Test Dacia Jogger Extreme: Hľadajú sa kone

Dacia Jogger je, dnes už jedným z mála, zástupcov segmentu MPV. Ten postupne vytláčajú veľké SUV, ktoré sa často prezentujú ako akési MPV so zvýšeným podvozkom. Ako to už Dacie býva, aj tento Jogger sa snaží ponúknuť maximim za minimálne náklady. Tentokrát sme s ním jazdili v atraktívnej a najvyššej výbave Extreme s malým litrovým trojvlacom, ktorý pochopiteľne, pri veľkom aute vyvoláva skepsu.

Dacia sa snažila ako mohla a z Joggeru vo výbave Extreme v zelenej farbe Dusty je celkom sympatické MPV. Celá predná časť je prakticky identická s menším Sanderom Stepway, takže aj Jogger má stretávacie LED a tiež nový moderný znak so štylizovaným D a C. Je treba povedať a uznať, že celá predná maska a vyznenie auta pôsobí oproti staršej verzii o kus hodnotnejšie a modernejšie. Čierne 16″ disky napodiv nevyzerajú utopene a k celkovému zálesáckemu „stealth“ imageu sa hodia. Zálesáckemu najmä kvoli farbe ale aj bohatému oplastovaniu a celkovo robustnému vyzneniu auta, ktoré sa s týmito pneumatikami vyššieho profilu nezľakne na konci prvej asflatky. Zozadu pôsobí Dacia Jogger krabicovitejšie, lenže to nie je výčitka, to je skrátka charakteristika niektorých MPV, ktoré chcú zachovať praktické tvary kvôli čo najväčšiemu vnútornému priestoru. Aj tak sa tu ale podarilo zakomponovať mohutné, od strechy sa tiahnúce zvislé svetlá, ktoré evokujú autá zo Švédska začínajúce sa písmenom V. Dacia celkom určite nemá neobmedzené zdroje na materiály a dizajnérov, cieli to hlavne na účelnosť a funkčnosť za cenu nízkych nákladov. No a so zreteľom na tieto faktory sa Jogger Extreme ani jeho majiteľ vážne nemajú dôvod hanbiť. 

Kabína je pomerne jednoduchá, ale nechýba jej nápad. A teda, je identická so Sanderom Stepway. Väčšia miera tvrdých plastov je tu úplne akcetpovateľná, keďže sú dobre spracované a nedostavujú sa od nich ani žiadne nežiadúce pazvuky. Chválime na dotyk aj pohľad príjemný textilný obklad palubnej dosky. Neopozerané riešenie a pritom aj vkusné. Kožený volant dostal nové logo, teda nápis a tradičný „otvárakový“ znak Dacie je preč. A samozrejme, páči sa nám to takto viac. Žiadna premiera digitalizácie sa tu nedeje, za volantom sú jednoduche ručičkové ukazovatele, ktoré sú dobre čitateľné a prehľadné. Je tu ale samozrejme 8″ infotainment, ktorý je graficky jednoduchý a a ani samotná hĺbka menu neohúri, avšak funkčne ide o prekvapivo dobrý systém s celkom svižnou odozvou. Parkovacie kamery, Apple aj Andorid konektivita. Automatická klimatizácia s fyzickými tlačidlami, vyhrievané sedadlá, tempomat. Ono je to vlastne celkom obstojne vybavený interiér, v ktorom je všetko esenciálne potrebné, avšak žiadne rozmaznávanie ani fancy prvky výbavy nečakajte. Ale je tu držiak na telefón, ktorý sme si veľmi obľúbili aj na iných modeloch. Priestoru je v Joggeri samozrejme dosť. Napodiv to platí aj o treťom rade sedadiel. Dostať sa na ne si síce vyžaduje trochu ohybnosti a cviku, ale je pozitívnym zistením, že nejde iba o núdzové detské sedenie, ale dokážu sa tu odviezt aj priemerne urastené dospelé osoby. Na dovolenku a stovky kilometrov to ale pochopiteľne nie je, to by bolo kompromisné aj keď nie nereálne. Objem batožinového priestoru je 212 litrov pri využití tretieho radu sedadiel a 842 bez neho. Takže, ak by ste chceli ísť v plnom počte na tú dovolenku, bez strešného boxu to asi nepôjde.

No ale hlavne, je tu náš skeptický pohľad na motor. Poďme ale poporiadku. Tento Jogger poháňal litrový trojvalec s 81kW/110 koňmi a 200 Nm. A to je najviac, čo tento model ponúka. V prípade auta zaťaženého iba vodičom a spoujazdcom bol dynamický dojem prekvapivo fajn. Motor síce treba vytáčať ale v zásade mu nechýba energia a svižnosť na bežné jazdenie a prípadné predchádzanie, aj keď s rozumným odhadom a výpočtom. Lenže toto auto nemá byť o jadzení vo dvojici. Totiž, na takéto použitie nie je potrebné sedmmiestne MPV a tak je omnoho výpovednejším údajom, ako sa správa pri plnom zaťažení. A tu už to je celkom problém. Vo štvorici na okreskách a v meste už síce bolo výraznejšie cítiť zníženie dynamiky, keď sme ale pokusne do auta naložili sedem ľudí, začalo to byť trápenie. V meste ho kvôli dobrému sprevodovaniu až tak nepocítite, lenže vyrazte mimo mesta a snažte sa predbiehať či ísť do vyšších stúpaní a zistíte, že to proste nejde. Pri plnom zaťažení je 110 koní proste málo a tak dúfame, že aj Jogger dostane v budúcnosti aspoň 150 koňový motor, ktorý sa už aktuálne ponúka v Dusteri. Ten by mohol dosť výrazne vylepšiť celkovú použiteľnosť pri plnom obsadení. Šesťstupňový manuál sa nám tu inak celkom páčil, dráhy by mohli síce byť kratšie ale presnosť je fajn. Motor pri prázdnom aute nepýta veľa, jazdili sme v kombinácií za niečo cez 6 litrov a to sme absolvovali aj spomínaný krátky výlet pod plným zaťažením. Ak by sme ale takto plné auto zobrali na diaľnicu, boli by sme niekde okolo osmičky, čo tiež nie je úplne zlé. Podovozok je mierne tuhší, než by ste čakali, extrémne náklony v zákrutách sa nedejú a je aj pomerne stabilný. Avšak, riadi sa heslom „absolutely no sport“. Nič iné by sme ale od takéhoto druhu auta ani nemali čakať.

Dacia Jogger je rozhodne dobrým produktom a útvar hodnoty za peniaze by jej dal bez zaváhania zelenú. Má sedem miest, slušnú výbavu, vyzerá k svetu a za niečo málo cez 21 tisíc eur tažko dostanete výhodnejší balík. Lenže nie sme úplne vysporiadaní so 110 koňmi trojvalca v aute, ktoré má ambíciu prepravovať až sedem ľudí. Pri plnom zaťažení ide skrátka o veľký kompromis a spomínaných 150 koní by z Joggera urobilo o level lepšie a použiteľnejšie auto. 

Dacia Jogger Extreme TCe 110