Test Opel Mokka 1,2 Turbo AT: vybočiť z radu

Druhá generácia modelu značky Opel pomenovaného podľa kávového nápoja. To je Mokka. Štvrtý model značky postavený na platforme EMP2, a teda štvrtý model značky s francúzskymi koreňmi.

Keď prvá generácia modelu Mokka dorazila na trh v roku 2012, z liniek schádzal dinosaurus zvaný Captiva a mal krátko po facelifte.

Dnes sa Mokka zaradila do výrazne väčšej rodiny automobilov so zvýšenou karosériou. Pri značke Opel ide o prakticky orientovaný a o niečo menší Crossland a o niečo väčší Grandland. Mokka je tak stredom ponuky SUV automobilky z Russelheimu, no reálne patrí medzi podstatne širšiu rodinu geneticky spriaznených vozidiel. No schválne, či ich vymenujem všetky: Citroen C3 Aircross, C4, C5 Aircross, Peugeot 2008, 3008, 5008 a DS3 Crossback i DS4 a nakoniec DS5 Crossback. Najbližším príbuzným novej Mokky je DS3 Crossback. Nielen rozmermi, ale aj tvarmi. Mokka je však väčšia a kúsok praktickejšia ako DS.

Celková dĺžka je 4151 mm, rázvor 2557 mm. Svetlá výška je 189 mm. V spolupráci s krátkym rázvorom a ešte kratšími prevismi je Mokka vysoko nad vecou a poradí si aj s náročnejšími kamenistými cestičkami. Do tej miery, do ktorej jej to umožní výhradný pohon prednej nápravy.

Je to však výrazne viac ako v prípade minulej generácie, výrazne viac než v prípade menšieho Crosslandu a prinajmenšom rovnako, ak nie viac aj v porovnaní s väčším Grandlandom. Je absurdné písať o terénnej prejazdnosti pri aute s pohonom prednej nápravy, no predsa vyššia svetlosť a použiteľnosť v horších podmienkach pomôžu. Mne napríklad pri výletoch mimo spevnených ciest pri fotení, či naopak na parkovisku pri obrubníkoch.

Keď už som do toho zabrdol, tak budem pokračovať. Auto je vyslovene hravé a šotoliny sa skutočne nebojí. Azda za to môže posed a riadenie v kombinácii s točivým trojvalcom. Človek má chuť šliapať mu po krku a víriť prach. Len pozor na väčšie diery. Tie podvozok neznáša bez ohľadu na prítomnosť asfaltu na ceste. Vlnky, vlny i drobné nedostatky povrchov prechádza s francúzskou eleganciou, slovenské výtlky a dilatačné špáry ocení tresnutím po krížoch a ešte väčšmi hlukom. Aj to je dnes francúzsky prejav prameniaci z kombinácie jednoduchej zadnej nápravy s veľkými kolesami. V zákrutách sa auto rado nakloní a vodič rýchlo stráca odhodlanie ísť rýchlo. Keď obavy prekoná, zistí, že rýchlosť ešte môže posunúť a veselo vypiskovať priemernými eko pneumatikami. Potom už zasahuje stabilizačný program a to v štýle a intenzite francúzskej proveniencie. Stručne a skrátka: pre zachovanie bezpečnosti a stopy obetuje úplne všetko. S autom daného výkonu ale vodič ani nič iné nechce. Toto nie je športovec, nie maximálnymi výkonmi a nie technikou zadnej nápravy. Zábavná, najmä v nižších rýchlostiach a na úzkych kľukatých okreskách však Mokka je. Testovaný motor bol bez pochýb tým najlepším, čo do Mokky môžete kúpiť. 96 kW z trojvalca s prirodzene charakterným pulzujúcim zvukom v spojení s príjemnou a rozumnou 8-stupňovou automatickou meničovou prevodovkou. To je benefit Mokky v porovnaní s mnohými obdobne veľkými autami. Motor znie naozaj prekvapivo dobre. Od neutrálnych otáčok až po krik vo vyšších. Nie je hlučný, ale v dnešnej dobe dáva človeku lepší audio zážitok ako väčšina motorov.

Auto disponuje pádielkami pod volantom a tie sa najmä na spomínaných okreskách skutočne hodia. Vozidlo je v rýchlostiach do cca 100 km/h skutočne svižné a leňochodov viete predbehnúť aj na kratších voľných úsekoch. Nad 100 km/h už čoraz viac chýba vrcholný výkon (nehovoriac o objeme), čoraz viac sa prejavuje vyššia stavba, a tak sa dostavuje len priemerná dynamika. Napriek tomu auto zvláda udržiavať i vyššie diaľničné rýchlosti. Vypýta si za to pomerne vysokú daň. Naopak, ak od motora nežiadate niečo, načo nie je stavaný, odvďačí sa vám pomaly naftovými spotrebami. 1600 kilometrov som odjazdil s finálnou spotrebou 5,9 litra. Keď som sa na diaľnici držal pod tachometrových 130 km/h (128 km/h podľa GPS) a volil skôr plynulú akceleráciu, než výraznú, ani tu spotreba nerástla nad 6,5 v priemere. Mestské presuny spotreby tlačia nahor, naopak pokojné okreskové tempo nadol. V číslach to je mestských 8 litrov a medzimestských 4,1 l/100 km. A tie 4 litre aj s predbiehaním. Rekord bol 40 km s priemerom 3,4 l/100 km. Kým začnete chladiť šampanské, vedzte, že ekonomickú jazdu ovládam naozaj dobre. Keď si na nohu nebudete dávať pozor, priemerné spotreby budú okolo 7 litrov.

Mokka je zaujímavá najmä originálnym dizajnom. Jedným dychom musím uznať, že dizajn je naozaj nevšedný a láka pohľady. Do značnej miery preto, lebo je nový, no predsa, keď sa oči nasýtia novosti, stále je na Vizore auta čo obdivovať. Práve dizajnom sa Opel rozhodol vykročiť novým smerom. Chce robiť svieže, progresívne vozidlá a patrí mu za to uznanie. Konečne je tu auto, ktoré z minulosti vytiahlo typické prvky, no nespravilo z nich retro, ale niečo celkom nové. Ťažko predpokladať ako sa tmavá mriežka chladiča v kombinácii s predkusom nárazníka s ostro rezanými svetlami spolu s ďalšími prvkami budú správať o pár rokov. Bude to stále zaujímavé? Stále iné? Väčšinou platí, že to, čo je na prvý pohľad pekné sa pomerne rýchlo stane nudné. Lebo pekné znamená, že to využíva tie vzorce, ktoré sú už dobre známe. Mokka nie je vyslovene škaredá ale myslím, že bude odolávať zubu času lepšie ako napríklad končiaca Astra. Lebo tá bola hneď pekná, no dnes je nudná. Keď už som pri exteriéri, potešil ma výkon predných svetlometov. Nedisponovali funkciou LED Matrix, no beztak svietili dobre a dobre pracovalo aj automatické zhasínanie v prípade diaľkových svetiel. Svetlomety neoslňujú, no i stretávacie dávajú slušný výhľad vpred.

Auto poteší aj vnútorným priestorom. Áno, praktickú nôtu hrá Crossland, ale ani Mokka sa v tomto ohľade nestratí. Kufor píše o 350 litroch, no mojej štvorčlennej rodine stačil na týždňovú dovolenku. Milujem, keď má auto obmedzený priestor. Učí to človeka brať si to podstatné. Učí to manželku brať to podstatné. Dve deti, dvaja dospelí a kufor spolu so stredovým sedadlom a podlahou pod jedným z detí stačil aj na kuchynské potreby a cestný bufet. Deti sa zmestili, mali miesto na nohy, dospelí aj driemať mohli. Vodič sa tomuto pokušeniu úspešne vyhol príležitostným predbiehaním. Sedenie je príjemné, displej infotainmentu je naklonený na vodiča a to je dobre. Na digitálnom prístrojovom štíte nezobrazíte trasu cesty a ani si nemôžete meniť rozloženie a farbičky jednotlivých prvkov. No hrôza, však? Zato Opel využil priestor na stredovom tuneli a umiestnil tam ako vypínanie kontroly jazdy v pruhoch, tak štart-stop. Pro-užívateľské riešenie, ktoré si žiada potlesk. Adaptívny tempomat ovládate na volante, audio tiež a iba veci priamo týkajúce sa infotainmentu ovládate dotykom na displeji. Nemecká rozumnosť pre francúzsku techniku sa zdá byť veľmi vhodným riešením. Skrátka, Mokka vie poslúžiť nielen ako druhé auto do rodiny. Len treba mať odvahu nepobaliť celú domácnosť. Sami seba potľapkáte po pleci, keď zistíte ako sa vám ľahko manévruje s autom v cudzom prostredí, ako sa nemusíte báť oškretia. Len pozor na údržbu plastových dielcov. Ľahko sa menia, ale ľahko sa aj zašpinia a umytie je náročnejšie ako pri lakovaných. Treba ich ošetrovať.

Mokka sa zbavila amerického tieňa a prospelo jej to. Je mi jasné, že veľké rodiny nenadchne, ale je modernou predstavou slovného spojenia zlatá stredná cesta. V tomto prípade strieborno-čierno-červená stredná cesta. Dobre nakonfigurované auto s automatom získate za 25-tisíc. Po dvoch týždňoch a 1600 km za volantom si vravím, že je to dobrá ponuka. Bez automatu to bude o dve tisícky menej.

Opel Mokka 1.2 Turbo S/S AT8