Určite každý z nás pozná ten strašný pocit ostať stáť niekde v kolóne na diaľnici. Tu beznádej, že sa nemôžte už ani otočiť a musíte čakať, až sa niekde v diaľke pred vami vyrieši neznámy problém. Možno tam je len pokazené auto, práce na ceste, alebo nehoda. Čakáte netrpezlivo dlhé minúty, niekedy až hodiny a nemáte tušenie, kedy sa konečne celá kolóna konečne rozbehne.
Je úplne jedno ako často a kam jazdíte. Do kolóny sa dostanete každé ráno cestou do zamestnania, alebo k moru na vytúženú dovolenku. Už je pomaly aj u nás zvykom, že vodiči po zistení kolóny zapnú výstražné smerovky. Trend, ktorý sa k nám postupne dostal zo západu určite pozitívne vplýva na bezpečnosť na diaľnici. Len malý detail ktorý nikoho nič nestojí, nikoho neobmedzuje, ale upozorní vodičov za vami, že sa pred vami na ceste stalo niečo nečakané. Väčšinou každý z nás len automaticky zastaví vo svojom jazdnom pruhu a neostáva viac, ako len nervózne čakať a pozorovať, že vždy ide rýchlejšie ten druhý jazdný pruh, ako ten v ktorom stojíme my.
Nudné a zdĺhavé čakanie preruší často až zvuk sirény požiarneho auta, či sanitky. Vtedy sa všetci postupne snažíme natlačiť ku zvodidlám tak, aby mohli záchranné autá pomaly pokračovať vpred na miesto nehody pred nami. Väčšinou sa ale len pomaly predierajú k cieľu, lebo väčšina vodičov si ich všimne v zrkadle až na poslednú chvíľu. Postupujú pomaly auto za autom a zbytočne strácajú tak veľmi cenný čas. Čo keď je v práve vtedy vpredu niekto v ohrození života? A čo, keď je tam vpredu zranený niekto z vašej rodiny, alebo kamarát? Každá stratená sekunda môže znamenať zbytočnú stratu ľudského života. Veď kolóny dlhé niekoľko kilometrov sú na našich cestách na dennom poriadku. A strata času, kým sa záchranné zložky dostanú na miesto nehody sa naťahuje takto až na desiatky minút.
Minulý týždeň som šiel po dlhšom čase do centra Viedne. Doprava sa postupne spomaľovala a miestami sme išli len krokom. Unavený a zamyslený po celom dni som si ale musel všimnúť, že sa všetci vodiči začali automaticky radiť na stranu ku zvodidlám na svojej strane cesty. Radili sa tak bez ohľadu na to, či išli požiarnici, alebo sanitka. Každý sa automaticky pomaly posúval ďalej tak, aby v strede cesty ostal široký voľný pás cesty. V prípade potreby tak nehrozí záchranným zložkám žiadne zdržanie a môžu plynulo predbehnúť celú kolónu.
Takéto radenie rovnako ako blikajúce smerovky nikoho neobmedzuje, ani nespôsobuje dlhšie zdržanie na ceste. Jediný rozdiel je len bezpečné státie na kraji cesty a voľný prejazd v prípade potreby. Len tak málo stačí, a môže to ročne na cestách zachrániť desiatky ľudských životov. Dokonca to môže skrátiť čas čakania. Veď čim skôr je vpredu nehoda odstránená, tým skôr môžeme pokračovať v ceste ďalej. Ale ak sa len odťahovka musí predierať dopredu aby odviezla pokazené alebo havarované auto, spôsobí to meškanie všetkým, ktorí ju blokujú v ceste na začiatok kolóny.
V Rakúsku aj v Nemecku prebiehajú na bezpečné radenie v kolónach rôzne kampane. Vidieť, že to domáci vodiči pochopili a naučili sa tak jazdiť. Bolo by príjemné, ak by sa tento zvyk postupne tak ako výstražné smerovky postupne udomácnil aj u nás. Pomohlo by to nám všetkým čo jazdíme autami.
Na druhý deň ráno som šiel v kolóne do centra Bratislavy. Na obed po D1 do Prahy. Stál som počas dňa v štyroch rôznych kolónach. V prípade potreby by niekedy stredom mala problém prejsť aj motorka. A pritom stačí tak málo. Aj tak by sme nikam skôr alebo neskôr neprišli. Je to všetko len o nás a našom správaní. Aj ja som doteraz zo zvyku znudený stál v kolóne alebo sa pomaly posúval s ostatnými autami v rannej zápche. Od dnes to už zmením. Začal som jazdiť tak ako som videl včera v Rakúsku. Možno to hneď nepomôže, ale každý musí začať od seba. A raz, keď to pochopia všetci spoločne, pomôžeme zachrániť nielen ľudské životy, ale aj skrátime čas čakania kým bude vpredu odstránená prípadná nehoda.
Pri písaní tohto článku som si spomenul na nehodu, ktorá sa pred pár dňami stala v Taliansku (video nižšie). Vodič kamiónu s cisternou, asi z nepozornosti, v plnej rýchlosti narazil do kolóny stojacej pred ním. Nebudem tvrdiť, že v tomto prípade by to pomohlo, ale voľný stred by aj v takýchto situáciách dával priestor na dlhšiu brzdnú dráhu. Voľným stredom vzniká priestor na vyhýbací manéver, keď inak už nemáte inú šancu zastaviť svoje auto. Nie je lepšie, keď vás auto za vami takto obehne, ako by malo skončiť vo vašom kufri? Ročne najazdím okolo 100 000 km a hlavne v zime na zasneženej ceste som sa takto úspešne vyhol nehode. Aké mal som šťastie, že sa bolo kam vyhnúť! To šťastie ale nemusím mať večne. A možno ho budete potrebovať práve aj vy. Skúsme spolu všetci pomôcť riešiť tento každodenný problém na našich cestách a byť ohľaduplní aj tým, že necháme ten voľný prejazd. Apelujeme aj na svedomie tých, ktorí by si to chceli pomýliť so svojim vyhradeným pruhom, nerobte to, nebuďte hyeny.
