Test Renault Grand Scénic 1,6 dCi Privilége: Až na kraj sveta XXL

Sadnete do auta, do hlbokých škrupín, naštartujete burácajúci motor, na neutrál vyvenčíte ručičku otáčkomera po celej stupnici, za čo je vám odmenou strieľanie do výfuku ako počas konfliktu v Sýrii. Dávate jednotku a vyrážate na okruh. No a Renault Grand Scénic nie je ničím z tohto. Žiadne športové auto, žiadne drsné prejazdy zákrut, až cestujúci lapajú po vreckách, ktoré bývajú v lietadle.

Po nedávnom facelifte si stredné MPV v ponuke francúzskeho výrobcu pripísalo celistvejšie tvary a obrovskú dávku elegancie. Vizuálne facelift odlíšil aj krátky Scénic od dlhšieh Grandu. Výzor v prípade testovanej luxusnej verzie Privilége umocňovala farba s názvom červená Granat. Tá sa stretávala výlučne s dobrými reakciami. Nie je to klasická strieborná, šedá ani čierna. Je iná. Nekričí a pritom je zaujímavá a zvláštna.

Grand Scénic a Scénic odlišuje predný nárazník a jeho tvary. Kým krátky vyzerá trochu vyššie, Grand vďaka chrómovaným lištám po celej šírke navodzuje dojem širšej karosérie. Celková dĺžka viac ako štyri a pol metra je pritom celkom slušne maskovaná. Znova až do momentu, keď vedľa seba nepostavíte obe verzie vozidla. Nedá sa povedať, ktorá je krajšia, pretože nakoniec zistíte, že obe sú výzorovo veľmi podobné. Voľba veľkosti teda záleží najmä na potrebe priestoru.

Otvorenie dverí a posadenie prebiehajú hladko. Sedí sa vyššie, čo zľahčuje nastupovanie. V tom momente, ako si sadnete a nastavíte všetko čo treba zistíte, že volant je presne ten istý ako v modeli Mégane a dobre padne do rúk. Prvé plus. Rozhliadnete sa po interiéri a zistíte, že sedadlo v ktorom sedíte, rovnaké ako spolujazdcove je čalúnené v dvoch najvyšších výbavách, Bose a Privilége, kombináciou kože a látky. Bočné vedenie tiež nie je na zahodenie, aj keď zázraky od neho čakať nemožno. Veď športový minivan Grand Scénic rozhodne nie je. Je zameraný na komfort. A čo najväčší pre všetkých členov posádky. A to sa mu darí.

Proti pohodliu môžu jemne protestovať, v päťmiestnej konfigurácii, pasažieri na zadných sedadlách pri okne. O mieste nebudú hovoriť nič, to je kráľovské, ale v závislosti od polohy pri sedení ich môže obťažovať bezpečnostný pás. A úplne zadní pasažieri, šiesty a siedmy, budú mať dosť miesta až v prípade, že strední sa posunú o kúsok vpred. Dosť miesta je relatívny pojem. Ak chcete ako šofér prepraviť hokejovú šesticu, tak na Grand Scénic nepomýšľajte. Ale pre bežné potreby pre siedmych na kratšie výlety do cca 150 kilometrov stačí. Hranicu sme určili najmä s prihliadnutím na zostatkový objem 208 litrov pri plnom obsadení.

Naspäť dopredu. Mali sme k dispozícii aj komfortné opierky hlavy, ktoré okrem výšky a sklonu mali nastaviteľné aj boky, takže sa dali vyformovať presne do takého tvaru, aký bolo treba. Pri vybavení auta radarovým tempomatom s udržiavaním vzdialenosti a automatickú korekciu na vytrvanie v jazdnom pruhu by to zvádzalo k spánku. Také sú opierky pohodlné.

Keď už ste si dostatočne užili sedadiel a zapli vyhrievanie máte možnosť pokochať sa všetkými vymoženosťami, ktoré máte po ruke. Rýchlomer je podľa predchádzajúcej generácie v strede. Privilége ho má na TFT displeji. A na výber máte hneď 6 rôznych druhov. Farebne sú tri, modrá, žltá a tyrkysová. Ale každá môže mať otáčkomer digitálny alebo analógový. My sme jazdili s modrým s analógovým usporiadaním. Aj keď bola ručička pri poklese otáčok trocha letargická a zdalo sa akoby trochu sekala.

Ďalšiu vymoženosť výbavy máte rovno pred lakťovou opierkou. Vlastne rovno na lakťovej opierke. Nachádza sa tam ovládanie navigačného systému známe z ostatných modelov Renaultu. Displej si svoje miesto našiel hneď vedľa TFT s hlavnými údajmi a zobrazuje tiež pohľad cez zadnú parkovaciu kameru. Nech hovorí ktokoľvek čokoľvek, kamera je fantastická. Podľa nej zacúva aj úplný začiatočník, najmä keď ukazuje, koľko miesta ešte ostáva a aj ako auto pôjde, podľa natočenia kolies.  Automatickú klimatizáciu a rádio s MP3 a USB ani spomínať netreba. Naopak k rádiu patrí aj reprosústava. Na mriežkach reproduktorov je napísané Bose. Znamená to vynikajúci zvuk a nadpriemerné podanie aj pri vysokej hlasitosti.

Štartovanie je pre značku typické. Žiadne kľúče. Karta. Dokonca ju netreba ani zasúvať do štrbinky na to určenej. Handsfree karta môže byť voľne pohodená v aute, alebo ju stačí mať vo vrecku. Aspoň sa nepoškriabe hliníkové obloženie, čo by mohol spôsobiť prívesok. Noha na brzdu, prípadne aj spojku ak je zaradené a ide sa na to. Stlačením tlačidla pod volantom s veľavravným nápisom start/stop sa spustí motor. To asi neprekvapí nikoho. Pokiaľ sa nezohreje, má trochu agrárny charakter, veď to je stále diesel. Ale hneď ako sa zohreje všetky poľnohospodárske zvuky zmiznú. Vyrovnaný a tichý beh výrazne predbiehajú slabší 1,5 dCi.

Rozbeh, jednotka, dvojka, a potom ďalšie stupne. Radenie ide ľahko, všetky prevody sú tam, kde ich hľadáte, len nemáte pocit úplnej precíznosti zaradenia. No a? Znova treba pripomenúť, že akékoľvek športové ambície zmizli už pri prvom zoznámení s karosériou. Po čase sa dostanete na diaľnicu a zapnete tempomat. Lenže v okamihu ako to spravíte, tak údaje o zvolenej rýchlosti vykopnú tie o teplote motora. Hlavne ale, že údaje o stave paliva ostávajú stále.

Blížite sa k prvým zákrutám a prichádza zistenie, že volant nič nekomunikuje do vašich rúk a auto sa začína húpať. Znova sa dá použiť veta o určení auta. Tým je v prvom rade pohodlie, žiadne športové vyžitie. Po krátkom boji s vnútorným športovcom sa poddáte ukľudňujúcej jazde a tep sa vám spomalí. Ak budete takto jazdiť pravidelne, tak vám môže práve takéto auto predĺžiť život. Srdce nie je toľko namáhané a zrazu vám nevadí ani mŕtve riadenie, ani mäkký podvozok.

Motoru sa hodí len jedno charakteristické slovo. A to je výborný. Je to jeden z najlepších 1,6 litrových žrútov nafty, čo sa asi vyrába. Z relatívne nízkeho objemu dosahuje 96 kW (130 k). Pôsobivejší je pohľad na krútiaci moment. Celých 320 Nm donedávna nemali ani dvojlitre. Po zohriatí očakávate, že skultúrnie. Presne to sa aj stane. Tichý agregát, dostatočný výkon, viac ako slušný krútiaci moment. Všetko znie až príliš dobre, že? Ako je to teda so spotrebou, keď Grand Scénic má hmotnosť 1638 kilogramov? Sklameme vás, ak ste čakali nejakú zlú správu. Počas 2300 kilometrov sme mali 5,7 priemer. Trasa sa skladala z 80 percent diaľnica, 10 mesto, 10 mimo mesto. Pri eliminácii diaľnice by sme vedeli jazdiť okolo 5 litrov. A pri maximálnej snahe sme sa dostali na 3,6 litra pri 50 kilometrovom testovacom úseku. Na tak veľké auto fantastické hodnoty.

Záver? Ak chcete športové auto a pritom prepraviť 7 ľudí, tak ste nahratí. Ani Grand Scénic, ani nič iné vám nepomôže. Jednoducho to nie je možné. Ale máme jednu alternatívu. Sedem ľudí do Grand Scénica a za peniaze, čo ste ušetrili v porovnaní s niektorými konkurentmi investujte do Renaultu Clio 2 Sport. Celkovo vás to vyjde kompletne do 30 000 eur za obe autá a nebudete robiť kompromisy. Drvivú väčšinu kilometrov aj tak najazdíte na Grand Scénicu s nízkou spotrebou a zvyšných pár cez víkendy si môžete naozaj užiť. My by sme ho ako prvé auto brali. A k nemu niečo ultimátnejšie. Ideálne Mégane RS265 Cup!

Motor
Objem 1598 cm3
Výkon 96 kW (130 k) pri 4000 ot/min
Krútiaci moment 320 Nm pri 1750 ot/min
Rozmery a hmotnosti
Dĺžka 4573 mm
Šírka 1845 mm
Výška 1645 mm
Rázvor osí kolies 2770 mm
Hmotnosť (pohotovostná/užitočná) 1638/511 kg
Batožinový priestor 208/752/2083 l
Povinné údaje
Maximálna rýchosť 195 km/h
Zrýchlenie 0-100 km/h 11,1 s
Spotreba (mesto/mimo/komb) 5,1/4,0/4,4