Automobilka BMW má špeciálnu budovu, v ktorej sídli riaditeľstvo a stala sa z nej ikona medzi budovami. Právom je zaradená medzi tie najzaujímavejšie budovy nielen v Nemecku, ale aj na celom svete. V roku 1970 až 1972 BMW nechalo postaviť v Mníchove svoju centrálu, ktorá pripomína 4 valce a je jednou z dominánt mesta.
Tento rok si budova pripomenula 50 rokov a je za ňou 26 mesiacov práce, ktorá majú sumárnu pracnosť v podobe 3,5 milióna pracovných hodín. Prácu vykonávalo 500 staviteľov a dvesto architektov, inžinierov a projektantov. Pri stavbe použili prvýkrát v Európe japonský proces liateho hliníka na stavbe sa podieľali pracovníci z dvanástich krajín.
Budova zostala až do dnešného dňa jednou z najinovatívnejších technických stavieb povojnového obdobia. Celá konštrukcia v tvare 4 valcov je totiž zavesená na základnej strešnej krížovej oceľovej nosníkovej konštrukcií. Vrchné poschodia boli postavené na zemi a potom hydraulicky zdvihnuté v niekoľkých segmentoch hore. Sídlo BMW je oproti slávnemu olympijského areálu a budovu navrhol rakúsky architekt, profesor Karol Schwanzer. Hovorí sa, že práve táto budova je najpôsobivejšie korporátne sídlo na svete.
Stavba samotná začala však dávno pred rokom 1972, kedy v roku 1968 vyhlásila spoločnosť BMW AG architektonickú súťaž. Schwanzer vtedy postavil v ateliéroch Bavaria Film model kompletného poschodia v mierke jedna ku jednej. Zákazku dostal v decembri toho istého roku. Sídlo sa objavilo aj v niekoľkých filmoch, čo z neho robí už nesmrteľnú siluetu, ktorá je zvečnená v archívoch na veky.
O budove povedali niečo aj ľudia z okolia BMW a samotného architekta. Tu sú ich vyjadrenia:
Francis Kéré, architekt a držiteľ Pritzkerovej ceny:
„Architektúra a automobilový priemysel boli a sú jednými z najdôležitejších katalyzátorov inovácií, hospodárskeho rozvoja a prosperity národov. Obe odvetvia menia spoločnosť, zameriavajú sa na budúcnosť a určujú globálne trendy, ktoré majú komplexný dopad na ekonomiku a životné prostredie. Ľudia, príroda i priemysel sú dnes pod obrovským tlakom, ktorý si vyžaduje poctivé skúmanie nášho konania. V dôsledku toho musíme všetci viac ako inokedy ťahať za jeden povraz a uvedomiť si svoju symbiózu a zodpovednosť, aby sme prispôsobili svoje výtvory a zamerali sa na trvalo udržateľnú budúcnosť.“
Caroline Schwanzerová, vnučka profesora Karla Schwanzera:
„Keď som bola so svojim otcom prvýkrát v Mníchove, navštívili sme budovu BMW. Povedal mi, že Karl Schwanzer sídlo BMW postavil zhora nadol, čo znamená, že štyri valce visia zo strešnej konštrukcie. To ma fascinovalo. Páčilo sa mi, že môj starý otec premýšľal inak a že toto „iné myslenie“ bolo tiež ocenené. Ako profesor a učiteľ pomohol vzniknúť generácii fenomenálnych architektov. Povzbudzoval a podnecoval, ale predovšetkým inšpiroval. To ma vždy podnecovalo siahnuť ku hviezdam!“
Dr-Ing. Dr. Ing. E.h. Norbert Reithofer, predseda dozornej rady BMW AG:
„Veža BMW zanechala v spoločnosti BMW Group svoju stopu. Je to ikona architektúry, ktorá oplýva priekopníckym duchom. Predstavuje vedomie a sebavedomie značky BMW, že pokrok prichádza cez inovácie. Veľkoleposť tejto budovy spočíva v tom, že zaujme všetkých. Každá generácia v automobilke BMW je zodpovedná za vedenie firmy do budúcnosti. Centrála Karla Schwanzera poskytla spoločnosti BMW Group pocit identifikácie na jej ceste stať sa globálnym hráčom.“
Oliver Zipse, predseda predstavenstva BMW AG:
„Hovoriť o víziách znamená tiež premýšľať ďalej ako siaha duch doby a rozvíjať zmysel pre to, čo pretrvá. Budova BMW je v tomto ohľade tak ďaleko, že aj dnes je z hľadiska modernosti ťažko prekonateľná. Je vždy podnetom na také výrazné zdokonalenie, aké by človek normálne neočakával. Snažíme sa, aby nasledujúcich sto rokov bolo rovnako úspešných ako tých doterajších.“
Melecio Estrella, umelecký riaditeľ a choreograf BANDALOOP:
„Inšpirovali sme sa krivkami tejto budovy a uvedomili sme si, že ľudské telo sa tiež vyjadruje v krivkách a špirálach. Keď sa zamyslíme nad rýchlym posunom vpred, ktorý BMW zosobňuje, reflektuje nám v mysli búšenie ľudského srdca, ktoré nás ženie k vytvoreniu sveta, v ktorom by sa budúcim generáciám žilo príjemne.“
Profesor Karl Schwanzer (1918 – 1975):
„Ak sa rozhodnete byť architektom, musíte mať odvahu naplniť svoje vízie. Architektúra je umenie komunikácie, prostriedok dorozumievania naprieč stáročiami. Vytrvalosť je tvorivá. Presnosť, precíznosť, kontinuita a skromnosť sú najlepšími spoločníkmi. Tvorba nie je mučivá drina, ale prostriedok na radosť. Pracovať s radosťou dáva životu zmysel.“
„Konštrukcii dominujú jasne čitateľné formy, ktoré vyjadrujú presnosť, technickú dokonalosť a krásu formy ako výraz a spojenie s imidžom automobilky.“
