Test Renault Clio RS Ange&Daemon: Skôr diabol

Renault Clio, nenápadné auto, ktoré výborne konkuruje všetkým ostatným zástupcom triedy malých áut. Tie sú však stále v našich končinách považované za rodinnú formu motorizácie a transportu. Clio však má svoj vek a na parížskom autosalóne v tomto roku (2012) príde jeho nástupca. To nás teší, ale neteší nás fakt, že Clio RS bude musieť dať zbohom výbornému dvojlitru s atmosférickým plnením, ktorý nahradí menší turbomotor.

Možnosť vyskúšať Clio RS a dokonca v limitovanej sérii Ange&Daemon má teraz každý na Renault Sport Days. Náš testovaný model bol predtým vystavený na autosalóne. Áno, je to presne ten červený matný, okolo ktorého všetci návštevníci automobilovej akcie chodili.

Druhý najmenší Renault patrí po facelifte k výraznejším zjavom. Hlavne teda kvôli prednej časti s výraznými svetlometmi. Štandardnej verzii ale niečo chýba. To sa už o RS povedať nedá. To pôsobí spredu celistvým dojmom. Môže za to časť nárazníka pod svetlami nalakovaná do čiernej lesklej farby. Celé auto vyzerá akoby bolo širšie, športovejšie.

Výborným detailom karosérie je napríklad lišta odkazujúca na F1 v prednom nárazníku. Športové dojmy exteriéru podtrhujú bočné výduchy za prednými kolesami. Tie majú slúžiť na odvetranie bŕzd. Sme radi, že to nie je imitácia, ale sú naozaj funkčné. Vzadu celý športový štýl ukazuje aj difúzor s dvoma koncovkami výfukov, po jednej v každom rohu. Pohľad z akéhokoľvek uhla však naznačuje, že ešte nejaký detail sa zmenil. Rozmýšľate, rozmýšľate… Clio RS je akosi plnšie. Celkovo je o niečo širšie ako obyčajný päťdverák. Viditeľne sa rozšírili blatníky. Tie v prípade nášho matne červeného diablika schovávali čierne, lesklé disky. Klasické Clio RS ich má s rozmerom 17 palcov. Špeciálna edícia Ange&Daemon pridala ešte jeden palec.

Obrovské dvere sa otvárajú naozaj doširoka. Treba s tým počítať už pri parkovaní. Klasický problém trojdverových karosérii. Preto, aby sa dalo relatívne pohodlne nastúpiť aj dozadu proste musia byť obrovské. Naše Clio RS vnútri ukrývalo úžasné, vynikajúce, najsamlepšie sedadlá, ešte by sme pár superlatívov našli. Recaro dodalo jednoducho famózne kúsky. Sú to presne tie isté, ktorými sa pýši Focus RS. BMW ich dokonca ponúka ako BMW Performance za skoro 6000 eur. V malom Renaulte ich odporúčame zobrať. Všetkými desiatimi. Veď stoja „iba“ 1000 eur. Nevyzerá to ako málo, ale v porovnaní s BMW sú za smiešnu sumu. Naskočenie má svoje úskalia, keďže vysoká bočnica je pevná ako postavenie Kimov v Severnej Kórei. Niektorých z toho faktu boleli stehná. Ale keď už sedíte, tak vás sedadlá objímajú a sú v rámci možností adekvátne pohodlné. Ich pravá nátura sa vám pripomenie v prvej zákrute. Tam vás chytia a nepustia. Môžete sa naplno venovať jazde, nemusíte sa pridržiavať.

Ani spolujazdec sa veľmi držať nemusí. Ani nemá čoho. Každý podvedome chmatne po držadle na dverách. To je však príliš ďaleko, tak sa musí uspokojiť s tým nad oknom. Tak či onak, môže byť pekne v šoku z malého nezbedníka.

Výrazným športovým tvarom disponuje aj volant. Podľa niektorých má príliš veľký stred. Nám to neprekážalo. Ambície podporuje aj červený pásik určujúci vyrovnané kolesá. Obligátne pri autách tohto zamerania má svoje miesto aj špeciálna hlavica radiacej páky s nápisom Renaultsport. Hliníkové pedále sú už povinné. Tiež majú dobré nastavenie a preto je toto auto ideálne na dávanie medziplynov.

Nastavenie sedadla trvá len chvíľku, oproti normálnemu relaxovanému štýlu sedenia sme zvolili kolmejšie operadlo kvôli lepšiemu dosahu na volant. Ako jazdci rally. Pripútanie po tomto nastavení spôsobí jeden problém. Klasický nadhmat ponad plece jednoducho nefunguje. Skôr je využiteľné dočiahnutie pásu spodom ľavou rukou. Zapínanie vás tiež milo prekvapí. Šedá farba pásu je netradičná obvyklá vonkoncom nie je. Nám zlepšila náladu každým jedným zapnutím. To, že na slnku páli na Recarách zadok, že smerovky nemajú trojblik a naproti tomu zatváranie výduchov je neskutočne funky je trochu irelevantné.

Bezkľúčové odomykanie naznačuje, že auto má Renault Hands-free kartu. To značí, že ani pri štartovaní ju netreba nikam strkať, aj keď Clio na to otvor má. Ale aj tak ho nie je vidno. Aspoň neruší vzhľad interiéru. Spojka, brzda a stlačenie gombíka Start-Stop. Nie, nie je to ekologická technológia zachraňujúca ľadové medvede. Je to spustenie motora. Po správnej súslednosti aktivít, na ktoré upozorňuje aj centrálny displej medzi budíkmi, sa motor ustáli na voľnobehu. A skrýva sa. Vôbec neznie akoby vás chcel chytiť do zubov, povláčiť cez záhon ruží a potom vypľuť dobodaných do kontajnera na kovový šrot.

Pri bežných otáčkach sa s autom dá jazdiť za reálne slušnú spotrebu a chová sa ako pomyselný anjel. Veď spotreba 6,6 litra benzínu na sto kilometrov pri ustálenej deväťdesiatke je na dvestokoňový agregát výborná. Ale nie vždy chcete kúru na spotrebu. V tom prípade držíte plyn dlhšie a nepreradzujete. Odmenou za takéto počínanie je šprint až do červeného poľa so stále dramatickejšou zvukovou kulisou. Príchod obmedzovača oznámi jemné pípnutie, upozorňujúce na to, aby ste zaradili vyšší rýchlostný stupeň. Vďaka nemu nemusíte sledovať otáčky kvôli ideálnemu bodu preradenia. Tienistou stránkou je, že nesledujete ani rýchlosť. A tá je v Cliu RS vysoká. Priam obrovská. Podvozok dokáže prechádzať zákruty s takými hodnotami, ktoré vodič bežných áut okolo nedokážu pochopiť.

Na Cliu RS je najfascinujúcejšie to, ako s ním veľmi dobre dokáže jazdiť skoro každý. V každom prebudí mierneho pretekára. Clio RS jednoducho robí vodičov lepšími. Famózne jednoduché ovládanie neskrýva záludnosti a v zákrutách je auto dlho, dlho neutrálne. Viac než väčšina bežných jazdcov vyskúša. Za hranou potom prichádza veľmi jemná nedoáčavosť, logická z faktu, že motor je vpredu. Po náhlom ubratí plynu na apexe sa môže trochu zhupnúť zadok, ale všetko sa koná akosi prirodzene a máte dostatok času na vyčarovanie adekvátneho manévra. Možno by všetko bolo iné, a by boli použité iné pneumatiky. Obruče od Bridgestone s označením Potenza RE050A sú síce dobré, ale také Michelin Pilot Sport by asi posunuli jazdné vlastnosti ešte do brutálnejších sfér. Francúzi, buďte patrioti a používajte to, čo máte doma najlepšie. Na suchu s extrémnom typu Toyo T888, skoro slikmi, by z auta spravili neporaziteľnú a brutálnu zbraň na medzimesto. Veď v teste na okruhu Millbrook, z dielní britského Autocaru sa zubami nechtami držalo Focusu RS. O sto koní silnejšieho auta! Zásluhy treba pripísať aj prevodovke s presným radením a krátkymi dráhami.

Príkladné chovanie v zákrutách má vo svojich zásluhách napísaný podvozok. Cup Chassis, ako ho Renault označuje má jemné zníženie svetlej výšky, tuhšie tlmiče a priamejšie riadenie. Ak si budete objednávať takéto Clio, tak tých 500 eur je tiež nutných. Niežeby bolo RS bez neho zlé, naopak je výborné, ale s Cup Chassis je skoro neprekonateľné. Zákruty sa s ním dajú prechádzať bez výrazného náklonu karosérie a nadpriemernými rýchlosťami. OK, slovo nadpriemerné je použité neadekvátne. Správne by mal byť prejazd špecifikovaný čertovskými rýchlosťami.

 „To, čo Clio RS s Cup Chassis predviedlo počas testu predefinovalo mojich Top 5 áut, čo som šoféroval. Ten malý diabol je jednoducho úžasný a kto dokáže oceniť rýdzo športové autá uzná, že aj toto je jedným z nich. Najlepší zo všetkých bol prejazd z Novej Bystrice do Oravskej Lesnej. Famózny asfalt, výjazdy zo zákrut, tiahle krivky, technickejšie sekcie, proste jedna báseň. Úžasná cesta, úžasné auto, perfektná kombinácia, ktorej výrazne pomohlo dobré počasie a skorá jazda. Okolo šiestej ráno tam nešlo vôbec nič. Zážitok podobný ako z talianskych passov v Alpách. Adrenalín stál za celých 300 kilometrov výletu priemernú spotrebu 8,6 litra. Veľa? Nie, práve naopak!“

Clio RS s Cup Chassis je tak vynikajúce auto, že pomaly zabúdate na iné. Čiastočnou slabou stránkou krásnej matnej červenej je však horšia údržba. Čistiť auto iba ručne nie je sranda. A dosiahnuť efekt naozajstnej čistoty vyžaduje dvoj až trojnásobok času ako v prípade lesklej. Aké teda? My by sme brali samozrejme s Cup Chassis, Recarami a žltou farbou Sirius doplnenou o čiernu strechu. Alebo zelenú Alien. Séria Ange&Daemon má tiež niečo do seba. Kus s poradovým číslom 622 zo 666 nám predviedol, že hothache sú výraznou doménou francúzskeho výrobcu!

Motor
Objem 1998 cm3
Výkon 147 kW (203 k) pri 7100 ot/min
Krútiaci moment 215 Nm pri 5400 ot/min
Rozmery a hmotnosti
Dĺžka 4017 mm
Šírka 1717 mm
Výška 1484 mm
Rázvor osí kolies 2585 mm
Hmotnosť (pohotovostná/užitočná) 1240/450 kg
Batožinový priestor 288 l
Povinné údaje
Maximálna rýchosť 225 km/h
Zrýchlenie 0-100 km/h 6,9 s
Spotreba (mesto/mimo/komb) 11,3/6,4/8,2

 

Čo sme v aute počúvali? The Pretty Reckless – Just Tonight

/tr

One thought to “Test Renault Clio RS Ange&Daemon: Skôr diabol”

  1. Ahoj Pepo, tak jsem si prošel tvé články a u tohoto se musím zastavit. Skvěle napsané až to člověka vtáhne za volant a potvrdil jsi, že Clio RS je opravdu auto pro řidiče co hledají zábavu za volantem. Další věc jsou fantastické fotky!

Comments are closed.