Test Renault Clio 1,5 dCi: Naozaj to nie je RS!

Otázka, či je malé žlté autíčko naozaj zo stajne Renaultsportu bola veľmi častá. Kombinácia farieb by tomu aj nasvedčovala. Žltá naozaj vždy budila pozornosť, počas celého testu. Je dokonca výraznejšia ako červená, ktorú sme testovali nedávno. Dalo by sa dokonca povedať, že červená bola viac nasmerovaná do elegancie a žltá do športu. Podčiarkovali to aj nálepky na celom aute. Hneď prvá výrazná pútala pozornosť na kapote, čierna matná s bielym okrajom akoby naznačovala skrytý potenciál. Pruhy pokračovali aj na streche, doplnené obrovskou efektnou sedmičkou. Len tá nám spôsobovala vrásky na čele a námahu na mozgových závitoch. Prečo je tam? Je to preto, že sa Renault v rámci oživenia značky Alpine spojil s Caterhamom, ktorý vyrába repliky Lotusu Seven? Alebo je to len jednoducho šťastné číslo? Nech je dôvod akýkoľvek, na žltú karosériu sedeli. Sedmičky sa dostali aj na predný pár dverí. V prípade testovaného auta k nim naviac pribudli aj nápisy označujúce záruku 5 rokov alebo 100 000 kilometrov. Na prekvapenie, ani tie nepôsobili násilne.

Športový výzor mali podčiarkovať aj zliatinové disky kolies čiastočne lakované čiernou farbou. Nám sa však kvôli zvolenému tvaru javili ako menšie, než v skutočnosti boli. Mohli za to rozširujúce sa lúče. Ale na zimné obdobie sa hodili výborne. Na leto by však sedemnástky spravili omnoho väčší rozruch. Ideálne by sme si ich vedeli predstaviť v titánovej šedej farbe.

Žltá farba dala vyniknúť aj niektorým detailom, ktoré na červenej nevynikli. Zadný spojler má akoby dva hrby na každej strane. Tie schovávajú pánty a, ako to povedať, sú jednoducho parádne. Schované kľučky zadných dverí niektorých pozorovateľov privádzali k otázke o zložitosti nastupovania dozadu cez predné dvere. Aj to sme bravúrne vyvrátili. Čo by sa na vonkajšom vzhľade dalo tomuto konkrétnemu kusu vytknúť? My si myslíme, že nič. Teda okrem tvaru diskov. A ešte vlastne to mohutné evidenčné číslo vpredu. Za to ale Renault nemôže.

Interiér by mohol vyzerať fádnejšie, pretože je celý čierny. V porovnaní s tými, kde sú červené, či hnedé detaily by to tak mohlo byť. Všade však existuje ale. Toto nie je iný prípad. Na našu radosť zmizol z volantu čierny lakovaný detail a nahradil ho šedý so vzorom, sedmičkou vľavo a šedo-žlto-čiernou trikolórou vpravo. Ten nie je náchylný na odtlačky prstov, a aj keď sa na ňom ruky potia rovnako ako na čiernom, efekt má stokrát lepší. Podobnú kúru absolvovalo aj lemovanie výduchov vzduchu po stranách kabíny a okolie radiacej páky. Čiastočne sa to podarilo aj na dverách, malá lišta dopĺňa čierny lesklý plast. A sme tu znova. Presne pod rukou máte, pri ovládaní okien, tú plochu, ktorá bez rozmyslu príjme každý váš odtlačok, každú smietku. Rovnakým spôsobom je riešený aj stredový panel. Úprimne? My by sme ho radšej videli v tej kombinácii, čo je na volante aj so sedmičkou.

Vizuálne dojmy sú výborné. Čo ponúkne samotné nasadnutie? Sedadlá sú pohodlné a, aj keď to tak nevyzerá, v zákrutách adekvátne podržia. Čo je však dobré, za vodiča s výškou 180 centi sa vojde rovnaký ďalší človek. Nebude síce trpieť strachom z otvorených priestorov, ale miesta bude mať akurát. Teda na nohy. S hlavou to bude natesno. Ak teda budete plánovať voziť vzadu vyšších ľudí, siahnite po kombi. V hatchbacku sa nájde miesto aj pre batožinu. Objem kufra je slušných 300 litrov. Pre porovnanie, predchodca mal iba 285 a najpopulárnejšie auto na Slovensku, teda, čo do predajnosti, Fabia má iba o 15 litrov viac. Aj keď na pohľad vyzerá práve ten v Cliu väčší.

Naštartovanie prebudí prístroje pred vodičom. Centrálny rýchlomer s digitálnym ukazovaním je ľahšie čitateľný ako ručičkový. Otáčkomer naľavo ostal ručičkový a pri nafte končí päťkou, ktorá nemá tradične červené pole, ale žlté, čo viac sadne k celkovej téme auta. Ručičkový palivomer napravo sa nám páčil, dáva lepšie informácie ako digitálny. Ale niečo tam chýba. Hádate správne, ukazovateľ teploty motora. Aspoň čiastočne ho nahrádza modrá kontrolka zhasínajúca pri zahriatí na prevádzkovú teplotu.

Po zohriatí sa motor stabilizuje tak, že jeho zvuk možno nazvať príjemným. A rovno sa núka porovnanie s benzínovým trojvalcom. Nafta má hladší chod a lepší krútiaci moment. Spotreba? No, záleží od použitia. Diaľnice ju potiahnu na približne 4,7 litra. Ale mimo mesta sme dokázali jazdiť okolo 3,7. Veľa? Vôbec nie, Clio malo zimné pneumatiky a dynamika jazdy bola nadpriemerná. Hojne sme využívali aj tlačidlo Eco.

Režim Eco trocha škrtí výkon a znižuje spotrebu o nejakých 7 percent. Každé deci sa predsa hodí. Ale keď ho vypnete, tak získate takú dynamiku, akú by ste od malého naftového agregátu nečakali. Jasné, nie je to RS, ako sa veľa ľudí pýtalo, ale aj tak. Pridáte plyn a auto zrýchľuje, pridávate, dostávate sa na limity povolené zákonom. Ale na konci dráhy plynového pedálu je ten vypínač obmedzovača rýchlosti. Keď plyn zošliapnete až zaň, pocitovo sa zrýchlenie ešte zlepší. Predbiehanie tak zvládate úplne bez problému.

Clio s motorom 1,5 dCi nám prišiel ako lepšia alternatíva ku 0,9 TCe. Ale zase záleží na použití. Naftu by sme brali pri ročnom nájazde presahujúcom 20 000 kilometrov. Clio však ponúkne ešte dve výkonnejšie verzie, GT a RS. Ale, na druhú stranu, ak by bol rozpočet kratší, tak je plnohodnotnou náhradou aj nami testovaný model. Nezabudnite však zaškrtnúť políčko Pack Sport s čiernymi diskami, vonkajšími nálepkami a vnútornými dekoračnými plastmi šedej farby.

Galéria Clia od Cypodesign:

Naša galéria: