Test Cadillac CTS-V: F**k the downsizing

Odmalička bol pre mňa Cadillac auto vyrábané len pre starých pánov na pomalú a pohodlnú jazdu. Prvýkrát som sa v ňom viezol ešte ako malý chlapec na zadných sedadlách. Tú jazdu si ešte stále veľmi dobre pamätám. Sedel som na zadnej lavici ako na koženej sedačke u  bohatých susedov a vlnil sa po ceste podobne ako nafukovačka počas dovolenky s rodičmi v Chorvátsku.  Odvtedy som už vyskúšal Cadillacov niekoľko a môj názor na túto značku sa postupne začal meniť. Moja prvá jazda za volantom bola až v roku 2000, kedy som mal možnosť sadnúť za volant Cadillac Brougham z roku 1989. Dovtedy som mal možnosť šoférovať len Škodu Favorit, ktorú mi niekedy požičal otec. Sedieť zrazu za volantom limuzíny dlhej 5,613 metra s päťlitrovým motorom bol vtedy pre mňa obrovský zážitok. To, že mal ten päťlitrový osemvalec výkon len 104 kW (142 k) som zistil až dodatočne. Vtedy mi to bolo úplne jedno. Pozeral som na dlhú prednú kapotu na ktorej konci sa niekde v diaľke týčilo logo Cadillac. Nikam som sa nemusel ponáhľať, len som sa pomalým tempom plavil po širokých amerických bulvároch. Pocit to bol krásny, jazda bola príjemná.  Vtedy som bol na Cadillac ešte veľmi mladý, odvtedy snívam, že si jeden kúpim, keď sa dožijem dôchodku.

Od mojich prvých dotykov ubehlo veľa rokov a postupne sa mením nielen ja, ale aj Cadillac. Za tie roky som mal možnosť vyskúšať niekoľko aut tejto značky. Staršie Fleetwood-y sú aj teraz dokonalé umelecké diela, ale do dôchodku mám ešte stále ďaleko a preto ma viac potešili jazdy na novších modeloch CTS, a dokonca aj Escalade, aj keď ten je úplne iná kategória. Oproti starším Cadillacom je  ATS ako z iného sveta.  Jazdu s ním som si už dokázal užiť aj na kľukatých cestách mimo mesto.  Konečne sa mi dostal do rúk Cadillac, ktorý nie je určený len pre dôchodcov. Na americké auto je kombinácia dvojlitrového štvorvalcového turbomotora s 203 kW(272 k) trochu netradičná, ale v pri spojení  s automatickou prevodovkou a radením pod volantom som k autu nemal žiadne väčšie výhrady.  To sa dalo vopred čakať, keď pod kabát malej elegantnej limuzíny Amíci umiestnili motor z Astry OPC. Vtedy som si povedal, že v Cadillacu v posledných rokoch začali dostávať veľmi dobré nápady. To som ale ešte netušil, čo ma bude čakať o pár rokov neskôr.

Nedávno skončil v Bratislave autosalón, na ktorom bol predstavený najnovší top model značky s označením CTS-V, pripravený bojovať s nemeckou prémiovou a výkonnou konkurenciou. A aby bolo každému jasné že to v Cadillacu myslia vážne, zobrali najsilnejší motor z Corvette a umiestnili ju pod kapotu Cadillacu CTS. Asi s mottom „F**k the downsizing“ tak narástol objem V8 motora v CTS na  6,2 litra. Slušný rozdiel oproti základnému dvojlitru, ktorý bol doteraz v ponuke.  Konkurencia je v Európe silná (M5, E63 AMG, RS6), preto sa vývojari neuspokojili s motorom z bežnej Corvette, ale siahli rovno na vrchol ponuky s označením Z06 a výkonom 477 kW (649 k). Na zadnú nápravu to je poriadna porcia.

Minulú generáciu CTS-V som mal možnosť viac krát vyskúšať.  Taktiež mám dosť skúseností s Corvette Z06, preto u mňa vzbudil nový model CTS-V od začiatku veľký záujem. Preto som veľmi rád, že som po skončení Bratislavského autosalónu dostal možnosť od spoločnosti Todos Exclusive, ktorá je oficiálny predajca vozidiel Cadillac na Slovensku vyskúšať CTS-V v krátkom teste.

Už pri prvom pohľade musí byť každému jasné, že nepozerá len tak na obyčajné auto. Výrazná maska chladiča, napuchnutá predná kapota a niekoľko elegantných spojlerov dávajú jasne najavo športové ambície tejto beštie. Prekvapivo vyzerá dychvyrážajúco aj v testovanej striebornej farbe. Zozadu sú výrazné štyri koncovky výfuku a elegantné krídlo. Sadám za volant a pozerám na palubovku. Tvorí ju jeden veľký displej. V strede displeja svieti biely otáčkomer, ktorý pohyb ručičky otáčok dopĺňa o originálny červený stĺpec. Stredový tunel s navigáciou vyzerá moderne, ale nemusí vyhovovať každému. Treba si hlavne zvyknúť na dotykové ovládanie navigácie, potom je všetko ľahko dostupné a prehľadné.  Času na test nemám veľa, tak sa nezdržujem študovaním nepodstatných drobností a štartujem motor. To je presne to, čoho som sa nevedel dočkať. Pomaly vychádzam na hlavnú cestu a počujem ako jemne buble výfuk a duní silný osemvalec. Motor je zahriaty, prichádzam k prvej križovatke, kde ma zastavilo červené svetlo. V tom to celé začína byť zaujímavé. Pozerám na semafor a v hlave mi preletí hláška Vin Diesela z Fast and Furious: „I live my life a quarter mile at a time“ Naskočí oranžová, zelená a plyn ide na podlahu. V priebehu sekundy pustené rádio prehluší zúrivý zvuk 649 koní doplnený jemným pískaním kompresora. Pneumatiky pod dávkou výkonu prešmykujú a za výraznej zvukovej kulisy vyrážam dopredu. Stovka za 3,7 sekundy je na limuzínu veľmi slušný výsledok. Mnohým majiteľom superšportov by teraz na semafore ostali len zaslzené oči. Presúvam sa na známe okresky a jemne skúšam potenciál tohto monštra. Unesený som hlavne z výborného zvuku, výraznejšieho ako pri minulej generácii Corvette Z06. Na rovinkách tlačím plyn na podlahu a cítim ako zase mňa zotrvačná sila tlačí do pevných sedadiel s výborným bočným vedením. Rýchle prejazdy zákrut nie sú žiadny problém. Výkonu je k dispozícií oveľa viac ako práve dokážem sebavedomo ovládať. Našťastie ESP reaguje výborne a dáva mi počas testu dostatok istoty. Vypínať ho radšej nebudem. So silnými autami mám skúseností dosť, ale krotiť stádo 649 divokých koní nebudem pokúšať hneď pri prvej jazde. Adrenalín stúpa, a benzín v nádrži rýchlo mizne. Pozerám na palubný počítač, ukazuje priemernú spotrebu 29,3 litra na 100kilometrov. Vôbec nie som prekvapený. To stádo pod kapotou predsa potrebuje dostatok energie aby predvádzalo takýto extrémny výkon. Na spotrebu sú predsa robené úplne iné nudné autá.

Test sa mi postupne končí, prepínam nastavenie na komfort a v pohodovom tempe sa vraciam naspäť od mesta. Spotreba pod 10 litrov zrazu nie je žiadny veľký problém. Sedím v pohodlnej limuzíne a pritom rozmýšľam, že konečne spravil Cadillac auto aj pre mňa. A to mám do dôchodku ešte veľmi ďaleko. Možno nie je výrazný ako RS6, v niektorých detailoch spracovania možno zaostáva za Mercedesom a BMW, ale dokáže vyvolať emócie ktoré možno pri iných značkách chýbajú. Cadillac dokázal vytvoriť elegantnú limuzínu, ktorá ma extrémne veľa výkonu a nehanbí sa svoje svaly sebavedomo ukázať. CTS-V parkujem vedľa náhodne odparkovanej Tesly. Pozerám na jej prednú masku a je mi z toho pohľadu smutno. Naozaj je naša budúcnosť takáto? Až pri porovnaní s CTS-V si uvedomujem aká je nudná a nevýrazná, ak ňou má byť práve Tesla. Môže mať nulové prevádzkové náklady, elektromotor môže dosiahnuť lepšie výkony a zrýchlenie. Lenže jej chýbajú emócie, ktoré práve autá ako CTS-V vodičovi dávajú. Našťastie neviem čo nás v budúcnosti čaká, ale nechcem teraz riskovať a chcem si ešte užiť autá s poriadnym motorom a nefalšovaným zvukom V8. Vraciam kľúče od auta postupne sa vraciam do reality. Tá je trochu smutná, lebo na novú CTS-V si vzhľadom na aktuálny stav účtu musím ešte dosť dlho počkať. Ale v showroome som si všimol veľmi zachovalú jazdenku CTS-V minulej generácie v cene lepšie vybaveného Superbu, či Passatu. Dostávam do hlavy nového chrobáka a nie je to Beetle od Fau-Vé.

Aj keď nečakám, že nové CTS-V bude u nás lámať predajné rekordy, budem vždy veľmi rád keď ho na našich cestách stretnem.

Partner testu: Todos Exclusive

Cadillac CTS-V