Tak si to ujasnime, hothatch má byť v prvom rade hatchback. To je zrejmé každému. A má byť okrem športovej jazdy schopný aj každodenného používania, bez to ho, aby nejako drasticky vraždil financie majiteľa. Lenže v moderných hothatchoch sa už koľkokrát nachádza toľko všelijakých príplatkových prvkov, že už pomaly ašpirujú na to, aby patrili k luxusným autám. A trpí pritom základná cena.
Napríklad pri Fieste ST a 208 GTi by sme oželeli niektoré prvky len kvôli tomu, aby sa cena dostala pod magických 20 tisíc eur. Lenže Clio RS je iné. Ak pominieme automatickú prevodovku, tak práve toto auto potrebuje nutne najvyššiu výbavu, alebo obmedzenú sériu nazvanú Monaco GP. Je jednoducho lepšia.
Ostrý ako britva
Oproti testovanému Cliu RS s podvozkom Cup má v základe Monaco GP iba sedemnásťpalcové zliatinové disky a tiež mäkší podvozok. Tí najdrsnejší jazdci už istotne ohŕňajú nosmi, že toto nemôže byť dobré. A už vôbec nie lepšie ako ultimátna vrcholná verzia s okruhovým nastavením podvozku.
Lenže opak je pravdou. Cup Chassis je na jednej strane výborný pomocník, ale na tej druhej škodí komfortu, čo čiastočne popiera každodennú bezproblémovú použiteľnosť. Sedemnástky dokonca menej odskakujú a kombinácia sa javí ako ideálna na pomery krajiny v ktorej žijeme, či už je to Slovensko, Česko, alebo vlastne akákoľvek iná časť strednej a východnej Európy. Cup sa skôr hodí do Švajčiarska, na sever Talianska, prípadne do Francúzska.
Užšie kolesá s menšou neodpruženou hmotnosťou sa nepodpísali len pod lepšie jazdné vlastnosti. Vďaka nim aj klesla spotreba. Nám to vychádzalo zhruba o pol litra menej pri menších kolesách. V extrémnych, ale naozaj extrémnych prípadoch sme s dvestokoňovým hothatchom jazdili za 6,5 litra. Ale také odriekanie dobrovoľne neabsolvuje asi nikto, len v prípade, ak zasvieti hladné oranžové oko.
Na žltom Cliu RS sme kritizovali aj automatickú prevodovku. Tá sa nezmenila, ale my sme si na ňu zvykli. Po pochopení playstationovej mládeže sme si začali užívať cestu plnými dúškami. V niektorých prípadoch síce treba pomôcť pri rozhodovaní, najmä ak treba podradiť o viac stupňov, ale to zase v kombinácii s pádlami pod volantom umocňuje pocit z pretekov a továrenského špeciálnu na súťaže.
Akosi intuitívne prichádza do mysle aj ovládanie tlačidla RS, ktoré oproti štandardným modelom nahradilo menej vzrušujúce zelené Eco tlačidlo. V obciach pekne normálny režim, pri výjazde Sport a ak treba posunúť všetky hranice, tak Race s manuálnym radením. Sport a Race zvýšia voľnobežné otáčky a zlepšia reakcie riadenia aj plynového pedálu. Výsledkom sú strely z výfuku pri uvoľnení plynu, či pri podradení. No, toto je parádny efekt aj v mestách a dá sa využívať aj v legálnych limitoch, takže neručíme, že sa to nestane poobedným hobby cestou z roboty. A to sme sa ešte nedostali k Launch Control. Keď toto malé peklo spustíte, tak bude stovka na tacho za 6,8 sekundy pri obsadení troma ľuďmi.
Komfort podvozku nezabil nič zo športových výhod Clia RS. Stále je výborne ovládateľné a kontrolovateľné aj v hraničných situáciách. Skôr ako do nedotáčavého šmyku sa postupne dostane zadok jemne von zo zákruty. Vynikajúce jazdné vlastnosti sú čiastočne aj zásluhou pneumatík GoodYear Eagle F1 Asymmetric 2, ktoré sú subjektívne lepšie čitateľné a viac podržia ako Bridgestone Potenza RE050A. Aj keď minulé Michelin Pilot Super Sport na Cup Chassis zvládali poriadnu nakladačku.
RS Monitoru sa nedá vyhnúť
Interiér Monaco GP je to hlavné, prečo je práve zástupca tejto série o kus ďalej ako každé druhé Clio RS. Všetko išlo veľmi jednoducho. Zmizli rôzne červené plasty a miesto nich je sivý, ktorý síce nevyzerá tak športovo, ale interiéru pridáva na dôstojnosti a rešpekte. A červená zmizla aj z bezpečnostných pásov a z čalúnenia. Kožené sedadlá sú príjemnejšie na dotyk a ich vzhľad Clio posúva do výrazne luxusnejších sfér. Sedadlá sú však aj jedným z prvkov, ktoré sú v interiéri negatívne. Kým vpredu je stále všetko ok, tak vzadu mohutné operadlá výrazne uberajú zo životného priestoru pasažierov. Športové 2+2? No, možno…
V podstate o potenciále auta v Monaco GP hovoria najmä perfektne tvarované predné sedadlá, logá RS, či RenaultSport a tlačidlo za radiacou pákou. Veľa prvkov ostalo pôvodných. Aj klavírna čierna na stredovej konzole s veľkým displejom zobrazujúcim audio a navigáciu.
Lenže displej má ešte jednu funkciu. Za príplatok sa na ňom dá spustiť RS Monitor 2.0. Okrem klasickej funkcie grafového merania výkonu, krútiaceho momentu, či samostatný graf preťaženia má vo svojich útrobách zabudovaný aj ciferník s teplotou motora. Tá sa v štandarde na Cliách ukazuje iba prostredníctvom modrej kontrolky. Ale na športové náčinie by to bolo málo. Na jednej zo strán sa ukazujú časy zrýchlenia na jednotlivé méty. Podľa nich sme merali aj za koľko sa Clio RS dostane na stovku. Údaj nesklamal a Clio RS naozaj vystrelilo s úžasnou vervou.
Na displeji sa dá ľahko naraziť aj na jednu zbytočnú aplikáciu. Teda vlastne dve, ak budeme dôslední. Tými kráľmi sa stávajú R-Sound Effect a R-Sound Effect RS. Obe majú rovnakú podstatu, púšťajú do reproduktorov zvuky závislé od otáčok. Tie majú pripomínať rôzne iné autá. Od Clia V6, cez Nissan GT-R, až po futuristické vznášadlo. Ale pri dobrom zvuku samotného ústrojenstva Clia RS sú úplne zbytočné. Pri Capture s 1,2 TCe v pohode, pri Cliu 1,5 dCi tiež, ale do RS to netreba.
Elegancia neuškodila
Clio RS je aj v stacionárnom stave stelesnením dynamiky. Okrem oblých zadných častí prevzatých zo štandardných modelov sa pod tento dojem podpisuje najmä nový predný nárazník s predelom v spodnej časti, označovaným aj ako F1 lišta.
Bočné ochranné lišty strieknuté do farby karosérie tiež vylepšujú dizajn, lebo karosériu opticky zväčšujú. No a, aby bol spodok kompletný, nesmie chýbať zadný nárazník s dvoma štvorcovými koncovkami výfukov. Možno by sa k oblej zadnej časti hodili iné, ale takto to vyžaruje odhodlanosť rozbehnúť sa k horizontu bez akýchkoľvek zábran.
Drsný spodok však dopĺňa čierna strecha, kontrastne pôsobiaca popri perleťovom bielom laku. Do tmavej farby sa odeli aj spätné zrkadlá a sedemnásťpalcové disky kolies. Seriózne, žltá farba na Clio RS sadne ako uliata, ale biela s čiernou strechou zase posúva pocit luxusu do sfér, kam sa predtým nemal šancu dostať.
Tak ako?
No, kým prvé Clio RS sme prijali po fantastickej tretej generácii trochu vlažne, Monaco GP väčšinu neduhov odstránilo. Jazdí sa s ním fakt rýchlo a prevodovka radí briskne. Len stále by sa k triede hothatchov viac hodil manuál. Ale ak si pozrieme výbavu, tak práve Monaco GP je tou správnou. Iné hothatche sa viac kamarátia s minimom prvkov, ale Clio RS treba nabombovať až po strechu. Vtedy má ten správny zmysel! Tak nerozmýšľajte zbytočne, Cup Chassis nie, ale RS Monitor 2.0 áno, rovnako ako aj celú sériu Monaco GP s koženými sedadlami! Do toho, nebojte sa, tento hothatch nikomu nepustí z účtu žilou. Patrí medzi najlepšie malé hothatche súčasnosti, ak sa teda zmierite s rýchlym automatom.
Gallery by Martin O.
| Motor | R4 |
| Objem | 1618 cm3 |
| Výkon | 147 kW (200 k) pri 6000 ot/min |
| Krútiaci moment | 240 Nm pri 1750 ot/min |
| Prevodovka | Automat 6 stupňov |
| Rozmery a hmotnosti | |
| Dĺžka | 4090 mm |
| Šírka | 1745 mm |
| Výška | 1432 mm |
| Rázvor osí kolies | 2589 mm |
| Hmotnosť (prevádzková/celková) | 1279/1711 kg |
| Batožinový priestor | 300/1146 l |
| Povinné údaje | |
| Maximálna rýchlosť | 230 km/h |
| Zrýchlenie 0-100 km/h | 6,7 s |
| Spotreba (mesto/mimo/komb) | 8,1/5,1/6,3 |
| Emisie g CO2/km | 144 |
