Honda HR-V si dala na trhu pauzu. Kým väčšie SUV CR-V ide kontinuálne z pásov už od roku 1995, pôvodné HR-V skončilo v roku 2006 a znova sa model s rovnakým označením objavil až minulý rok. Model zvolil odlišnú cestu ako predchodca. Nie je úplne SUVčkom, je skôr crossoverom.
Dá sa povedať, že by Honda HR-V mohla siahať na zákazníkov Renaultu Captur, Nissanu Juke, ale aj väčšiemu Nissanu Qashqai, či dokonca Fiatu 500X a Citroën C4 Cactus. Oproti všetkým má však niečo, čo sa už len tak nevidí. Ak hádate atmosférický motor, tak hádate správne. Je lepší ako downsiznuté malé jednotky? Myslíme si, že… Veď to ľahko zistíte.
Päť dverí, zadné maskované
Honda HR-V má byť vozidlom, ktoré zaujme na prvý pohľad, lebo má výrazný tvar. Lenže tomu vôbec nepomáha sivá farba. Vďaka nej pôsobí HR-V síce moderne, ale akosi mu chýba určitá dávka zábavnosti a je až príliš seriózne. Taká červená, alebo modrá by dokázali pritiahnuť viac pohľadov a nechali by vyniknúť niektorým detailom, ktoré v monochromatickej stupnici zanikajú.
Kým predchodca bol spočiatku iba trojdverák a následne, na žiadosti zákazníkov, pribudol päťdverák, nový model má iba jednu karosériu. Rozšírenie o ďalšiu nie je v dohľade. A ani nemá zmysel. Veď druhá dvojica bočných dverí úspešne maskuje kľučku v ráme okna. Len práve to okno netrčí do priestoru tak vulgárne ako pri DS4.
Nová Honda HR-V vyzerá ako Civic, ktorý príliš posilňoval spodné partie a narástol patričným smerom. Zvýšená karoséria, plastové lemovanie, presne takto má crossover v nižšej strednej triede vyzerať. Veľmi pekne a dynamicky vyzerá línia spod predných kľučiek až po tie zadné, ukryté v okne.
Honde kvitujeme aj to, že neschováva zbytočne koncovku výfuku. Je ju pekne vidieť pod nárazníkom. Zadná časť je celkovo veľmi výrazná, možno až výraznejšia ako predná. Obrovské svetlá spája chrómová lišta s logom automobilky. Na exteriéri sa dá kritizovať jedine sivá nenápadná farba a menšie disky kolies. Ich praktickosť pri parkovaní však neraz oceníte.
Dotykové ovládanie, ale nie také
Moderné je integrovať všetky funkcie do dotykových polí. Honda má však vlastné zámery a all-in-one ako má Peugeot 308, či Citroën C4 Cactus sa nekoná. Reálne by sme napríklad klimatizáciu neodporúčali integrovať do infotainmentu, lebo ten je na báze Androidu. Nie je zlý, ale čo vlastne bolo nutné nahradiť na špeciálnych programoch pre jednotlivé automobilky?
Ani po týždni sme sa s ovládaním stredového displeja úplne nezžili. Najmä bol problematický zobrazovať spotreby, lebo svietiace políčka boli navlas rovnaké ako tie nesvietiace. Ostatné funkcie boli fajn, rádio OK. Navigácia v nami testovanej výbave nefigurovala, ale nejako to neprekážalo. Zo všetkého najviac ale na strednom displeji vytáčal fakt, že po každom naštartovaní bolo treba odsúhlasiť, že keď sa nebudete venovať jazde a budete šťukať na displeji, tak sa vám mačka v mikrovlnke rozpustí. Teda nie úplne. Ak ste nedali súhlas, že viete o rizikách, displej sa vypol.
Práve z toho pohľadu je vynikajúce, že klimatizácia má samostatný dotykový panel nižšie. Kým je auto vypnuté je zatiahnutý čierny, po naštartovaní ožije a objavia sa dotykové tlačidlá. Prvé dva dni si myslíte, že to je blbosť, ale nie je, zrazu všetko dostáva zmysel.
Priestorové pomery vpredu nepotrebujú ani jedno krivé slovo. Dokonca ani vysoký stredový tunel nevadí, priam je nutné poznamenať, že vyzerá výborne. Ponúka tiež možnosť umiestniť naozaj vysoké fľaše do odkladacích priestorov s dvojitým dnom. Takúto variabilitu držiaka pohárov sme ešte nevideli. Stlačíte tlačidlo a dvihne sa podlaha. Podobne Tower Bridge v Londýne, ale zospodu. Do spoja potom ľahko pichnete mobil a ten zostane na mieste.
Sedadlá sú menej výrazné, bez bedrovej opierky a volant má, podľa nás, trochu tenší veniec. Bedrovú opierku nebudete potrebovať, lebo sedadlá sú pohodlné aj napriek jej absencii a na veniec si zvyknete naozaj rýchlo. Rovnako rýchlo si spolujazdec zvykne na obrovský výduch tam, kde je normálne airbag.
Naozajstným prekvapením je, na veľkosť auta, pohľad do kufra. Jedným slovom je obrovský. A veľa miesta je na zadných sedadlách. To sme vonkoncom nečakali. Pre Hondu je už tradičná možnosť vyklopiť sedák a uvoľniť priestor na prevoz vyššieho čohokoľvek, od rastlín po telku.
Do HR-V nechceme naftu
Skočíme do toho rovno. HR-V v čase písania testu neponúka možnosť pohonu všetkých kolies. Ale tiež si myslíme, že sa to zmení. V cenníku je totiž pri každom agregáte a prevodovke veľavýznamne napísaná skratka 2WD. Veríme, že 4WD bude nasledovať a spraví z HR-V jedno z najpoužiteľnejších áut tejto veľkosti crossoverov. Zaslúži si to.
Ovládanie sa dá nazvať ako komfortné a celkom dokáže podržať. Ale stále máte pocit, že v extrémne rýchlych prejazdoch si najmä na šestnástkach HR-V nebude užívať. A keď si neužíva auto, nemá endorfíny a adrenalín ani vodič.
Stále vlažne? Tým úplne najlepším prvkom auta je motor. Nie je to žiaden turbokrpec ako má konkurencia. Má objem 1,5 litra a používa variabilné časovanie ventilov s dodatkom i-VTEC. Extrémny downsizing sa nekoná. Trojvalec? Nie, radšej V8! Dobre, alebo aspoň štvorvalec. A to, že sa limity emisií podarilo Honde splniť s atmosférou je istotne záležitosťou hromadného upísania duší konštruktérov diablovi. Nie tomu, čo nosí Pradu, ale tomu, čo nosí bradu a… Nebudeme pekelné záležitosti a spôsoby jednania ďalej rozoberať.
HR-V s i-VTECom má výkon 96 kW (130 k). So zapnutým režimom ECO sú koníky trochu oblbnuté a pôsobia ako keby sa ráno zle zobudili. Veľmi sa im nechce. Ale po jeho vypnutí a pri postuponom zvyšovaní otáčok sa prejavujú v najlepšom svetle. Tu nemáte výkon „vocpoda“, tu musíte využívať celé spektrum otáčok až do siedmich tisícok! Odmenou je nielen výborný zvuk a adekvátne výkony. Pri bežnej jazde sa v pohodičke dostanete na spotrebu 5,5 litra. To je dokonca menej ako udáva výrobca! Asi si ani nepamätáme, kedy sa nám to počas týždňa stalo. Teda, že by sme sa dostali pod hodnotu kombinovanej spotreby udávanej výrobcom.
Beznaftie
Naftový motor 1,6 i-DTEC je síce tiež fajn, veď sme ho skúsili v kombi Civicu. Ale 1,5 i-VTEC je takmer dokonalý. Vo svete, kedy sa uberá počet valcov, pridávajú turbá a motory majú menší objem ako fľaša vína je naozaj unikát. Systém bez turba a spaľovanie benzínu zabezpečujú, že spotreba je na prijateľnej úrovni a naviac zoskupenie komponentov sľubuje aj spoľahlivosť a nízke údržbové náklady.
Z pohľadu výbav vrelo odporúčame ku i-VTECu doplniť Executive so sedemnástkami a Full LED prednými svetlami či panoramatickou strechou. Ale musíte sami zvážiť, či je 3000 eur relevantný príplatok oproti testovanej výbave Elegance (19 990 eur). V praxi väčšinou stačí aj tá. Jedine tie LEDkové Full svetlá sú fakt lákadlom!
Ak sa v ponuke objaví aj verzia 4WD, tak možno bude mať naftový motor fakt zmysel. Dovtedy je úplným vrcholom ponuky benzínová pohonná jednotka.
Aby nebolo fotiek náhodou málo, tak pridávame aj galériu od Martin Ofúkaný / Automotive Photography
Honda HR-V i-VTEC Elegance
| Motor | R4 benzín |
| Objem | 1498 cm3 |
| Výkon | 96 kW (130 k) pri 6600 ot/min |
| Krútiaci moment | 155 Nm pri 4600 ot/min |
| Prevodovka | Manuálna 6 stupňová |
| Rozmery a hmotnosti | |
| Dĺžka | 4294 mm |
| Šírka | 1772 mm |
| Výška | 1605 mm |
| Rázvor osí kolies | 2610 mm |
| Hmotnosť (prevádzková/celková) | 1312/1790 kg |
| Batožinový priestor | 470/1533 l |
| Povinné údaje | |
| Maximálna rýchlosť | 192 km/h |
| Zrýchlenie 0-100 km/h | 10,2 s |
| Spotreba (mesto/mimo/komb) | 7,0/4,7/5,6 |
| Emisie g CO2/km | 130 |
