Nestáva sa často, že človek dostane príležitosť na stretnutie s niečím tak výkonným ako práve testované Shelby GT500. Už základné údaje a informácie o výkone hovoria za všetko. Relatívne jednoduché auto z roku 2009 má sériovo 500 koní (373 kW) a nemenej impresívnych 650 Nm.
To však nie je pravda pri konkrétnom kuse s ktorým sme jazdili. Výkon bieleho auta, čo kedysi bolo sériovou gété päťstovkou poskočil o viac ako 100 kW. Celkovo teraz vodič krotí pravou nohou bezmála 650 k (478 kW ) a krútiaci moment viac ako 800 Nm. A tu už prestáva sranda.
Klasická karoséria ničím neprekvapí, kto aspoň trocha sleduje, čo sa deje za morom, tak mu GT500 príde až familiárne. To však neznamená, že nepúta pozornosť. Oproti obyčajnému Mustangu Shelby pridal úplne prepracovanú prednú časť s väčšou maskou chladiča a charakteristickou kobrou.
Náš exemplár naviac pútal dvoma striebornými rýchlymi pruhmi. V tomto prípade ani nepridávali kone naviac, tak ako tomu je na Favoritoch a Felíciách. Shelby GT500 ich má tradične. Čo však tradičné nie je sú kobry na bokoch karosérie. Niekomu sa môžu zdať príliš, ale celkom dovárajú imidž auta.
O interiéri sa už pri základných Mustangoch popísali tony papiera a opisy zaberajú gigabajty internetového priestoru. Je to klasická Amerika, nič viac, nič menej. Usadenie do stojaceho, nenaštartovaného auta ponúkne pocit, že US and A sú nejako pozadu, čo sa týka kvality spracovania. Pomaly by sa dalo povedať, že prístrojová doska je tiež umývateľná hadicou a wapkou, ako v Land Roveri Defender. To nie je ten správny pohľad. GT500 ponúka dostatok miesta vpredu, čo sa dá očakávať. Prekvapením pre nás bol priestor vzadu. Samozrejme, Rolls-Royce Phantom to nie je, ale aj napriek tomu sa vzadu dvaja ľudia relatívne bez problému odvezú.
Prístrojový panel pred vodičom možno nazvať klasickým. Taký aj byť má. Dva kruhové tubusy. Vpravo rýchlosť, vľavo otáčky. Vpravo si svoje miesto našiel aj palubný počítač ukazujúci mimo iného aj spotrebu. Údaj, ktorý asi nebudete chcieť vidieť často, viac vás bude zaujímať dojazd. A že ten sa mení veľmi dynamicky podľa zvoleného štýlu jazdy.
V statickom stave je Shelby GT500 prekvapivo pohodlným autom. Vytriezvenie nastáva pri nakopnutí beštie pod prednou kapotou.
„Po úvodnom nastavení sedadla, volantu a povinných zrkadiel zasúvam kľúčik do štartéra. Americký muscle car, ktorým Shelby GT500 je, našťastie nemá bezkľúčový prístup. Vyzeral by až príliš komicky, až tak, že nie je hodný akého surového maniaka. Medzičasom kontrolujem stredový panel. Rádio OK, klimatizácia vyzerá ako z tragédie o automobiloch. Kolieska nevyzerajú vôbec vábne a nemáte ani chuť ich používať. To ale znamená dlhú životnosť. Účelové, ale nie prívetivé.
Volant a hlavica radiacej páky lákajú o to viac. Rovnaká story platí pri hliníkových pedáloch. Sú tri! Famózne! Šestopäťdesiat nespútaných plnokrvníkov, ktoré priamo kontrolujem, bez alternatívneho, podvraťáckeho komandovania automatického radenia. Manuálna šesťstupňová prevodovka a pohon zadných kolies vo mne vyvolávajú na zlomok sekundy pochybnosti, či toto naozaj dokážem ovládnuť a nerozsekám sa hneď na dvore o prvý stĺp. Zámerne ešte neštartujem a rozmýšľam. Životná poistka uzavretá, poistka zodpovednosti voči tretím osobám tiež. Nemal by nastať žiaden problém.
Mačkám spojku a pripravujem sa na spustenie 5,4 litrového kompresorovaného osemvalca. Teda mačkám spojku znie až príliš jednoducho. Skúšali ste už rozdupať kameň? Spojka je tvrdá, extrémne tvrdá. Presadnutie z obyčajného auta spôsobí brutálny šok už len pre ľavú nohu. A to je len začiatok.
Kľúčik posúvam do prvej polohy, druhá a konečne prichádza ten dlhoočakávaný moment. GT500 štartuje. Zvuk čerstvo prebudeného V8 po ránu vyčaruje sám úsmev na tvári. Rovnaký úsmev, ako prvé zručanie medveďa, ktorého sa vám podarilo prebudiť uprostred zimy zo zimného spánku a umne ste sa vyhli jeho zauchu a zdúchli. Motor nechávam chvíľu bežať a počúvam symfóniu s metalovými prvkami.
Šesťstupňová manuálna prevodovka je ďalším ústrojenstvom, ktoré je na rade. Dráhy sú presné, ale zaradiť až také jednoduché nie je. To nie je ako na Fabii, že pravým malíčkom tam vrazíte akýkoľvek kvalt. Tu je to skôr pretláčanie. A nie s šesťročným prvákom, ale minimálne s Hulkom Hoganom. Ak by ste mali jazdiť na aute každodenne tristo kilometrov po bočných cestách a v preplnenom meste, asi by ste mali ľavú nohu a pravú ruku trocha vymakanejšiu.
Rozbeh sa mi napočudovanie podaril bez spálenia čohokoľvek, či už hľadíme na spojku alebo zadné gumy. Apropo, zadné pneumatiky sú pri tomto aute skoro rovnako významnou položkou, čo do prevádzkových nákladov, ako benzín samotný.
Motor s neuveriteľným zvukom začína ožívať pri cca 3000 otáčkach, kde sa zapojí do symfónie mechanický kompresor. Ak ste ešte nepočuli ako výskajú veveričky vo vysokootáčkovom mixéri, tak toto je presne ten zvuk. Kompresor skuvíňa a znamená to len jedno, pýta viac! Ťahá až do viac ako 6000 otáčok. Od nízkych otáčok nastupuje 650 koníkov veľmi lineárne a s nesmiernou brutalitou. Jednotka, prásk, dvojka, prásk, prásk, pri každom ubratí plynu strela do výfuku, prípadne niekoľko sálv.
Výborné, ale rovinka končí a mne zamŕza úsmev na tvári, obloha sa akosi rýchlo zatiahla a začína kvapkať. Prvá zákruta už je poriadne posmoklená. Problém na obzore. Inštinktívne spomaľujem a dávam pozor. Na apexe len jemne šteklím plyn, čo má za následok elegantný driftík. No nič, prepínam do režimu automat a len skúšam, čo auto robí na vode. Automat znamená permanentne zaradenú trojku bez ohľadu na rýchlosť. Zadné stabilizátory nápravy pomohli ovládaniu, Shelby výrazne neodskakuje ani v hrboľatejších šikanách.
Auto sa môže zdať neovládateľné, preto sa s ním nejazdí v zime. Bola by ho škoda ničiť a soliť a tiež by nebolo ľahké sa rozbehnúť aj so zapnutým ESP. Mokré vozovky sa dajú zvládnuť, ale kôň, čiže Mustang nie je ryba a ani kobre potopa nesluší. Suchá vozovka je presne tým, čo auto miluje. Vtedy zadupe všetky pripomienky o pevnej zadnej náprave do zeme a zmizne v oblaku dymu. Nie od výfukov, ale od pneumatík. Jednoducho krása a adrenalín!“
Shelby GT500 nie je na každodenné jazdenie. Vyžaduje pevnú ruku a posunutý prah strachu. Aj náhle ubranie plynu v zákrute môže spôsobiť problém. Nemá až tak vražednú náturu ako Mini John Cooper Works Coupé, čo sme testovali nedávno, ale nakope vám zadok pri každom nesprávnom manévri. Ináč povedané, keby je tento kúsok človekom, tak by to bol presne ten, ktorý by prišiel na dedinskú zábavu s jediným cieľom, nadmernou silou odpovedať na jemné zarýpanie. Chceme ho! A budeme sa snažiť ho skrotiť, prípadne sa mu aspoň trochu prispôsobiť.
Za sprostredkovanie testu ďakujeme firme Dalitrans.
| Motor | |
| Objem | 5400 cm3 |
| Výkon | 478 kW (650 k) |
| Krútiaci moment | 850 Nm |
| Rozmery a hmotnosti | |
| Dĺžka | 4765 mm |
| Šírka | 1877 mm |
| Výška | 1384 mm |
| Rázvor osí kolies | 2720 mm |
| Hmotnosť (pohotovostná/užitočná) | 1730/400 kg |
| Batožinový priestor | 350 l |
| Povinné údaje | |
| Maximálna rýchosť | 270+ km/h |
| Zrýchlenie 0-100 km/h | okolo 3 s |
| Spotreba (mesto/mimo/komb) | kombinácia cca 15-19 |
Čo sme v aute počúvali? Alice Cooper – School’s Out
http://youtu.be/qga5eONXU_4
