Test Hyundai i30N Performance Fastback: Adrenalín a streľba

Hyundai i30N Performance na fotkách je v lete. To je fakt, nejdem sa hádať. Má to ale dôvod. Je totiž víťazom ankety Hothatch of the Year 2019, ktorej som bol súčasťou. Rozdiely boli veľmi malé, ale víťaz vzišiel z bodovania piatich motoristických žurnalistov.

Bral som ho hneď týždeň po teste hothatchov, aj keď práve toto hothatch nie je. A to znamenalo, že musel dostať nové pneumatiky. Už pred samotným testom boli trochu zjazdené, ale ostré skúšky im veľmi dobre nespravili. Hyundai dal to, čo má i30N Performance od výroby, čiže Pirellky. Nie, nie som zaujatý, aj napriek tomu, že som ich mal na vlastnom výkonnejšom aute. Ale sú výborné. Sedia mi viac ako Bridgestone Potenza, dokonca aj S001 a sú o trochu lepšie ako Goodyear Eagle F1 Assymetric.

Sadám za volant, akosi sa mi všetko zdá ako v hatcbhacku. Fastback je teda rovnaký? Nie úplne. Tlačidlá na zmenu režimu na volante nie sú modré, ale čierne. Reálne sa mi páčia viac. Pri nastavovaní sedadla zisťujem, že rovnako ako hatch má aj fastback zbytočné elektrické ovládanie sedadiel. Osobne by som ich nahradil tými Recarami, ktoré má aj Megane RS Trophy, vzniklo by viac miesta pre kolená zadných pasažierov a tiež by ušetrili pár kilogramov hmotnosti.

Sedadlá sú stále dostatočne komfortné aj na dlhšiu trasu, ale to sú aj tie Recará. Zadní pasažieri majú na hlavy menej miesta ako v hatchbacku, ale karoséria je krajšia. Možno je to vec názoru, ale takto je fakt profilom podobná Panamere. Chýbajú mi len bezrámové okná a Fastback by bol ideálnym vyjadrením toho, čo je štvordverové kupé. Kufor je dostatočne veľký, teda je väčší ako v kratšom bratovi. Dlhšia zadná časť prináša viac hmotnosti vzad, čo má za následok stabilnejšie jazdné vlastnosti.

Ale poďme na to pekne po poriadku. Štartujem tlačidlom pod volantom. Motor sa zobudí a za príjemného bublania sa ustáli na voľnobehu. Zatiaľ mám na adaptívnom otáčkomeri oranžové kontrolky informujúce o tom, že nemám studený motor hneď točiť. Tie postupne zhasnú. Takýto systém bol použitý aj v BMW M5 (E39). Ako ochrana motora je to super, akurát potom chýba informácia o tom, že treba prípadne aj turbo dochladiť. Ale verím, že každý, kto siahne po takomto aute nebude úplný zver a nevypne ho hneď po poriadnej nakladačke. Vlastne teplotu je možné sledovať na displeji. Áno, chladiacu kvapalinu pozriete aj na ukazovateli, ale tu môžete pozrieť aj teplotu oleja.

Keď sa s ňou dostanete na tú správnu hladinu, lebo chladiaca kvapalina nie je jediná, ktorá sa musí ohriať, tak môžete postupne zvyšovať tempo. Zisťujem, že i30N Performance pekne strieľa do výfuku. Dobre, nezisťujem, už som to vedel a patrične som sa na to tešil. Ale je to extrémna zábava. Možno Megane RS Trophy s manuálom strieľa viac a naliehavejšie, ale aj s týmto je poriadna zábava. Strieľam už len z pasie. Mimo dediny na prejazdoch mám ekorežim, v dedine race, len kvôli streľbe. Tí, čo čakajú na autobus mi fandia vztýčenými prstami. Len si neviem spomenúť, či sú to prostredníky, alebo palce. To je jedno, aspoň som ich vytrhol zo stereotypu.

Aký je rozdiel medzi i30N a i30N Performance? Veľmi jednoducho sa to dá zhrnúť trojicou dôležitých prvkov. Devätnástky-väčšie brzdy-samosvor. Jasné, ešte sú tam aj tie elektrické sedačky a nejaká výbava, ale tie nič nehovoria o samotnej jazde. Prvá zákruta a viem, že o základnej verzii by som ani najmenej neuvažoval. Ten samosvor totiž robí zázraky.

Pri prejazde naozaj ostro stačí prudko pustiť plyn a zadok sa trošku zhupne do niečoho, čo sa volá liftoff oversteer. Trošku pretáčavosti robí z tohto auta hravú mašinu, ktorá, pri obmedzených systémoch, zvláda naozaj spraviť mix adrenalínu a radosti. Dobre, ale to nie je len o podvozku a výfuku. Motor má slušný výkon 202 kW (275 k). K tomu je krútiaci moment 353 Nm možné zvýšiť na 378 Nm pomocou Overboostu. Na stovku sa môžem dostať aj pomocou Launch Controlu. Ale už to nerobím, lebo mi nejako tento druh zrýchlenia nesadol. A šprinty v teste hothatchov ukázali, že bez LC to viem dať rýchlejšie. Vstavané merače som akosi nepoužíval.

Na i30N Performance Fastback sa dá ísť fakt rýchlo. A čo je dôležitejšie, aj veľmi zábavne. Vodič bude mať omnoho väčší úsmev na tvári ako tí, čo sedia vzadu. Motor, podvozok a dokonca aj prevodovka sú vymakané. Radenie dáva taký mechanický odpor, mám pocit, že všetko zacvakne tak, ako by malo. Pri radení som ani raz nemal problém, že by sa mi nedalo trafiť stupeň, čo sa tiež pri hothatchoch môže stať. Vynikajúci pocit z mechanických častí môže trochu zhoršiť spracovanie niektorých plastov. Ale tie predsa nie sú to, čo je najdôležitejšie. A tiež mi nesedí bledomodrá farba s červenými doplnkami. Ja by som asi pre Fastback volil sivú, ale metalickú. Hlavne nenápadnú. A zrušil by som nejako aj tú červenú líniu na prednom nárazníku.

No a čo cena? V cenníku je 32 990 eur, ale s aktuálnou zľavou 2 000 eur. Takže 30 990. Z príplatkov treba zarátať len ten za metalízu (500 eur). Panoramatické strešné okno netreba. Za ušetrených 1 200 eur sa predsa dá kúpiť 900 litrov benzínu. A to je 10 000 kilometrov striedmejším tempom. S týmto sa dá ísť za 8,5 litra. Ale ja som mal trochu vyšší priemer. Pri plnej nakladačke to ani nechcem vedieť, ale pri kombinácii všetkého možného som mal výsledok do 11 litrov na sto kilometrov. A to je naozaj príjemná hodnota.

Mimochodom, Fastback je len o 800 eur drahší ako hatchback N Performance.

Hyundai i30N Performance Fastback