Test Ford Mustang GT: Tak predsa!

Výkričníkov v nadpisoch sa snažím vyvarovať. Ale sú niektoré výnimky, ktoré uthnú dekel. Mal som na to byť pripravený, mal som to vedieť vopred, že s týmto autom bude zábava a dostane sa mi pod kožu, dostane a potom vyskočí aj s deklom. Ak máte radi veľké kupé, tak práve toto je jedno z tých, ktoré sú prvé v merítku. Veď Mustang je najlacnejšia cesta k novému osemvalcu. A môže byť aj s manuálom.

S týmto konkrétnym kusom som sa už raz stretol. Na Slovakiaringu som si s ním skúsil šprintovať. Ale to akosi nebolo ono. Jasné, je to tá pravá americká zábava, ten správny pocit z dobre prejdených 400 metrov? Mustang na to má dokonca aj samostatný režim, launch control a všetko kvôli tomu, aby sa na záver rovinky dostal čo najskôr. Prevodovka tam vtedy strieľa stupne tak brutálne, až som mal pocit, že to tak nemá byť. Ale má, pri každom preradení trochu podkĺzli kolesá a Mustang letel vpred naozaj šialene rýchlo. Vnútorný pocit však bol taký nijaký. Nie som rovinkový typ. Nechápem túto kratochvíľu. Nechápem dragstre. Mne sa viac páči, keď sa cesta skrúti.

Z tohto všetkého vyplýva, že som sa možno trochu tešil, keď som si mal vziať GT Mustang na viac ako len na šprinty. Dobre, nebudem chodiť okolo horúcej kaše. Prvá nádrž padla za dva dni. Za týždeň testovania boli dovedna tri. Tri nádrže a 1000 kilometrov. Neberme to hneď zle, Mustang má malú nádrž. A moja noha bola priveľmi ďaleko od jemného zaobchádzania s plynovým pedálom. Celkovo som bol pod 14 litrami priemeru. Keď bolo treba, tak som zvládal medzimesto za 9,5. Ale to nebolo našťastie často. Tu má stále tá 2,3-ka zmysel. Možno z každodenného pohľadu prichádza s nižšími nákladmi. A dlho som hovoril, že je výbornou alternatívou a že by som si ju zvolil aj ja, keby si kupujem vlastný Mustang. Ale nakoniec sa veci majú trochu inak.

Chcem päťliter. Aj keď by rozum hovoril niečo iné, tak práve toto je akýsi jednorožec, niečo, čo takmer nikde inde nie je. Päťlitrový atmosférický osemvalec je už teraz unikátom. A naviac ho je možné kombinovať s manuálom. To už fakt nemá skoro nikto a v Európe, okrem malosériových výrobcov by som musel veľmi dlho a neúspešne hľadať. Lenže ja mám Mustang s automatom. Oproti predchádzajúcemu modelu pred faceliftom má o 4 stupne naviac. Celkovo ich má 10. A je to celkom veľa. V režime sneh/mokro zadelí desinu už pri osemdesiatke a motor sa prevaľuje na 1200 otáčkach. Zošliapnutie pedála znamená podradenie kľudne aj o 6 stupňov. Podradenie o celú predchádzajúcu prevodovku. Nestačilo by 8 stupňov? Asi nie. Z dlhodobého hľadiska a hľadiska emisií bola desina asi nutná. A preto je super, že je v ponuke aj manuálna šesťstupňová prevodovka. Bez mučenia priznávam, že by som si vybral práve tú. Aj napriek tomu, že má kombinovanú spotrebu podľa WTFLTP vyššiu o približne pol litra na sto kilometrov. Viem, že spotrebu by som nemal až tak hĺbkovo riešiť, ale aj to predsa patrí k autu.

A prečo som mal 14 priemer? Hlavne kvôli zvuku. Často sa mi stalo, že som mal režim sneh a mokro a pritom úplne otvorené klapky výfuku. Pri každej možnej príležitosti šiel plyn na podlahu a užíval som si aký rachot Mustang v takomto režime sprostredkúva. Jasné, má aj tichý režim, keď nechcete zobudiť susedov. Dokonca si ho môžete aj načasovať, kedy má byť štandardne zapnutý. To je super.

Výjazd z dvora v poriadku, teraz na hlavnú cestu. Motor sa zohrial, gumy sú studené. Pirellky nie sú zahriate, teraz je ten správny čas dať režim určený na pretekársku trať. Nikde nie je dav ľudí, nedám to na tradičné americké hodnoty a tradičné vrážanie muscle carov do konverzujúcej mládeže akéhokoľvek veku. Pridávam plyn, Mustang ide bokom na hlavnú, všetko je nádherne kontrolovateľné, predné pneumatiky držia, zadné nie, takto to má byť. A že sa tie zadné kolesá točia! Veď motor má 336 kW (451 k). No a krútiaci moment 529 Nm je tiež brutálny. Zadné pneumatiky dokážete usmažiť za pár minút kolotočovania sa.

V zákrutách je asi jasné, že záleží od vodiča. Keď chcem, idem čisto. Možno pomalšie ako na Porsche 911, či na BMW M850i, ale ak chcem, tak s Mustangom dokážem robiť aj väčšie voloviny. Dokážem tú zákrutu prejsť bokom s kúdolom dymu od zadných pneumatík. Fakt, od Mustangu som až tak dobré chovanie nečakal. Nie je na sekanie desatín sekundy, ale je skôr na zábavu. A tá je za volantom kráľovská, len musíte mať už niečo odjazdené. Je mi naozaj jasné, prečo to niekto otočí okolo stĺpa. Auto má, najmä v režime pretekárskej trate naozaj až hulvátsku náturu. Zadok rozkolíše aj pri radení trojky v priamke. Neberte to zle, je to dokonalé, adrenalín do žíl vháňajúce a jednoducho to budete skúšať stále častejšie.

Nie vždy potrebujete blbnúť. A preto je stále Mustang aj s osemvalcom stále použiteľným autom. Zvolíte civilný režim, dáte na zadné sedadlá deti do isofixových sedačiek, naložíte plný kufor s nemalou kapacitou a idete. Režim normal s otvoreným výfukom? Jednoznačne. Vlastne, za tieto peniaze nemám veľmi čo Mustangu vyčítať. Tento konkrétny kus je za 55-tisíc eur. Presne za toľko je síce aj nové Camaro, ale nie som si istý jeho interiérom. Najmä volant má Mustang vynikajúci a dá sa z neho ovládať naozaj všetko, čo treba. Reálne na Mustangu môžem kritizovať len dve veci. Má naozaj malé zrkadlá, cez ktoré pri cúvaní nie je veľmi dobre vidieť situáciu, čo ale zachraňuje celkom kvalitná kamera. A druhá vec je trochu horšia, Full LED svetlá svietia dosť slabo. Asi ich treba trochu pridvihnúť. Možno to by stačilo aby boli dobré, lebo lúč má príjemné tvarovanie, jedine vzdialenostný dosvit by mohol byť lepší.

Vážne idem spraviť zhodnotenie. Chcem Mustang. Ale nie tento konkrétny. Chcem manuál s peknou farbou. Nepotrebujem zbytočne veľa výbavy, stačí mi základ s adaptívnym Magneride podvozkom, ten je výborný. Nie, vlastne nutne potrebujem Mustang Bullit s manuálom a tou temnou hrozivou vizážou. Kto si kúpi novodobý Charger v čiernej?

Ford Mustang GT