Neviem nakoľko je to bežné v rámci populácie, ale v mojom okolí je podozrivo veľa latentných dodávkárov. Vždy keď sa v partii rozprávame kto čo šoféroval, tak po dvoch troch pivách sa dostávajú na povrch priznania, že „minule som potreboval presťahovať kamaráta, tak som si požičal dodávku a vlastne ma to dosť bavilo“. Samozrejme, je iné keď na tom človek jazdí týždeň v rámci testu vs 12h denne v rámci povolania roky. A mne prischol Ford Transit Custom PHEV.
Ale teda poďme k testu, biela dodávka na týždeň, môžeme ísť strašiť mamičky pred školy a škôlky.
Toto je Ford Transit Custom Plug-in Hybrid. Nijako na seba neupozorňuje, okrem dodatočného otvoru vpredu na nabíjanie. Ani interiér nie je nijako špeciálny, chýba tu len klasický otáčkomer, ten je nahradený ukazovateľom aktuálne požadovaného výkonu a naopak pribudlo tlačidlo na zmenu režimov. Plus teda je tu automat, to v dodávkach nie je ešte úplne štandard. Celkovo to vnímam pozitívne, žiadne výstrelky, proste Ford ako ho poznáme aj z iných modelov. Na druhú stranu, interiér Transitu, predstaveného už v roku 2012, mi prišiel rozmiestnením a nedostatkom odkladacích priestorov zastaralý, rovnako ovládanie. A to aj napriek výraznému faceliftu, kedy prišla nová prístrojová doska. Napríklad mobil nie je kam odložiť – tak aby bol na očiach a nelietal kade tade. Musíte si kúpiť malý telefón, ktorý zapadne do držiaka na nápoje vľavo od volantu. Pre porozumenie, iPhone Mini je fajn, normálna veľkosť a viac už nie. Stále to však nie je zlé, ale novšia konkurencia to vie lepšie. Zato predná lavica sa dá zodvihnúť a je pod ňou malý veľký kufor, praktický na odloženie nabíjacieho kábla a povinnej výbavy, alebo skrytia drahej elektroniky a batožiny. Sedadlá sú prekvapivo prijemné, ale pre troch ľudí je priestor trochu stiesnený, čo však záleží na konkrétnej konfigurácii auta a samotných ľudí. Čo je fajn je dobre fungujúci multimediálny systém SYNC3, rovnaký ako je v ostatných osobných autách Fordu, vrátane podpory Apple CarPlay a Android Auto. Káblovo, samozrejme.
Pohonné ústrojenstvo je v tejto verzii veľmi špecifické. Spaľovací motor 1,0 Ecoboost funguje ako generátor a nie je v priamom spojení s kolesami, ani prevodovkou, ani ničím. V kombinácii s baterkou poháňa elektromotor, ktorý poháňa prednú nápravu. Výkon je 96 kW (130 k) a pocitovo to nie je trhač asfaltu, nad 80km/h už ide veeeeeeľmi pomaly. Maximálna rýchlosť je potom už len 125 km/h, ale už na obchvate Bratislavy sa auto pocitovo trápilo. Pocitovo jazda pripomína staré autá s CVT prevodovkou. Je tu viacero režimov, ale vodič to vlastne ani nemusí riešiť. Väčšinu času je vhodné nechať všetko na automatiku, jediné kedy to má zmysel prepnúť je, keď je potrebný režim na čistú elektriku. Dojazd na elektrickú energiu je v zime okolo 30 kilometrov, ale zase zima vyžadovala zapnuté všetky výhrevy. Ak sa pýtate, tak tepelné čerpadlo Ford Transit Custom PHEV nemá.
Nemyslím si, že tento hybrid má zmysel do mesta na zníženie spotreby, ale skôr, že umožňuje vstup do bezemisných zón, prípadne na vstup do vnútra fabrík ako „last mile eco-delivery“. Spotreba totiž počas testu nebola vôbec ekologická, ale po pomerne krátkej fáze, kedy Transit išiel čisto na elektrinu sa usadila na 11 litroch benzínu. Plus teda bolo naozaj často treba šliapať na plyn až na podlahu. Dvojlitrová nafta v našich podmienkach dáva väčší zmysel, ale v Londýne, kde sa platí mýto za vstup vozidiel so spaľovacími motormi do centra je to už úplne iná matematika. Prípadne dáva zmysel pre kuriérov, ktorí sa presúvajú 100-200 metrov od vchodu ku vchodu a síce jazdia celý deň, ale nájazd majú nízky. Otázne je, či v tomto prípade nemá ešte väčší význam čisto elektrická dodávka.
Praktickosť zadnej časti vôbec konverziou na plug-in hybrid neutrpela. Nosnosť zostala, aj pri hybride. vysoká, vlezú 3 europalety a 1 tona. Nemal som to ako otestovať, tak zostáva len veriť Fordu. Podvozok je až nečakane športový, či skôr tuhý, do mesta kam je tento Transit určený by som povedal, že až príliš. To sa zmení po naložení, avšak v tomto prípade preferujem francúzske/talianske pohodlie. Otázkou však ostáva, či by neboli porovnateľné autá rovnako tvrdé, keďže mám skúsenosti hlavne s ich osobnými verziami.
Celkovo je Ford Transit Custom PHEV tak trochu zážitok. Auto reaguje na plyn pohotovo ako vedia len elektromobily, ale chýba mu výkonová rezerva a pritom zvuk vôbec neozodpovedá tomu ako prebiehala jazda. A napriek tomu, že je to dodávka, tak podvozok prázdneho vozidla je skôr z niečoho čo by malo mať prívlastok RS. Čas za volantom tejto bielej dodávky ubehol rýchlo a užil som si svoj dodávkarský týždeň, ale zároveň som sa tešil naspäť do osobáku. Niekedy som rád, že toto nie je môj spôsob zarábania peňazí. Ak by však bol, tak Transit Custom, na Slovensku bez PHEV, by bol veľmi dobrým kandidátom. Veď kolega sa pri osobnom Tourneu Custom na pohodlie nesťažoval. V Londýne by som však zvažoval aj túto alternatívu, lebo má aj systém Geofencingu. Prednastavené nízkoemisné zóny automaticky aktivujú elektrický pohon a monitoruje ich malý displej vľavo od volantu.
A teraz reálne, Ford má v ponuke naozaj unikátne vozidlo. Toto je kombinácia elektromobilu s benzínovým motorom. To nemá nikto. Tienistá stránka unikátnosti je, že základná cena PHEV je viac ako 50-tisíc eur. V podstate za tie peniaze môžu byť dve naftové dodávky rovnakej veľkosti. Je teda nutné veľmi dobre zvážiť, či takýto plug-in hybrid využijete a aj to, či ho máte kde nabíjať. Ak áno a nastane moment, kedy bude možné dostať na toto nejakú dotáciu, tak bude situácia odlišná. Keď to zosumarizujeme, tak sú miesta, kde vlastne neexistuje lepšia dodávka. A u nás to je v prípade montáže v interiéroch hál, kde by mali spaľovacie motory vstup zakázaný.
