34. ročník najtvrdšej rally je minulosťou. Už po piatykrát sa uskutočnil na juhoamerickom kontinente a nedeľa bola záverečným dňom najväčšieho a pravdepodobne najťažšieho motoristického dobrodružstva na svete. Po 14. etapách a viac ako 8000 kilometroch cez Peru, Argentínu a Chile dorazilo do cieľa 125 motocyklistov, 26 quad jazdcov, 91 posádok automobilov a 60 kamiónov. Nepochybujeme, že všetci boli na hranici vyčerpania svojich fyzických i psychických možností. Nakoniec o náročnosti Dakaru vypovedá fakt, že kategóriu automobilov dokončila iba o vlások viac ako polovica vozidiel.
Medzi motocyklistami sa na prvom mieste, čo je vskutku nečakané, neudiala žiadna zmena. Rovnako ako ročník 2012 aj tento Dakar sa stal korisťou francúzskeho kohúta Cyrila Despresa. Ten strávil za riadidlami svojej KTM vyše 43 hodín ostrej jazdy. Pred druhým, portugalčanom Rubenom Fariom mal náskok vyše 10 minút, a to ešte dostal penalizáciu štvrť hodiny za výmenu motora pred deviatou etapou.
Nás však najviac potešil výkon Ivana Jakeša, ktorý sa pri svojom šiestom štarte umiestnil na fantastickom 4. mieste a vylepšil tak minuloročné umiestnenie Štefana Svitka o jednu priečku. A to nemal zďaleka takú podporu ako elitní jazdci pred ním. Gratulujeme!
Bude za tým veľké majstrovstvo spojené s perfektne fungujúcou technikou, že kategóriu automobilov opäť ovládli francúzi Stéphane Peterhansel s navigátorom Jean-Paulom Cottretom. Tento žijúci inventár Dakaru je rovnako neporaziteľný za volantom svojho Mini ako bol svojho času neporaziteľný v jednej stope. K šiestim prvenstvám ako motocyklista pridal piate víťazstvo v automobiloch. Výsledný čas 38 hodín a 32 minút uhájili pred druhou Toyotou Giniela De Villiersa (ZAF) s nemcom Dirkom von Zitzewitzom s náskok vyše 42 minút.
Kamióny sa červenali, keďže všetky tri medailové priečky obsadili práve ruskí jazdci a ešte k tomu všetci za volantom Kamazu. V poradí prvý Nikolaev za ním Mardeev a tretí Karginov boli nedosiahnuteľní pre české posádky Kolomyho a Lopraisa na Tatrách. So stratou 1 hodiny a 1 minúty respektíve hodiny a štvrť skončili na piatom a šiestom mieste.
Prečo je ale Dakar stále Dakarom aj napriek tomu, že už nekončí v senegalskom hlavnom meste? Možno preto, že je skrátka synonymom nezlomnej vôle človeka pokúšať vlastný osud. Tak ako jeho zakladateľ Thierry Sabine, ktorý sa v roku 1977 počas rally stratil na svojej motorke v Líbyjskej púšti. Po návrate do rodného Francúzska vďaka nemu vznikol najslávnejší vytrvalostný pretek všetkých čias. Dakar je jednoducho kráľ a je úplne jedno, kde sa bude v budúcnosti konať.
