Test Honda Civic 1,8 i-VTEC: Športová atmosféra

Honda je z pohľadu motorov konzervatívna značka. Dlho neponúkala poriadny moderný naftový motor, ktorý by sama vyvinula. Až do príchodu 2,2-litrového i-CTDI boli všetky motory z kooperácií s inými výrobcami. To bolo trochu na škodu, ale to, čo konštruktéri vyvinuli okamžite patrilo na špičku, podobne ako novší a menší 1,6 i-DTEC.

Rovnako sa automobilka zatiaľ bráni aj hojnejšiemu nasadeniu malých prepĺňaných modelov. V rozmedzí 120-140 koní má napríklad Ford litrový EcoBoost, Renault ponúka 1,2 TCe, Volkswagen 1,4 TSI. Ale Honda nie. Honda má v danom výkonovom spektre, teda tesne nad ním atmosférický a relatívne veľký motor 1,8 i-VTEC. A v modeli Civic je adekvátnou motorizáciou.

UFO sa adaptovalo

Európska ôsma generácia Hondy Civic bola v roku 2006 jedným z najkontroverznejších áut na trhu. Päťdverový hatchback vtedy naozaj vyzeral ako mimozemská vesmírna loď, ktorá sa prispôsobila na pohyb po cestách. Ale súčasná, už deviata generácia radikálne tvary o niečo zjemnila. Teda aspoň vpredu.

Bočný profil s jednou líniou kapoty a okna, prechádzajúci do oblej strechy a okrúhleho zadku zostal, ale je trochu nižší. Celkovo, predná časť vyzerá nízko, až tak, že prichádza zamyslenie, prečo niektorí konkurenti začínajú tak vysoko.

Veľké množstvo všelijakých línií karosérie do seba zapadá ako správne zložené puzzle. A v tom to príde, nie, kľučky v stĺpiku sú v poriadku, tak isto ako zadné svetlá spojené červeným pruhom, ktorý delí zadné okno a schováva tretie brzdové svetlo, ale akási lišta pod zadnými svetlami na oboch stranách smerujúca k nárazníku vyzerá zvláštne. Mala by zlepšovať obtekanie vzduchu okolo auta, ale pôsobí ako neštandardný, dorobený doplnok.

Civic je stále zvonka postavený pred situáciu buď-alebo. Buď sa ľuďom páči, alebo nie. Avšak v tejto generácii je omnoho menej kontroverzný. A vlastne ešte jedna vec sa schováva. Koncovka výfuku nie je priznaná ani na verzii Sport, čo je škoda.

Civic sa ani nezdá taký veľký

Zvonka malý zástupca nižšej strednej triedy skrýva celkom slušný priestor vnútri. Polcesta medzi hatchbackom a liftbackom vo výslednom počítaní znamená celkom veľký batožinový priestor. Za 477 litrov sa podpísala aj priestorovo úspornejšia zadná náprava. Vo výbave Sport má kufor dokonca dvojité dno, pod ktorým sa dá schovať aj väčší batoh.

Honda však použila jeden trik, presunula palivovú nádrž pod predné sedadlá, čím zväčšila priestor vzadu. Menšie predmety sa tak dajú ukryť pred zrakmi okoloidúcich potenciálnych nebezpečenstiev pod sedákmi. Ale to nie je ich najväčšia výhoda. V prípade potreby prevozu vyššieho predmetu ich môže posádka vyklopiť smerom hore, čo prinesie skoro meter využiteľnej výšky. Sťahovanie rastlín z domu, či bytu je hneď o niečo jednoduchšie. A aj väčší psi takúto vec určite ocenia.

Všetky posunutia o pár milimetrov, či centimetrov dosiahli aj to, že vzadu je aj pri bežnom nastavení predných sedadiel schopne veľa miesta. Dokonca aj z pohľadu šírky zvládajú aj traja, aj keď po pár desiatkach kilometrov kvôli tvaru sedadiel ten v strede začne byť nervózny. Pre dvoch však problém nepredstavuje v zadnom rade ani dlhá jazda.

Konečne sa dostávame na kapitánsky mostík vesmírnej lode. Vlastne už nie, klíma sa ovláda tradične tlačidlami, tam, kde by sa ovládala aj u iných výrobcov. Ale nacvičenie pohľadu na stupnice a digitálny tachometer pod čelným sklom si pýta cvik. Ale po zvyknutí zistíte, že to tak je lepšie, alebo aspoň pohodlnejšie. Rovnako vysoko ako rýchlomer je aj multifunkčný displej ovládaný cez tlačidlá na volante. Okrem palubného počítača zobrazuje aj naskenované značky popri ceste a údaje rádia. Jedinou nevýhodou palubného počítača je, že sa musíte rozhodnúť, či chcete mať na očiach priemernú spotrebu, alebo dojazd.

ADAS – pomocník pri jazde

Honda Civic ponúka možnosť priplatiť si za pomocníkov, ktorí robia jazdu bezpečnejšou. A podľa nás sa oplatí priplatiť práve za tento balík. Pozostáva z viacerých systémov. Balík stojaci 900 eur môže zabrániť kolízii vo viacerých prípadoch.

CTBA – systém pre aktívne brzdenie v mestskej premávke pomáha vodičovi ak spozoruje, že auto pred ním prudko brzdí. Najskôr vydá zvukovú výstrahu a potom aj autonómne brzdí. Budeme úprimní, tento systém sme radšej neskúšali. A aj keď sme ho chceli otestovať, vždy skôr zasiahol pud sebazáchovy a noha letela na brzdový pedál.

FCW – upozornenie na nebezpečenstvo kolízie funguje od 15 km/h. V praxi je zreteľné najmä pri rýchlejšom priblížení zozadu k autu, ktoré chce vodič predbehnúť. Tak sa teda dá vyskúšať, ale dokáže zvukovým znamením prebrať aj v situáciách slabšieho sústredenia vodiča.

LDW – upozornenie na vybočenie z jazdného pruhu. Vodič sa má držať vo svojom pruhu pri pravej strane vozovky. To vie každý, a vie to aj systém LDW. Sníma pomocou kamery, či sa auto nachádza tam, kde má. Systém je však tak citlivý, že reaguje na niektorých cestách až príliš skoro. Na obchádzanie jám budete nútení vyhadzovať smerovky, alebo si systém necháte na diaľnicu.

TSW – systém rozpoznávania dopravných značiek je obdobou toho, čo ponúka aj konkurencia. Značka sa potom zobrazuje na multifunkčnom displeji ako samostatná obrazovka, alebo menšie pri údajoch palubného počítača.

HSS – automatické prepínanie diaľkových svetiel sa už tiež čoraz častejšie dostáva do výbav áut. V Civicu funguje úplne bezproblémovo a ani raz sa nám nestalo, že by systém nezareagoval v dostatočnej vzdialenosti.

BSI – systém pre elimináciu mŕtveho uhla. Ak človek nevidí auto, ktoré už nie je v zrkadle a ešte nie je ani vedľa vodiča, tak zasiahne práve BSI. Prostredníctvom kontrolky informuje, že je možnosť kolízie a ak sa vodič rozhodne aj tak odbočiť so smerovkou, tak vydá aj zvukové upozornenie.

CTM – upozornenie na vozidlá blížiace sa zboku. Pri cúvaní z parkovacieho miesta nie je vidno v prípade vyšších áut, či niečo zboku neprichádza. Ani kamera nemá dostatočne širokouhlú šošovku na to, aby pokryla túto sféru. Ale senzory dokážu upozorniť na to, čo oko nevidí. Okrem ikony na displeji cúvacej kamery aj zvukom eliminujú možnosť zrážky.

Atmosféra hustne s otáčkami

Ponúknuť benzínový agregát s objemom 1,8 litra v nižšej strednej triede a naviac bez turba je v súčasnosti ojedinelý jav. Ale Honda s technológiou i-VTEC ide hlavou proti múru a jeden v ponuke má. A prejdeme rovno k veci, je výborný.

Štvorvalec ponúka 104 kW (142 k). Ale to nie je jeho najzásadnejšia charakteristika. Označenie i-VTEC za sebou schováva dve nastavenia motora. Takže niečo ako Jekyll a Hyde. Kým v nízkych otáčkach sa uspokojí s nízkymi prísunmi paliva, vo vysokých potiahne až k obmedzovaču. Môžu za to rôzne profily vačkového hriadeľa.

Ako úsporný automobil sa uspokojí s prísunom 4,8 litra na sto kilometrov ak si dávate pozor. A tiež ak máte zapnutý režim Econ, optimalizujúci reakcie plynu a zapínanie druhej časti s pracovným názvom Hyde. Bežne sa však dá jazdiť s priemerom od 6 do 6,5 litra, čo je porovnateľné s downsiznutými pohonnými jednotkami. Len aby nám Európska únia pomocou emisných noriem nezabila aj tento motor.

V sekcii Hyde sa z motora stáva športovec. Ale nie tak ako kedysi, keď VTEC kopol viac ako turbo. Nástup je pekne plynulý. Dokonca až tak, že ho niektorí ani nemusia spozorovať. Ale pocit z vysokého výkonu a opojenie zvukom začína niekde pri 4000 otáčkach a končí pri skoro 7000. Jasné, oproti monštrám od Hondy, ktoré točili 8-9000 je toto len slabý odvar, ale aj napriek tomu to škriekanie, aj keď utlmené, spôsobuje závislosť.

Motor je naviac spojený s manuálnou šesťstupňovou prevodovkou. Tá má podľa tradície Hondy veľmi malú hlavicu, ale dôležitejšie je, že má dokonale presné a krátke dráhy. Po skúsenosti s touto prevodovkou a tým ako sa s ňou radí asi do Civicu nebudete o automate ani uvažovať.

Na rovinkách auto rozhodia len hlbšie koľaje, ale to sa deje pri každom aute s veľkými kolesami a širokými pneumatikami. V zákrutách cítiť, že športová charakteristika nehrala úplný prím pri nastavovaní, lebo karoséria prináša určitý náklon. Komfort nastavenia oceníte v zákrute, v ktorej bude horší povrch. Zvyšujúce sa tempo postupne odhaľuje čitateľnú hranu auta. Pri mokrej vozovke samozrejme prichádza skôr. V hraničnej situácii sa Civic najskôr trochu pustí prednou nápravou von zo zákruty, ale prichádza to, aj napriek vysokej rýchlosti, veľmi pomaly, akoby v spomalenom filme, takže je dosť času na reagovanie. Ubratie plynu autu následne vráti neutralitu hodnú Švajčiarska.

Žeby posledný mohykán?

Auto nižšej strednej triedy s atmosférickým motorom už pomaly začína byť unikát. Teda základné verzie s ohľadom na cenu sa ešte stále na takéto agregáty spoliehajú, avšak tie nemajú so športovým prejavom nič spoločné. Honda Civic s 1,8 i-VTEC vyzerá ako ideálny spoločník pre odporcu naftových agregátov a povedzme si, aj pre konzervatívnych užívateľov auta. Slovo konzervatívny a dizajn auta síce nejdú príliš dokopy, ale motor stále presviedča a ponúka jednoduchšie riešenie, kde sa netreba starať o to, či sa turbo stihlo ochladiť. Čo však pri kúpe vyslovene odporúčame je voľba červenej, alebo modrej farby. Obe Civic zvýraznia, aj keď strieborná sa mu hodí tiež.

 

Motor	R4
Objem	1798 cm3
Výkon	104 kW (142 k) pri 6500 ot/min
Krútiaci moment	174 Nm pri 4300 ot/min
Prevodovka	Manuál 6 stupňov
Rozmery a hmotnosti
Dĺžka	4315 mm
Šírka	1770 mm
Výška	1465 mm
Rázvor osí kolies	2595 mm
Hmotnosť (prevádzková/celková)	1277/1720 kg
Batožinový priestor	477/1378 l
Povinné údaje
Maximálna rýchlosť	215 km/h
Zrýchlenie 0-100 km/h	8,7 s
Spotreba (mesto/mimo/komb)	7,3/4,9/5,8
Emisie g CO2/km	136