Test Ford Focus ST TDCi PowerShift : Zábava 24/7 bez výčitiek

Ford sa roky staval ďalej od názoru, že medzi športové autá patria aj tie, ktoré sa nedajú točiť do osem tisíc, nemajú ten správny zvuk a teda nemajú benzínový motor.

Trh ich však predbehol a donútil postaviť vlastnú naftovú verziu športovejšie zameraného modelu. No, po pravde prvý bod má Ford už len za to, že sa nesnažil vytvoriť nové auto, ktoré sa na benzínové verzie jazdnými vlastnosťami nechytá. Jednoducho konštruktéri prišli, vybrali z pár eSTéčiek benzínové agregáty a dali miesto nich naftové.

Verziu s manuálom sme už testovali a tak túto prevodovku necháme kľudne spať. Automatický PowerShift vo Focuse ST sa dá porovnávať hlavne s Peugeotom 308 SW GT BlueHDi, s ktorým sme si užili veľa zábavy. Focus zvonku vyzerá viac agresívne, zvnútra zase viac športovo a k tomu ako jazdí sa ešte dostaneme.

Široký dozadu, bystrozraký za volant

Pri širokom nemyslíme toho, na ktorého dlhy padla časť rozpočtu. Reč je o polokožených sedačkách Recaro, ktoré sú naozaj výborné, bočné vedenie dokáže podržať v každej zákrute, ale do naftového kombíku sú akosi až príliš úzke. V redakcii sme viacerí pri dlhšej jazde cítili, že držia tak pevne až to uberá na pohodlí jazdy. V rovnaký týždeň sme testovali omnoho agresívnejšie auto, Hondu Civic Type-R a výmena sedačiek medzi konkurenciou by obom prospela. Rozhodne v Honde neboli zlé, to by si nedovolil povedať nikto, ale máme na mysli pomer výkon/šírka sedačky oproti Recarám v ST. V ultimátnejšom aute boli bočnice citeľne ďalej a na dlhé trasy tak pohodlnejšie.

Vráťme sa ale naspäť k Fordu. Tvar volantu je celkovo pekný, dobre sa drží pri agresívnej jazde, má prehľadne usporiadané tlačidlá a v strede logo ST, čo je jediný výraznejší rozdiel oproti ostatným Focusom. Čierny strop je vždy parádny a hodil by sa aj do klasického Focusu. Naftová verzia nestratila ani ukazovatele tlaku turba, teploty a tlaku oleja. Jedine vám bude chýbať zvyšných dvetisíc otáčok na budíkoch pred vodičom. Vzadu bude mať dosť miesta aj široký no bude sa musieť pripútať. Kombi ponúka samozrejme veľký kufor s objemom 490 litrov, takže zbalíte aj rodinu na dovolenku k moru, vyložíte ju a vy sa pôjdete voziť po miestnych cestách.

Rýchla šedá myš

Nasadnete do auta, zavriete dvere a naštartujete klasickým Ford Power tlačidlom. Pokiaľ máte dvere zavreté, je to pekný zvuk, žiadny hrkot ako z traktora. Ale ak sa chcete pochváliť že vaše športovo jazdiace auto ho má aj z vonku, tak príde mierne sklamanie, nafta sa predsa tak ľahko skryť nedá. Výfuk síce ostal naladený ako z benzínového ST, ale Ford vymyslel špeciálny systém ktorý vedie zvuk aj priamo do kabíny. Testovaná verzia mala bohatú výbavu, adaptívne Bi-xenónové svetlomety, osempalcový dotykový displej s navigáciou, systém pre automatické navrátenie do jazdného pruhu a podobne. Nám by z toho stačili svetlá ktoré cez deň dopĺňalo LED denné svietenie a pri športovo stavanom aute najlepšia funkcia, ESP nastaviteľné v troch režimoch.

Dostávame sa k tomu podstatnému, pocitu z jazdy. Auto skrýva už spomenutý dieselový motor s výkonom 136 kW (185 k) a automatickú šesťstupňovú prevodovku PowerShift. Žiadne brutálne číslo napovedá, že v kopcoch nebudete najrýchlejší a benzínový kamaráti vám jednoducho utečú preč. Ale ukážte mi niekoho z nich so spotrebou do 8 litrov pri takomto zaobchádzaní, nehovoriac o tom že tak môžete jazdiť každý deň, sedem dní v týždni, či do práce, na skúšku do školy, alebo, nebojíme sa to povedať, len tak. Proste sa aj s naftovým ST zabavíte až, až.

Naftové ST našťastie ukradlo podvozok tomu benzínovému a v kombinácií s kombi karosériou je v zákrutách neskutočne čitateľné a stabilné. Budete to skúšať znova a znova a vždy si tie prejazdy užijete. S pádlami sa dá dokonca radiť až keď si vy poviete, motor prevodovka v športovom režime točí do obmedzovača, pokiaľ sami nepreradíte. Nebude vám chýbať výkon a s týmto výkonom nebude výrazným mínusom ani absencia samosvoru. Teda do momentu kedy vás obehne kolega s 310 k pod kapotou. Ale to je v pohode, obehnete ho zase na pumpe lebo najazdíte raz toľko kilometrov a s tiež úsmevom na tvári. Možno trochu iným, možno s menšou porciou endorfínov, ale aj tak ho dáte dole.

Aj naftové eSTéčko dostalo krásne 18-palcové disky obuté do gúm s ochranným lemom, aby ste ich pri parkovaní nezničili o vysoký chodník. Práve s nimi je podvozok ST ideálne tvrdý aj na každodenné používanie. Keď z vás opadne tá radosť z jazdy a vyberiete sa na ďalekú cestu plnú diaľnic, tak vás auto prekvapí spotrebou. Naozaj sme s ním jazdili so spotrebou 5,4 litra nafty na sto kilometrov a vôbec sme nešli ako Avia na čele kolóny a sem-tam podráždili okoloidúcich fanúšikov značky Ford, ktorí sa na auto v kombinácii so šedou Stealth nevedeli vynadívať. Čo nás jediné mrzí, je jeho cena. Je rovnaká ako pre benzínovú verziu a pritom dostanete menej prísunu adrenalínu. Kto by mal to srdce a zradil by benzín pri výbere športového auta? Jedine niekto kto najazdí veľký počet kilometrov a zaryto chce športové ST. Testovaná, dokonca nižšia, výbava s označením R, ale s rôznymi príplatkovými doplnkami sa približovala hranici 35 tisíc eur.

Palivová dilema

Každá z pohonných jednotiek vo Focuse ST má svoje výhody a každá vám vyčaruje úsmev na tvári. Záleží na vás, či ste taký jazdec ktorý potrebuje primeraný výkon, kov a silu, alebo len občas si zajazdiť pre radosť, hlavne s pocitom že vás auto drží na ceste, v sedačke a pri tom sa vaše víkendové jazdenie výrazne neodrazí na rodinnom rozpočte. Na druhej strane, komu koluje v žilách benzín, je typický petrolhead, tomu Ford postavil iné auto. Stále je to Focus, no v najostrejšej verzií o ktorej sa bude ešte veľa hovoriť, Focus RS. Takže ideálna Ford garáž? Na týždeň kombi ST, kľudne aj s automatom a na víkendy ultimátne RS.

Ford Focus ST kombi TDCi PowerShift