Test Cadillac Escalade Hybrid – Nadhľad

2. júna 2012 od AktualityCadillacTesty

Jeden americký komik raz o Escalade povedal: „Je jedno, že žijete u mamy, je jedno, že Vám perie bielizeň a kupuje trenky. Escalade je symbolom postavenia. Ak ho máte, je jedno, že do neho tankujete maximálne za 5 dolárov.“ Luxusný americký zástupca kategórie SUV teda nie je o výkonoch, ale je o tom, ako na Vás ostatní hľadia. My sme s testovanou hybridnou verziou boli skoro stále stredobodom pozornosti. Pohľady zo zastávok v meste, z autobusov, z okolitých áut a aj z okien domov smerovali na najžiarivejší objekt. Hlavnou modelkou bol Escalade.

Prvý pohľad prezradil, že to veru malé auto nebude. Viac ako päť metrov dĺžky, cez dva šírky a výška v sférach, pri ktorých si netreba pamätať pozíciu na parkovisku spôsobili neprehliadnuteľnosť. Svoj podiel na problémoch s krčnou chrbticou chodcov na chodníkoch mal určite aj biely perleťový lak White Diamond Tricoat. Efekt nepokazili ani chrómové doplnky, vrátane dvadsaťdvapalcových kolies, dokonca ho umocňovali.

Najväčší šok pôsobil obrovský nápis hybrid na boku karosérie. Ten v sériovej výbave nie je, ale označenie na blatníkoch a malé „háčko“ na treťom stĺpiku však sú. To H má veľmi pekné spracovanie, vyzerá ako zelený plošný spoj. Cadillacu tento detail vyšiel.

Vonkajší dojem mohutnosti znamená, že auto má kapotu tam, kde niektoré iné strechu. Znie to ako otrepaná fráza, ale aj napriek tomu je pravdivá. V premávke sa z mierneho nadhľadu pozeráte na normálne autá, z očí do očí si vidíte maximálne s vodičmi podobne veľkých SUV, prípadne dodávok a ešte autobusármi. Nad vami sedia už len vodiči kamiónov. Mohlo by to vyzerať, že do auta je problém sa dostať. Opak je pravdou. Pri každom otvorení dverí sa vyklopí schodík od začiatku predných až po koniec zadných. Najskôr sa to zdá ako banalita, ktorá len žerie elektrickú energiu, po chvíli si uvedomíte, že by ste bez toho nedokázali vydržať. Amerika je v tomto inde.

Po úspešnom horolezeckom výstupe spočinie zadnica na mäkkom sedadle. Pri zbežnej obhliadke vnútra sa natíska myšlienka, že aj napriek hybridnému systému nebude takýto Escalade práve služobným vozidlom Greenpeace. Len na čalúnenie interiéru predsa odišlo do večných lovíšť minimálne jedno stádo statných býkov, či kráv. Ale efekt to má znamenitý a aj toto je fakt, ktorý podporuje pocit viaccenosti, alebo nadradenosti.

Kto haní spracovanie amerických áut, tak ten by si mal toto dôkladne preštudovať. Áno, na dverách a niektorých miestach sa nájdu aj tvrdšie plasty, ktoré môžu byť pri nešikovnej manipulácii náchylnejšie na škrabance, ale celkový dojem nekazia. Vrch prístrojovej dosky dostal tmavohnedý odtieň a mäkké plasty. Koža rovnakej farby si našla svoju cestu aj na veniec volantu. Naviac implementácia dreva po celom obvode natískala veľmi luxusný dojem. V béžovom raji pôsobili kontrastne drevené lišty. Aby to nebolo celkom jednoduché, pridala sa kombinácia s hliníkovými lištami. Napravo pred spolujazdcom s vygravírovaným názvom výrobcu. Ďalší vynikajúci detail.

Zodpovedne môžeme prehlásiť, že vďaka elektricky nastaviteľným sedadlám, ako aj volantu a dokonca aj pedálovej skupine sa nájde málokto, kto by sa cítil nepohodlne. Auto je celé o pohodlí, to je zrejmé už pri pohľade zvonka. Miernym šokom pre nás bola radiaca páka pod volantom. Najmä kvôli tomu, že na nej by sme kožené čalúnenie vonkoncom nečakali.

Jediným problémom interiéru je, že keď už nadobudnete pocit minimálne kráľa vesmíru, tak vás trochu uzemní pohľad na stredový panel, ktorý je, povedzme že jednoduchý. Tlačidlá sú výborne ovládateľné, funkčné a ani ich nie je prehnane veľa, ale pôsobia lacnejším dojmom, hlavne pri porovnaní so všetkým tým drevom, hliníkom a kožou naokolo. Nesporným pozitívom interiéru je ale veľký počet obrovských odkladacích priestorov. Podľa amerického McDonaldu merané držiaky na nápoje bez zaváhania prijmú väčší objektív. Do spodnej časti odkladacieho priestoru pod lakťovou opierkou bez námahy vlezie zrkadlovka, a to tam už trónia slúchadlá a ovládanie k zadnému zábavnému systému. Tu je aj miesto pre USB kľúč. Vrchná výklopná časť zase ponúka dostatok miesta na iPad. Naozaj iPad! Vlezie tam celý a bez problému. Čerešničkou na torte je potom už len priestor na mobil na vrchu opierky. Ten má aj protišmykovú úpravu. Je fajn mať ho poruke, keď sa nám nepodarilo nájsť Bluetooth pripojenie.

Štartovane je kapitolou samo o sebe. Pri prvom zoznámení mi podvedome naskočila scéna z divadelnej hry English is easy, Csaba is dead. Tá o Edovi štartérovi. Tu by chudák prišiel o robotu. Dvakrát stlačiť zamknutie a podržať špeciálne tlačidlo. Vualá! Auto vrčí! To len tak konkurencia typu Mercedes GL nemá. Jedine asi Hummer H2 podobným systémom disponuje. Ostatné autá sa veľmi porovnávať nedajú, pretože sú výrazne menšie.

Naštartovanie na diaľku prináša jeden neželaný efekt. Nasadnete, snažíte sa zaradiť rýchlostný stupeň, ale nič. Treba vopchať kľúčik do zapaľovania a otočiť, až potom môžete radiť D a ísť. Diaľkový štart asi nebudete bežne používať. Možno v zime, alebo pri odôvodnenej obave o svoj život. Ináč je príjemnejšie štartovanie klasickým spôsobom. Bezkľúčové vtípky sú tomuto obrovi ľahostajné. Počas klasického štartovania sa ručičky prebehnú po celom spektre stupnice. Sú klasicky štyri, len s tým, že teplotu nahradil eko ukazovateľ. A že v ňom má ručička práce! Stále skáče hore-dolu, podľa toho, ako tlačíte plynový pedál.

Späť k samotným dojmom z jazdy. Prvé, čo nám nešlo do hlavy bola situácia, v ktorej nebolo počuť motor. Na monitore v strede sme preto navolili obligátne hybridovské zobrazenie tokov energie. Tam bol pes zakopaný, auto sa tvárilo ako elektromobil. Je strašne zvláštny pocit, že až skoro do rýchlosti 30 km/h dokážete ísť na baterky. A tiež aj to, že vďaka úplnému tichu auta si ho nemusí všimnúť ani chodec na prechode, čiastočne sa spoliehajúci na sluchové vnemy. Trasieme sa pri tom pomyslení a inštinktívne pridávame plyn. Teda kick-down ako má byť. Auto sa zhupne, zapojí sa šesťlitrový motor V8 a nastáva pravé zrýchlenie. Hybridný osemvalec je vskutku úžasná kombinácia. Zrýchlenie nevyzerá až také brutálne, ale z omylu vyvedie pohľad na tachometer. Stovka je tam za 8,4 sekundy. Málo? A za koľko sa tam dostane vaša obývačka? Myslel som si.

Ďalším prekvapením je prevodovka. Radí výborne a jemne, o tom niet ani reči. Ale má iba 4 prevodové stupne. Jej celý názov znie GM Strong Hybrid 4-speed automatic transmission. Nebráni to však celkom slušnej spotrebe dosahovanej s katedrálou na kolesách. Aj napriek osemvalcu, 248 kW (337 k), hmotnosti 2,8 tony a iným žrútom energie výrobca udáva 10,9 litra benzínu na sto kilometrov. Bez mučenia sa priznávame, že to sme nedosiahli. Nám sa podarilo dostať na 12,3 litra na sto. To je tiež výborná hodnota. Najmä, keď sme sa opájali zvukom ôsmych valcov. Relatívne priaznivá spotreba pramení aj zo systému vypínania valcov. Ak máte na palubnom počítači zobrazenú aktuálnu spotrebu, tak na ňom pekne vidno aj veľavravné skratky V8 alebo V4. V2 asi absentuje.

Cadillac Escalade Hybrid nie je športové auto, kto tvrdí, že zvláda také a také situácie, nech. Ale komfort je prvoradý. Presvedčíte sa o tom hneď pri prvom ostrejšom prejazde zákruty. Podvozok síce drží stopu celkom dobre, ak máte navolený pohon len zadnej nápravy, tak dokonca pustí do jemného driftu, ale musíte sa silno držať volantu, pretože tomuto kovbojovi nikto o bočnom vedení sedadiel nepovedal. A to je dobré. Športových SUV je dosť, Escalade na ne kašle a sústredí sa na komfort, žiadne kompromisy a drkotanie sánky na dlažobných kockách, radšej pekné žehlenie.

Keď sme načali tú tému SUV, tak je nutné poznamenať, že normálne sa dá s Escalade jazdiť ako so zadokolkou, ak je treba môže sa k tomu pripojiť aj predná náprava. Režim 4 so šípkou dole by mohol znamenať redukované prevody, ale prosím vás, kto sa vyberie s takýmto exhibicionistom mimo asfaltu? Ehm, vlastne sme si skúsili, ako reaguje na nespevnené cesty. Poľné komunikácie zvládol na výbornú, jediným limitujúcim faktorom bol podvedomý hlas hovoriaci niečo o dvadsaťdvapalcových chrómových diskoch a ich poškriabaní.

Áno, či nie? Ťažká otázka. Escalade Hybrid je jedinečné auto, ktoré vám spomalí tep, pridá vám pokoj. To, že z peňaženky, účtu alebo škatule od vína vytiahne skoro 100 000 eur zabudnete hneď po nasadnutí. Pri jazde vás máločo rozhádže a aj situácie, ktoré by boli v iných autách stresujúce tu riešite s prehľadom z obývačky. Nutnou charakteristikou majiteľa je však mierna dávka exhibicionizmu. Toto auto sa nestratí. Teda v bielej perleťovej farbe určite nie. Vlastne ani v čiernej, kde oči vypália chrómové doplnky. Záverečný verdikt? Áno! Za tú dávku odlíšenia, za ten motor V8 s prídavným elektromotorom, za ten pocit výnimočnosti. Toto auto si nekupujete kvôli nízkej spotrebe, toto auto je vyjadrením životného štýlu! Len málo SUV mu v tomto dokáže konkurovať.

Ak by bolo treba, link na oficiálneho dovozcu na Slovensko: Todos s.r.o. (Cadillac Bratislava)

 

Motor
Objem 5999 cm3 + elektromotor
Výkon 248 kW (337 k) pri 5100 ot/min
Krútiaci moment 495 Nm pri 4100 ot/min
Rozmery a hmotnosti
Dĺžka 5142 mm
Šírka 2008 mm
Výška 1887 mm
Rázvor osí kolies 2946 mm
Hmotnosť (pohotovostná/užitočná) 2804/673 kg
Batožinový priestor 98/478/1707 l
Povinné údaje
Maximálna rýchosť 170 km/h
Zrýchlenie 0-100 km/h 8,4 s
Spotreba (mesto/mimo/komb) 12,2/10,2/10,9

 

Čo sme v aute počúvali? Nas – Hate Me Now ft. Puff Daddy

Tags: