Test Renault Clio TCe 115 s manuálom: Nové rána s novou tvárou

Nová generácia modelu Renault Clio prichádza na trh v čase, keď segment malých hatchbackov už dávno nie je taký silný ako kedysi. Mnohé značky ho postupne opúšťajú alebo redukujú ponuku na minimum, no francúzska automobilka sa ho stále drží. A robí to spôsobom, ktorý naznačuje, že aj malé auto môže byť technicky vyspelé, dobre jazdiace a zároveň dostatočne praktické pre každodenný život.

Testovaná verzia s označením TCe 115 v kombinácii s manuálnou prevodovkou a výbavou Techno predstavuje rozumný stred ponuky. Nie je to úplný základ, ale ani vrchol. Je to skôr konfigurácia, ktorá dáva najväčší zmysel pre bežného vodiča. Pod kapotou pracuje preplňovaný trojvalec s objemom 1,2 litra, snažiaci sa osloviť kombináciou pružnosti a rozumnej spotreby.

Clio si zároveň zachováva to, čo ho robilo obľúbeným aj v minulosti. Atribútmi sú kompaktné rozmery, relatívne nízka hmotnosť a snaha byť vodičsky príjemným automobilom. Otázkou však je, či to v dnešnej dobe stále stačí. Konkurencia sa zmenšuje, nároky rastú a zákazníci čoraz častejšie siahajú po crossoveroch a väčších autách. Aj preto je zaujímavé pozrieť sa na to, ako si nová generácia poradila s týmito výzvami.

Nový štýl Clio neschováva

Na prvý pohľad pôsobí nové Clio pomerne nenápadne, no realita je trochu iná. Naživo vyzerá lepšie ako na fotografiách, čo platí najmä pre modré lakovanie, ktoré dokáže zvýrazniť detaily karosérie a dodať autu výraznejší charakter. Dizajnéri pritom vsadili na revolúciu a vďaka tomu je nové Clio na míle (x 1,6 pri prepočte na kilometer) od predchodcu.

Predná časť Renaultu Clio pracuje s motívom loga značky, ktorý sa premieta nielen do masky chladiča, ale aj do denného svietenia. To je umiestnené v nárazníku a svojím tvarom pripomína polovice znaku Renault. Výsledok je vizuálne zaujímavý a zároveň dobre rozpoznateľný v premávke a aj v noci. Samotné hlavné svetlá svietia obstojne, hoci v tejto triede nejde o nič výnimočné.

Zadná časť môže byť pre niekoho kontroverznejšia. Tvar zadných svetiel nemusí sadnúť každému a ide o prvok, ktorý bude pravdepobne rozdeľovať názory na Clio. Naopak, čistotu línií pomáha udržať riešenie spodnej časti karosérie. Koncovka výfuku nie je viditeľná, čo síce uberá trochu emócií, ale prispieva k uhladenému vzhľadu. A ešte je tu jeden faktor. Otváranie kufra je možné strčením prstov do malej štrbiny, čo ale znamená aj nechcené zašpinenie v horšom počasí.

Zaujímavým detailom sú 18-palcové disky kolies. Na pohľad pôsobia atraktívne, no medzi jednotlivými lúčmi sa nachádzajú veľké plastové prvky. Ide však o kompromis medzi dizajnom a aerodynamikou.

Estetickým, no mierne menej ergonomickým riešením Renaultu Clio je zadná kľučka zadných dverí umiestnená vysoko v ráme. Dospelý si na ňu zvykne rýchlo, no deti môžu mať problém ju pohodlne uchopiť. Na druhej strane, takéto riešenie pomáha opticky schovať zadné dvere a dodáva autu dynamickejší profil. Veď takto to má Clio už od štvrtej generácie, ktorá bola prvá bez trojdverovej verzie.

Za zmienku stojí aj detail v podobe gumovej lišty pod oknami, ktorá je schovaná pod plechom. Vďaka tomu pôsobia bočné línie čistejšie a kompaktnejšie, čo je v tejto triede príjemný bonus a dáva až prémiový charakter malému autu.

Moderna, ktorá je použiteľná

Kabína nového Renaultu Clio ukazuje, že aj malé auto môže pôsobiť hodnotne. Predná časť interiéru je spracovaná veľmi dobre, pričom zaujme najmä použitie látky na palubnej doske. Tá opticky zjemňuje celkový dojem a posúva interiér o úroveň vyššie oproti bežnému štandardu segmentu.

Volant si zachováva tradičné fyzické tlačidlá, čo je z ergonomického hľadiska dobrá správa. Ich lesklý povrch však pomerne rýchlo zachytáva odtlačky prstov, takže estetická stránka môže časom utrpieť. Radiaca páka manuálnej prevodovky je umiestnená klasicky na stredovom tuneli, čo mnohí vodiči ocenia, najmä v porovnaní s riešeniami, kde je volič prevodovky automatu presunutý pod volant.

Zaujímavým prvkom sú svetelné indikátory na dverách, ktoré slúžia ako súčasť aktívnej bezpečnosti. Upozorňujú posádku na vozidlá prichádzajúce zozadu, čo je praktické najmä pri vystupovaní v meste. Škoda len, že sa nachádzajú iba na predných dverách. Zadní pasažieri túto funkciu k dispozícii nemajú.

Predné sedadlá sú pohodlné a poskytujú slušnú oporu tela aj pri dynamickejšej jazde. V tejto triede ide o nadpriemer, ktorý prispieva k celkovému dobrému pocitu z auta. Dominantou stredovej časti je vertikálne orientovaný displej infotainmentu, ktorý využíva systém založený na platforme Android s integrovanými Google službami (v závislosti od výbavy). Samozrejmosťou je aj bezdrôtová podpora Apple CarPlay.

Pod displejom zostalo niekoľko fyzických tlačidiel, čo výrazne zlepšuje ovládanie základných funkcií počas jazdy. Ide o praktický kompromis medzi moderným dizajnom a použiteľnosťou.

Zadná časť interiéru Renaultu Clio už pôsobí o niečo skromnejšie. Nielen z hľadiska výbavy, ale aj priestoru. Na zadných sedadlách je citeľne menej miesta, čo môže byť limit pri častejšom prevážaní dospelých pasažierov. Avšak v rámci triedy je priestor stále obstojný.

Naopak, kufor patrí medzi silnejšie stránky. V základnom usporiadaní ponúka objem 391 litrov, respektíve 380 litrov v prípade prítomnosti rezervného kolesa. Po sklopení zadných sedadiel sa jeho využiteľnosť ešte výrazne zvyšuje.

Jazdí lepšie ako by ste čakali

To najdôležitejšie sa však ukazuje až počas jazdy. Clio totiž prekvapí tým, ako dobre funguje na ceste. Aj napriek použitiu vlečenej zadnej nápravy pôsobí istým a vyváženým dojmom. V zákrutách je agilné, ochotne mení smer a vodič z neho má dobrý pocit.

Testovaný kus stojí na 18-palcových kolesách, ktoré by mohli naznačovať tvrdší prejav. Realita je však priaznivejšia. Podvozok si dokáže poradiť aj s nerovnosťami a zachováva si slušnú mieru komfortu. Stabilita vo vyšších rýchlostiach je taktiež na dobrej úrovni, čo z Clia robí použiteľné auto aj mimo mesta a celkom agilného spoločníka.

Motor 1,2 TCe s výkonom 85 kW (115 koní) je prekvapivo živý. Na malé auto ide o viac než dostatočný výkon, čo dokazuje aj historické porovnanie. Podobnú hodnotu mal kedysi Volkswagen Golf GTI Mk3 s osemventilovou hlavou. V praxi to znamená slušnú dynamiku a ochotu zrýchľovať aj pri bežnej jazde.

Zrýchlenie z 0 na 100 km/h za 10,3 sekundy síce nepôsobí športovo, no v realite auto nepôsobí pomaly. Prevodovka má dobre zvolené prevodové stupne, aj keď samotné radenie pôsobí mierne gumovo. Napriek tomu má vodič stále dostatočnú spätnú väzbu o tom, aký stupeň je zaradený.

Sporteba malého hatchbacku záleží od toho kam ho vezmete a ako sa budete správať. Bežne sa dá priemer dostať na 5,5 litra aj s diaľnicami. Práve tie sú v znamení 6-6,2 litra a mimo obce, poslušne 90-tkou, viete spotrebu zraziť pod hranicu 5 litrov.

Zaujímavé je aj postavenie Clia v rámci triedy. Po odchode modelu Ford Fiesta z európskeho trhu sa otvára priestor pre nové vodičské etalóny. A práve Clio má ambíciu zaradiť sa medzi najlepšie jazdiace hatchbacky vo svojej kategórii.

Konkurencia slabne

Segment malých hatchbackov sa v posledných rokoch výrazne zmenšil. Modely ako Ford Fiesta či Peugeot 208 síce ešte donedávna patrili medzi hlavné piliere triedy, no niektoré z nich už definitívne odišli alebo menia svoju filozofiu. Aj preto má Clio dnes o niečo jednoduchšiu pozíciu, no zároveň väčšiu zodpovednosť. Treba však dodať, že športová verzia RS v ponuke nie je a podľa všetkého ani nebude, čo je z pohľadu nadšencov škoda.

Testovaný kus vo výbave Techno má cenovku 22 220 eur, pričom konkrétna konfigurácia má aj niekoľko príplatkov. Modrá farba Iron stojí 770 eur, 18-palcové disky 400 eur, zimný balík ďalších 400 eur, bezpečnostný balík rovnako 400 eur a bezdrôtové nabíjanie 150 eur. Základná suma je teda omnoho nižšie.

Clio šiestej generácie tak zostáva jedným z posledných zástupcov svojej kategórie, ktorý dokáže osloviť nielen racionalitou, ale aj jazdným prejavom. A to je v dnešnej dobe možno jeho najväčšia výhoda.

Renault Clio TCe 115 Techno MT