Prvý raz v živote sa mi dostala do rúk malorážka kategórie do 125 cm3 a hneď veľmi zvučného mena – GSX-R. Z diaľky malá géesixera pôsobí na nerozoznanie od väčších súrodencov, prezrádzajú ju len pneumatiky menších rozmerov. Motorka pôsobi veľmi kompaktne, ale stále s posedom superšportu. Dizajn je neoddiskutovateľný a prekvapilo ma kvalitné, hlboké lakovanie. Aj nápis Suzuki tiahnuci sa od prednej vidly neprieč kapotážou až k podsedlovke je fajnovučký detailík, aj keď je to len nezalakovaná nálepka. Je fajn vedieť i vidieť, že Suzuki v tomto smere na svojej malokalibrovke nešetrila. Veľmi príjemná je výška sedadla, ktorá je len 785 mm, čo je fajn pri manévrovaní na mieste, a samozrejme je to veľké plus aj pre naše ženské motocyklové osadenstvo. Nedalo mi Suzu hneď na mieste pohúpať na tlmičoch – okamžite bolo jasné, že podvozok bude jasnou devízou motorky – tak aj bolo, ale o tom nižšie v samostatnom odstavci.
Perličkou v tejto kategórii je bezkľúčové štartovanie (BŠ). Kruhový ovládač (BŠ) je umiestnený nad nádržou, je decentne zapracovaný (v rámci možností) a jeho používanie je zo začiatku neprirodzené, no po pár použitiach to je celkom intuitívne – palec hore pre Suzuki, že takúto fičúrku dali aj do svojho najmenšieho modelu rady GSX-R. Za zmienku stojí aj monochromatický prístrojový štít, kde človek nájde všetko potrebné ako: otáčkomer, rýchlosť, čas, denné kilometre 1 a 2, údaj o stave paliva v nádrži, priemernú spotrebu a info a aktuálnom zaradenom prevodovom stupni. Displej je dobre čitateľný aj na priamom slnku a nemal som s ním jediný problém. Viac sa o ňom rozpisovať nebudem, na to máte manuál, kde si naštudujete všetko potrebné aj nepotrebné. Ale poďme k podstatným veciam.
Posed – po usadnutí som hneď pocítil, že som na superšporte. Sedel som dosť vzadu naklonený mierne dopredu cez celú nádrž. Zo začiatku som mal problém trošku s tým, že dosť vlastnej váhy mi išlo na ruky, ale stačilo pár minút v sedle malej Suzy a držanie tela som prispôsobil posedu na superšporte. Svojimi rozmermi je géesixera veľmi kompaktná , no napriek tomu som nemal problém sa poskladať za jej držadlá a plexi (lebo všetci vieme, že moto sa neovláda rukami, ale nohami a prenášaním váhy a ruky sú voľne položené na riadidlách/držadlách). Plexi je dostatočne vytiahnuté a po zaľahnutí na mňa nefúkalo a dokonca v prilbe zavládlo aj príjemné ticho. Takisto som nemal problém schovať kolená za kapotáž – jednoducho, superšport so všetkým, čo k nemu patrí. Ešte spomeniem sedadlo spolujazdca. Na kratšiu trasu po meste OK, ale inak na dlhšiu jazdu by to pre spolujazdca bola vážne tragédia. Alebo jedine, že by ste chceli potrestať svoju polovičku.
Motor – 4 taktný, kvapalinou chladený jednovalec s DOHC rozvodom dosahuje výkon 11kW (15 k) pri 10 000 otáčkach a krútiaci moment vrcholí hodnotou 11,5 Nm pri 8 000 otáčkach. To postačuje, je to primerané množstvo výkonu pre malú GSX-eR-u. Jednovalec má viac pary v nižšom spektre otáčok – záťah je cítiť do 5 000–6 000 otáčok, vo vyšších otáčkach už je ťah pozvoľnejší. Priebeh výkonu je celkom lineárny a neprekvapí človeka žiadnym kopancom v celom spektre. V Suzuki si na vyladení priebehu výkonu dali naozaj záležať. Motor nemá žiadny problém rozhýbať 134 kg hmotnosti malej Suzy. Pri bežnej jazde mestom, ale aj mimo mesta, je výkon (na kategóriu 125 cm3) dostačujúci. Samozrejme, predbiehanie si treba naplánovať dopredu, pretože 15 koní vás nevystrelí dopredu spôsobom, že vám odtrhne ruky. Takisto je treba mať na pamäti, že Suza nebude pri rýchlosti 90 km/h zrýchľovať tak ako napríklad pri 50 km/h – predsalen, výkon 15 koní tu naráža na svoje limity, keďže aj maximálka je 126 km/h. Ale má to aj svoje plusy – na našej skvelej D1 v úsekoch s povolenou 130tkou vám pokuta ze rýchlosť určite nehrozí.
Brzdy –vpredu je jeden kotúč s priemerom 290 mm do ktorého hryzie 2-piestikový strmeň. Ten je ovládaný skrz axiálnu pumpu. Z môjho pohľadu je brzdný účinok asi dostačujúci, no veľmi ťažko sa brzdy dávkujú. Axiálna pumpa nedovoľuje takmer žiadne citlivejšie dávkovanie a na tvrdé brzdenie som musel na páčku brzdy pôsobiť ozaj veľkou silou. Pri brzdení mi asistovalo kombinované ABS, za ktorého naladenie si v Suzuki zaslúžia pochvalu. Ani raz sa mi nestalo, že by mi pri bežnom brzdení ABS kecalo do jazdy či brzdenia ako takého. Vlastne počas celého testovania som nepocítil účinok ABS dokonca ani pri malej okruhovej seanse na motokárovej trati v Dlhej, kde malá GSX-eRa stretla aj konkurenciu zo stajne KTM. Brzdy počas 30-minútového jazdenia boli progresívne a ani raz neprejavili znak únavy/vädnutia.
Prevodovka – 6-stupňová, dobre ovládateľná a veľmi presná. Nie je vôbec problém trafiť neutrál keď je treba. Radička má veľmi presné a krátke dráhy chodu. Jej sériové nastavenie a poloha, mne konkrétne, vyhovuje – nie je žiadny problém na ňu dosiahnuť a kopnúť tam želaný kvalt za akýchkoľvek okolností. Takisto jednotlivé stupne a ich sprevodovanie je krátke a sú dosť blízko pri sebe (1 až 5), pričom až 6-tka je dlhšia,čo je pochopiteľné. Prevodovka výborne dopĺňa motor a je s ním krásne zladená.
Podvozok–je kategória sama o sebe, preto to ide to najlepšie na koniec. Podvozok je tuhší , ale nie je tvrdý, to správne slovo je hutný. Aj pri prejdení priečnej nerovnosti, či výmolu, ktorými naše kvalitné cesty vo veľkom oplývajú, zo mňa motorka nevytriasla dušu, ani neodskočila, len som tak nejako príjemným spôsobom dostal vedieť, že sa podomnou niečo deje. Pri jazde mestom aj mimo bol podvozok absolútne čitateľný a spoľahlivo ma informoval o tom, čo sa pod kolesami deje. Ani raz som nemal pocit neistoty, alebo náznaku, že by mal už dosť. Tu platí, že podvozok je rýchlejší ako motor a to dokazoval v každom momente jazdy. Malú GSX-eRu som zobral na motokárovú trať v Dlhej – je to technický okruh, povedal by som, že presne navrhnutý pre malú Suzuki. A že tu excelovala! Podvozok sa tu prejavil naplno a fungoval absolútne skvele a s istotou. Napriek tomu, že vpredu nie je dospelácka upside-down vidla bez možnosti akéhokoľvek nastavenia, tak v Suzuki si dali veľmi záležať a podvozok vyladili ozaj delikátne, ba až cukríkovo. Bez akýchkoľvek problémov sa Suza vrhá do hlbokých náklonov a drží v nich ako prikovaná. Podvozok sa absolútne nehúpe a krásne drží, dokonca aj pri tvrdšom brzdení a nájazde do zákruty. Tu som dostal na porovnanie aj malého konkurenta od oranžových Rakúšanov, kde bol podvozok o poznanie tvrdší a nefungoval až tak dobre ako u malej Suzuki. Skrátka, podvozok Suzuki funguje fantasticky a tu by sa iné značky mohli zamyslieť a možno podvozky ladiť podobne. Suzuki by to pri tomto modeli mohla vyučovať.
Ale budem aj niektoré detaily haniť. A to elektronický plyn a jeho dávkovanie. Odozva je otrasná a čerstvého majiteľa motorky vystraší. V nízkej rýchlosti na 1tke neexistuje plynulé pohnutie skrz plyn – jedine cez spojku a jej veľmi citlivé dávkovanie, čo pre novica nebude ľahká úloha. Tiež asi polcentimetrová vôla na plyne neprispieva k plynulosti. Konkrétny testovací kúsok mal aj na h**no nastavenú páčku spojky, pretože, aby sa vypojila spojka úplne, musel som ju stláčať až k rukoväti, a radenie jednotlivých kvaltov chcelo tiež trošku cviku, aby tam nebolo šklbnutie. Posledná výčitka bude smerovať k ovládaču bezkľúčového štartovania, inžinieri v Japonsku namontovali ovládač opačne. Rozumej, ukazovateľ polohy (šípka na vrchu ovládača), kde sa ovládač práve nachádza stále ukazoval šípkou na nádrž a jednotlivé polohy boli opačným smerom. Ale zasa všetky tieto problémy berte s rezervou, sú to veci, až na elektronický plyn, ktoré keď niesom “lempel” a chytím do ruky náradie poľahky odstránim.
Moje resumé je, že je to skvelá malorážka, ktorá by po menších úpravách mala byť v každej autoškole. Motorka je nezáludná a vyslovene nevystraší v žiadnom aspekte. Výkon je na danú kategóriu adekvátny, hmotnosť oproti konkurencii je na špičkovej úrovni a aj pomer medzi hmotnosťou a výkonom ju radí na úplný vrchol kategórie. Technické parametre, rozmery a takisto aj detaily o zdvihu/vŕtaní motora a podobne tu písať nebudem, na to si kliknite na web predajcu a poštudujte a rovno si aj objednajte testovaciu jazdu. Ak hľadáte niečo v tomto segmente, určite ľutovať nebudete. Ja som si jazdenie užil a budem veľmi rád ak sa ne nej niekedy ešte preveziem.
Bravó Suzuki!
A bravó aj pre Jakuba Pánika, ktorý spravil fotky do galérie!
