako väčšina áut v jeho kategórií. Nebojí sa ostrejších hrán a bonusom jeho vysokej karosérie je interiér, ktorý je vzhľadom k rozmerom auta pomerne priestorný. Takže, nie je to láska na prvý pohľad, ale toto malé Suzuki má svojský funky štýl a dizajn, ktorý si po chvíli obľúbite.

Kabína je na malé mestské auto celkom slušne vybavená a podobne ako exteriér, razí si vlastnú cestu bez podoby napodobňovať iné autá. Máme tu trojramenný kožený volant a za ním obrovský ciferník rýchlomeru, ktorý je veľmi prehľadný. Nechýba ani malý displej palubného počítača ukazujúci stav paliva či zaradený jazdný režim. To druhé prízvukujeme, keďže samotný volič prevodovky na to nemá svetelný ukazovateľ. Na to si treba chvíľu zvykať. Druhá vec, ktorá nám trochu prekážala, je absencia osvetlenia tlačidiel vo dverách. Ide o zamykanie, otváranie okien a nastavovanie zrkadiel. Nahmatať to správne tlačidlo v tme je trochu otravné. Inak je ale kabína Ignisu pozitívnym prekvapením. Má síce jednoduché tvary, ale nechýba tu infotainment s navigačným systémom, parkovacou kamerou a konektivitou Apple aj Andorid. K tomu vyhrievané sedadlá či bezkľúčové štartovanie tlačidlom. No a hlavne veľa priestoru. Teda, samozrejme, myslíme na pomery kategórie. Tu sa ukazuje, že vysoká karoséria má zmysel. Dokonca aj vzadu sa vcelku pohodlne odvezú dve dospelé osoby a to je pri pohľade zvonku skoro nepredstaviteľné. V disciplíne čarovanie s priestorom dostáva Ignis päť z piatich kúzelných paličiek. Do kufra sa dá naložiť 267 litrov batožiny, čo síce neohúri, ale na takto malé auto je to dosť obstojné. Keď hovoríme o kabíne, spomeňme ešte odolne vyzerajúce látkové sedadlá s modrou textúrou. Tá ladí s modrými rukoväťami dverí a dekoračným oplastovaním stredového tunela. Ide o rovnaký odtieň, v akom je lakovaná aj karoséria. Vzhľadovo príjemné je aj biele oplastovanie stredu prístrojovej dosky s policou pred spolujazdcom.

Poďme pod kapotu, kde má svoje miesto poctivý štvorvalec s výkonom 61kW/83 koní a 107Nm. Názov motora je Dual Jet Hybrid, čo napovedá, že mu dopomáha batéria. Jej prínosom je najmä znižovanie emisií a pomoc motoru pri prudkej akcelerácií. Počas jazdy o nej prakticky neviete a jej dobíjanie prebieha výhradne rekuperáciou pri brzdení. Výkon 83 koní vskutku nie je dych vyrážajúci, avšak Ignis váži iba 890 kg. Teda skoro nič. Automat CVT je do mesta fajn, avšak treba počítať, že pri prudkom stlačení plynu vyletia otáčky veľmi rýchlo nahor a motor vydáva skutočne intenzívny vreskot. Stačí však uvoľniť pedál plynu a akonáhle sa rýchlosť ustáli, hluk je už v norme. Toto je ale záležitosť, ktorá sa deje najmä vo vyšších a stredných rýchlostiach, teda mimo mesta. Smäd po benzíne sa drží okolo úrovne 5l/100 km. Môže to byť o niečo viac, ale aj menej. U nás to bolo po týždni 5,3 l/100 km, avšak s Ignisom sme absolvovali aj diaľničné presuny v 140 km/h rýchlostiach. Na stovke je auto za 12,4 sekundy. V meste, ktoré je jeho primárnym revírom, je ale svižné a vyslovene zábavné. Je to taká obratná mestská hračka, ktorá je vlastne svojsky zábavná. Tento motor a táto prevodovka teda do mesta určite patria, s kľudným svedomím toto kombo odporúčame. A keď je reč o zábave, tak upresňujeme, že to platí opäť najmä o mestskej prevádzke. Mimo miest vo vyšších rýchlostiach vás totiž veľmi rýchlo zastavia úzke pneumatiky. Zábavnosť tohto auta spočíva v prvom rade v rýchlych reakciách na zmeny smeru a celkovú obratnosť. Podvozok je skôr mierne tvrdší a ak chceme niečo vyčítať, tak zadné bubnové brzdy. To ale nie je pri takýchto malých autách nič neobvyklé.

Toto malé hybridné Suzuki Ignis je teda naozaj príjemným prekvapením. Má svižný a zábavný mestský charakter a čaruje s využitím priestoru tak, ako to vedia iba japonské autá. Pridajte k tomu vcelku slušnú výbavu, nenáročnú spotrebu a automat CVT. Ten má tendenciu motor vytáčať, ale to sa deje najmä vo vyšších rýchlostiach, na ktoré nie je auto primárne stavané. Vždy máte možnosť zvoliť si manuál, ak ale vyslovene chcete automat, čo je pre mestské auto pochopiteľné, neurobíte s CVT žiadnu zásadnú chybu. Akurát si treba zvyknúť na jeho charakter. Túto malú a svojsky vyzerajúcu zábavu na kolesách kúpite vo výbave GLX ako na fotkách od 15 730 euro, čo nie je žiadna premrštená suma.

Suzuki Ignis GLX 1,2 Dualjet 2WD