Test Renault Megane RS Trophy: Chcem!

Ujasnime si hneď na začiatok, že čo je Renault Megane RS Trophy. Je to model po facelifte, teda tento kus. To ak ste nevedeli. Ale určite ste si všimli ako vyzerajú zadné svetlá a niektoré retuše zovňajšku. Má EasyLink a tiež nové ovládanie klimatizácie. A tiež má teda nový displej pred vodičom, ale hlavne iba automatickú prevodovku. Toľko trochu rýchle zhrnutie. A teraz sa pozrime na to ako sa s ním žije.

Preberám si Megane RS Trophy, to rozšírenie ma asi nikdy neomrzí, vyzerá síce agresívne, ale zároveň je všetko elegantne skomponované. K tomu nádherné disky s úplne čerstvými pneumatikami. Vlastne všetko vyzerá fantasticky. Nastupujem, je síce teplo, ale niečo mi celkom udrelo do očí. No a čo, že nemá vyhrievané sedadlá! Tie Recará sú fantastické, Sportstery sú naozaj jedny z najlepších športových sedadiel v hothatchoch. Vkĺzol som do nich, to ako držia telo je priam návykové a po každom presadnutí mám pocit, že nemám poriadnu oporu. A super je aj volant, nemá príliš veľa ovládacích prvkov, všetko je ideálne rozmiestnené. A to myslím aj pádla pod volantom s väčšou plochou ovládania.

Dobre, štartujem. Motor nemá zrovna tiché nakopnutie. Znova jedna z návykových atribútov. Výfuk je slušne naladený a už po naštartovaní je jasné, že toto nebude len tak obyčajný Megane. Nemôže mať síce ťažné, ale každý vie prečo, veď má v strede výfuky spojené v jednej lichobežníkovej koncovke. Jemné prehrábnutie plynu znamená znova famózny zvuk. Poďme na to, radím režim D a idem. Nie je iná možnosť, už sa dá vybrať len automat. Dvojspojkový. Zdá sa mi, že je omnoho lepšie zladený s motorom ako pred faceliftom. Stále však zatláčam slzu za manuálom, ktorý bol tiež veľmi dobrý.

Na displeji nastavujem cez drôtový Apple CarPlay hudobné pasáže, keďže budem človek a počkám, kým sa všetko zohreje. Na to prepínam RS Monitor, ktorý zobrazuje teploty všetkého, vrátane prevodovky. Po niekoľkých kilometroch je zohriate. Jazdím celé popoludnie po meste. Už je to Race režim, alebo aspoň Sport. Nie kvôli samotnej jazde, ale kvôli tomu, že si užívam strieľanie z výfuku. Tu je najväčší zvukový pokrok. Kým pred faceliftom nebolo úplne ľahké presne vyvolať strieľanie z výfuku, teraz to funguje priam telepaticky a stačí podradiť manuálne a ratatata!

Prvá jazda z mesta nie je úplne záživná. Je to diaľnica a v noci. Takže tempomat a 135 kilometrov za hodinu, veď to je akurát s odchylkou 130, či nie? Diaľnica končí, schádzam dole. Vynuloval som si ukazovateľ spotreby ako som na rýchlu komunikáciu vychádzal a teraz pozerám 10 priemer. To je ako v nemenovanom seriáli. Not great, not terrible. Niektorí konkurenti dokážu za menej. Ale vadí mi to? Nie.

Toto je preda Trophy! Tá správna pocitová lavína prichádza na cestách mimo obce. A čím sú kľukatejšie, tým viac adrenalínu prichádza. Každá zákruta je so samosvorom dokonalou scenériou a prejazdy sú až neuveriteľne rýchle. Je sucho, dávam režim Race a idem ostro. Necítim, že by som mal spomaľovať nejako zásadne. Zvuk je perfektnou kulisou, vypínam rádio. Každú zákrutu prechádzam s obmedzenou stabilizačnou funkciou. Mám pocit, že mám trochu vo vzduchu zadné koleso na vnútornej strane zákrut. Návykové! Aj toto. Neriešim spotrebu, štve ma len maličká nádrž, na natankovanie dá Megane RS Trophy 400 kilometrov pri veľmi striedmom jazdení. Chcem, aby som mal aspoň 60-litrovú nádrž.

Ale čo, ešte mám hladinu dobrú, adrenalín pumpuje, každý prejazd je fantastický, toto je naozaj jeden z najlepších hothatchov na svete. Sedadlá ma držia dokonale, volant má výbornú odozvu a prevodovka funguje úplne presne ako mala od začiatku. Možno ani ten manuál nepotrebujem v tejto verzii. Športový režim dáva úplne iné bomby a dokonca aj pri radení nahor si výfuk trochu odpľuje. Mám asi 20 litrov spotrebu, priemerne, pri jazde ostrým štýlom. Ale nevadí mi to, takýmto tempom miniem všetko za menej ako 200 kilometrov.

Okej, prichádza tá ostrá, prudké brzdy, bimetalové kotúče so sériovými platničkami fungujú naozaj adekvátne. Možno už majú trochu za sebou, ale nemám sa na čo sťažovať. Jasné, nevyužívam ich úplne na plno, ale idem hore kopcom, dole predsa chladím. Pred zastavením kontrolujem, či je vypnutý systém Start-Stop, lebo aj po bežnej jazde celkom dlho počuť ventilátor. V lete by to bol masaker, veď už na jeseň motor dochladzuje dobrých 10 minút. Ale chápem, bezpečnosť, motor tak dlhšie vydrží, preto mi fakt vadí automatické vypínanie. Rutina, štart, vypnutie Start-stop a som spokojný. Dá sa to naučiť.

Nevadí mi ani to, že vzadu nie je príliš veľa miesta. Má predsa, vďaka štíhlym operadlám, najviac miesta zo všetkých päťdverových hatchbackov z rodiny Megane. A stačí mi aj veľkosť kufra. Je malý? Nevadí mi to, má predsa plno iných kvalít. Podvozok s natáčaním zadnej nápravy funguje potichu a dokonale, motor síce trochu viac berie z malej nádrže, ale dáva 221 kW (300 k) a cítiť to. Dokonca sa mi páči aj táto verzia softvéru prevodovky. Ak by som mal povedať jediný atribút, ktorý sa mi páči pôvodný, pred faceliftom, tak by to boli zadné svetlá.

A ešte by som asi skočil po inej farbe ako práve po žltej. Je nádherná, vyzerá ako slnko a dokáže zaujať vždy a všade. Lenže to je ten problém. Na Megane RS Trophy nebudem predsa jazdiť vždy úplne slušne. Vtedy potrebujem auto, ktoré nie je úplne nápadné. Takže čierna? Sivá? Mám rád farby, ale, v tomto prípade, by som šiel do farby, ktorú všetci zabudnú. Ja by som zase zabudol na nejaké výrazné a zapamätateľné evidenčné číslo. Čím nenápadnejšie, tým lepšie. S čiernou by som mal naozaj dokonalé auto.

Renault Megane RS Trophy EDC6