Roadtrip: Ak neviete kam sa vybrať, skúste výlet do kopcov

Posledné mesiace sme sa v redakcii túlali prevažne po Slovenských a výnimočne Českých okreskách. Niekto sa nevedel dočkať a tak hneď, ako sa dalo, vyrazil sa opláchnuť niekde k moru. U nás v redakcii máme už roky tradíciu, že sa počas leta ideme prevetrať na pár známych alpských priesmykov. Preto vám dnes nebudeme písať o tom, ako sme išli po diaľnici do Chorvátska k moru, ale o našej ceste za slnkom a kľukatými horskými priesmykmi. 

Známy Grossglockner je už taká klasika, ktorú by ste pri ceste do Álp nemali vynechať. Rovnako sme to tento rok mali v pláne aj my. V našom prípade to ale nebol hlavný bod záujmu, ale len jedno z množstva plánovaných miest počas prejazdu Alpským vidiekom. Oproti minulým rokom nám na tomto roadtripe nerobil spoločnosť zábavný hothatch ale výkonný a pohodlný kabriolet. Preto sme počas plánovania cesty preferovali jazdu bez strechy a mimo diaľnic. 

Naše prvé obľúbené miesto Kalte Kuchl sme si tento rok dali s miernou obchádzkou cez Krems an der Donau a údolie Wachau do Melku. Možno by to bolo rýchlejšie cez Baden alebo Wiener Neustadt, ale vynechať s kabrioletom aspoň kúsok „rakúskej romantickej cesty“ medzi vinohradmi a popri Dunaji by bolo hriechom.  https://www.austria.info/en/things-to-do/round-trips/romantic-road My sme sa z nej odpojili pri Melku a cez St. Polten sme pokračovali na Kalte Kuchl. Ak ste sa ešte neboli pozrieť v Melku na známy kláštor, možno je na to teraz ten správny čas, nakoľko je tam výrazne menej turistov, ako tomu bolo po minulé roky. 

My máme radi úsek cesty od mesta Raifeld, kde sa nám uvoľnila premávka a konečne začali tie zaujímavé kľukaté cestičky údolím popri potoku. Počas večere na Kalte Kuchl sme už ale museli prvýkrát začať zvažovať náš plán cesty. Na Grossglockneri hlásia stále búrky a za dažďa to tam s kabrioletom nebude žiadna veľká zábava. Sledujeme predpoveď počasia v celom Rakúsku ale zaujímavo to vyzerá len v Cortine d´Ampezzo. To už je trošku dlhšia zadchádzka a preto ešte pokračujeme ďalej po plánovanej trase cez Mariazell a Wildalpen do Liezenu. V piatok večer boli cesty celkom prázdne a užili sme si na nich príjemný alpský západ slnka s vetrom vo vlasoch. Čas sa krátil a my sme museli urobit dôležité rozhodnutie. V piatok večer o 21:30 si robíme prvú telefonickú rezerváciu hotela vo Flachau. Ten sme zvolili ako strategické miesto pre naše ďalšie pokračovanie v ceste. Je len niečo okolo hodiny od „Grossu“ ale rovnako odtiaľ vieme ráno zmeniť smer do Talianska. 

V sobotu ráno sme si dali skorší budíček, ale pohľad na webkamery na „Grosse“ nás nepotešil. Zamračené, hmla a dážď…. Po raňajkách tak vyrážame na našu tri hodiny dlhú cestu do Cortiny. V Dolomitoch hlásia krásne slnečné počasie a 30 stupňové teploty. Musíme len zvládnuť „nutné zlo“ na preplnených  hlavných ťahoch cez alpské údolia počas sobotného rána. Aj tu sa ale nájde pekné miesto na prestávku, ako napríklad zrúcanina hradu Heinfelt. Prestávka na kávu ráno vždy padne vhod, hlavne ak je na takto príjemnom mieste. Tu nás milo prekvapil náš oturbený benzínový osemvalec, ktorý tento, viac ako 200 km dlhý úsek, zvládol s priemerom 8.2l. Ten nám potom v kopcoch riadne narástol, ale s tým sme od začiatku cesty počítali. 

Do Cortiny sme prišli ešte pred obedom. Obloha je mierne pod mrakom, ale to je pri jazde bez strechy úplne ideálne. Cortina má ideálne miesto v údolí, kde začínajú tie najkrajšie horské priesmyky. V tejto oblasti je krásne to, že tam, kde jeden končí, väčšinou hneď začína ďaľší. Za mestom začína ako prvý Falzarego Pass a Passo Giau. Okolo obeda sú cesty ešte pomerne plné turistov, karavanov a motoriek. Počas dňa preto doporučujeme využiť čas na túry alebo prechádzky po očarujúcej hornatej krajine. Chodníky pod vrcholmi skál ponúkajú všade nádherné panoramatické výhľady. Pomaly sa motáme cez známy Gardena Pass a Pordoi Pass. K večeru sa turisti vytrácajú a cesty sa uvoľňujú. Od siedmej už stretnete karavany skôr na priľahlých parkoviskách ako na ceste. Ani sa im nečudujeme, že zakotvili práve tu. Tie výhľady pri západe slnka tu totiž určite stoja za to. Výnimočne stretnete už aj motorkárov. A to sme tu boli v sobotu večer. Tieto kľukaté cesty akoby dnes patrili iba nám. Slnko dnes zapadá chvíľu pred 22 hodinou a my si naplno užívame jazdu s vetrom vo vlasoch. 

Kabriolet dáva tomuto prostrediu úplne inú atmosféru ako ostré športové autá. Aj keď máme pod prednou kapotou dostatok výkonu na zadnej náprave, otvorená strecha sa snaží navádzať viac na pohodovú jazdu a užívať si výhľady okolo cesty… 

Čas sa nám dnes pomaly kráti a my sa musíme rozhodnúť, kde sa večer zložíme. V Cortine už pod 180eur/noc ubytovanie nenájdeme. Pozeráme ponuky v okolí a aj napriek pokročilej hodine je stále z čoho vyberať. Najlepšie nám dnes vychádza ubytovanie v horskom Arabba na začiatku Passo Campolongo. Telefonicky sme si potvrdili neskorý príchod a vyrazili horné passy pri západe slnka. Problém trochu robil náš plánovaný skorý ranný odchod, lebo raňajky sú všade až od 7:30. Na recepcii to ale ochotne vyriešili raňajkovým balíčkom, ktorý sme dostali ešte večer než sme šli spať. Spať môžme doma, sem sme prišli s úplne iným zámerom.

V Dolomitoch sa určite ráno oplati privstať si. A to nielen pre prázdne cesty, ale aj ticho a výhľady na údolia bez áut. Tie sa začali plniť až okolo deviatej, keď už hoteloví hostia vyrazili po raňajkách na cesty. V tomto čase sa my už ale presúvame do Cortiny. Tu dnes plánujeme využiť pekné počasie pre lanovku na Monte Tofana, ktorá nás vyvezie do výšky 3244m. Dnes je aj napriek peknému počasiu v doline vrchol v hmle a lanovka nás preto vyviezla len do výšky 2472m. Ale aj to stačilo na nádherný výhľad na celé okolie. V najvyššej reštaurácii v Dolomitoch si dáme obed s dokonalým výhľadom a pokračujeme ďalej v našej alpskej ceste. Čaká nás ešte ľahká túra k Tre Cime di Lavaredo. Cestou si dáme krátku prestávku pri jazere Misurina. Na to, ako sme si zvykli doteraz,  je tu dnes dosť veľa ľudí. K pohoriu Tre Cime vedie cesta, ale tá je samostatne spoplatnená sumou 30 eur za osobné auto. Cestou po serpentínach obdivujeme tých, čo sa túto túru rozhodli dať pešo už od údolia pri jazere Lado d´Antorno. Naša horská túra šla len od horného parkoviska tesne pod vrcholkami skál. Určite to ale stojí za to. Tie výhľady sú z tejto výšky na okolitú krajinu očarujúce. Okolo šesnástej hodiny sa to už ale vyprázdňuje aj tu. Máme aspoň možnosť si spraviť pekné fotky okolia bez ostatných turistov.

Pomaly sa nám kráti deň a u nás nastal čas rozhodnúť sa,  ktorým smerom budeme pokračovať domov na Slovensko. V Rakúsku sú stále hlásene búrky a tak sme sa dnes rozhodli, že sa domov presunieme cez Vilach a Tarvisio. Tám to už poznáme, ale skôr z diaľnice. Minulý rok sme cestou z Benátok zišli v tejto časti na Peugeote 3008 z diaľnice, to sme ale vtedy hľadali zaujímavé miesto na jeho fotenie. Podľa navigácie nám cesta bude trvať niečo menej ako 3 hodiny. Do Tarvisia by sme tak mali prísť ešte pred západom slnka. Ide skôr o vidiecke okresky cez menšie mestá a dediny.Mali sme tak možnosť počas  pohodovej jazdy bez strechy spoznať aj túto menej známu časť severného Talianska.

Možno teraz rozmýšľate, prečo sme si vybrali tú najkratšiu cestu z Cortiny do Bratislavy. Keď už nám cestou nevyšiel Grossglockner, rozhodli sme sa spríjemniť si cestu domov cez národný park Triglav. Kúsok za Tarvisom je nádherné jazero Lago del Predil. Mať tu teraz obytné auto, určite by sme tu cez noc na brehu prespali. Malou útechou tak boli aspoň raňajky na lavičke s prvotriednym výhľadom. 

Hranica do Slovinska sa nachádza len kúsok za týmto jazerom. Prekvapivo tu dnes nestála žiadna kontrola. Prešli sme tak plynule do Slovinska bez potreby ukazovať potvrdenia o očkovaní alebo Covid testoch. Ak ste v tomto kraji ešte neboli, určite stojí za návštevu. Je obľúbený nielen kvôli turistike, ale aj pre splavy a raftovanie. Farba hladiny rieky Soča je aj naživo tyrkysová, tak ako na fotkách z reklamného katalógu. Naša jazda údolím končí kúsok za dedinou Trenta. Teraz nás už čakajú kľukaté serpentíny až na vrchol triglavského horského priesmyku. Tu už je dnes ale hustejšia premávka. Hlavne na druhej strane priesmyku zo smeru od Krajnskej Gory. Aj keď je dnes pondelok, počas prázdnin je toto obľúbená lokalita nie len pre domácich, ale aj zahraničných turistov. Ak by ste sa tu tešili na rýchle prejazdy serpetín, vedzte že môžu byť zradné, nakoľko je každá jedna zákruta vydláždená kamennými kockami. Vyzerá to na síce zaujímavo, ale pri rýchlejšej jazde môžu byť tieto „mačacie hlavy“ nebezpečné. 

Cestou si spravíme krátku prestávku na kávu pri jazere Jasna kúsok pred Krajnskou Gorou. Prostredie horkého jazera s výhľadom na skalnaté hory ponúka počas jasného slnečného dňa priestor pre dokonalé fotografie. Číra voda je ľadovo studená, ale počas teplého letného dňa máte chuť do nej hneď skočiť. My dnes máme na pláne ale ešte jednu zastávku. Sme len 45 minút cesty od známeho jazera Bled. A bolo by hriechom ho vynechať, keď už sme sa k nemu tak priblížili. Kostolík Sv. Márie na ostrove v strede jazera Bled je odfotený hádam na každej jednej turistickej pozvánke do Slovinska. Okrem prechádzky po brehu jazera môžete skúsiť aj plavbu na loďke. My sme ju dnes ale nestihli. Nie, že by sme na to už nemali čas, ale počas leta boli všetky dostupné člny na celý deň obsadené. Využijeme pekné počasie a udržiavané pláže na kúpanie, dáme si neskorý obed a pokračujeme ďalej smer Slovensko. 

Cestou sme si povedali, že si západ slnka ešte užijeme jazdou bez strechy po rakúskom vidieku. A naviac na trase máme známe jazero Faaker see. Prejazd okolo neho bol pre nás ale veľkým sklamaním. Množstvo ľudí a plné parkoviska nás odradili zastaviť sa a pokračovali sme pomaly ďalej smerom do Veldenu na brehu jazera Worthersee. Prestávka v tomto, hlavne pre autičkárov známom meste, nás zatiaľ nikdy nesklamala. A nesklamalo ani dnes večer. V príjemnom prostredí sme si dali večeru a po brehu jazera vyrazili na posledný úsek našej alpskej poznávacej cesty. Pred výjazdom na diaľnicu už na našom kabriolete zatvárame strechu a tým je nášmu dobrodružnému roadtripu koniec 🙂