V osemdesiatych rokoch to na území vtedajšieho Československa bolo s novými autami veľmi jednoduché. Chcel si auto? Hybaj do poradovníka! Niektorých uvedomelí rodičia zapísali už pri narodení, aby si ako perspektívny dvadsiatnik, či dvadsiatnička mohli vyzdvihnúť svoje vlastné vozidlo. A aj napriek tomu, že sa čakalo desaťkrát toľko ako na Bugatti Veyron, tak to nebola žiadna sláva. Buď to bol československý okrídlený šíp s tridsaťročnou koncepciou, či Žigulák postavený ako licenčný Fiat. V tom „lepšom“ prípade to bola voňavka zo západu s názvom Trabant, či Wartburg. Reálne západné autá z Francúzska a západného Nemecka boli cenou len nedostupným tovarom v katalógoch Mototechny a Tuzexu. Tie komunistická strana jednoducho nemala chuť ponúknuť ľudu. A tiež, kde by bolo centrálne plánované hospodárstvo, keby si komanči na svoje územie pustili kapitalistických škodcov od Peugeotu, Oplu, či nebodaj Mercedesu, alebo BMW? Mercedes-Benz 230C tak bol len snom. K nám sa auto snov dostalo vďaka Car Classic.
Obdobie kvality
Každý majiteľ nového Mercedesu tvrdí, že predchodca jeho auta bol kvalitnejší. Známe tvrdenie však môže vychádzať aj z toho, že na zlé sa jednoducho zabúda a človek si pamätá dlhodobo len dobré veci. Aj napriek tomu je model W123 veľmi vychvaľovaným autom. A nezaostávalo za ním ani kupé C123.
Štvordverový model debutoval v roku 1976. Po januárovom predstavení prišlo hneď na jar toho roku na rad kupé. V porovnaní so štvordverovým sedanom malo o 85 milimetrov kratší rázvor, iba 2710 milimetrov. Základným prvkom dizajnu bola karoséria bez stredového stĺpika. Spolu s bezrámovými dverami to spôsobovalo senzáciu už pri zavretom aute. Kupé sa do roku 1985 vyrobilo 99 884 kusov, čo ho z modelového radu robí najzriedkavejším.
Cypo Design Gallery:
Kupé je krásne zbytočné
Kúpiť si kupé je v súčasnosti znak určitej márnivosti a nepraktického rozmýšľania. A čo to tak mohlo byť, keď si testovaný Mercedes 230C niekto kúpil v roku 1978. Dať prednosť ladným tvarom pred praktickosťou bolo v našich končinách úplne nemysliteľné. Špecifikácia bielej farby sa dnes nosí veľmi často, ale znova, tridsaťpäť rokov dozadu to nebolo až také samozrejmé.
S odstupom času treba povedať, že majiteľ mal šťastnú ruku na výber. Nedával zbytočne hliníkové disky, ale nechal štandardné plechové chrómy s farebne ladiacimi puklicami. Spolu s dokonalým stavom v súčasnosti auto pôsobí podobne na okoloidúcich ako červené Ferrari. Každý sa otočí. Za všetko hovorí len jeden zo zážitkov pri fotení. Našli sme miesto, vytiahli fotoaparáty a zrazu nám výhľad zaclonil zastavený Superb. A pán v najlepších rokoch z neho kričal, aby sme mu ho predali.
Výrazná predná maska, tradičné svetlomety s oranžovými smerovkami a nadväzujúce ladné tvary kupé robia jednoducho divy aj s okolím. Nie je to závisť v očiach okoloidúcich, skôr je v nich skryté uznanie. Ale to asi majitelia veteránov poznajú.
Duša námorníka
Ku bielej farbe zovňajšku si väčšina ľudí predstaví čierny interiér, tí odvážnejší možno hnedý. Exhibicionistom na myseľ príde červená. Ale toto kupé má ešte jednu inú farbu. Modrú by si pri pohľade zvonka vybavil asi málokto. A vyzerá naozaj výborne. Najmä s bledým drevom. Drevom, ktoré reálne drevom je, nielen imitáciou z plastu.
Jedna páčka naľavo pod volantom bola presne rovnaká ako v moderných meďákoch. Samozrejme nie tvarovo, ale funkčne stopercentne. Ak ste už videli nové modely značky s kruhovými výduchmi klimatizácie, tak máte predstavu ako vyzerajú tie v C123. Veď práve toto auto bolo inšpiráciou pre ich tvar.
Po sadnutí budete chvíľu v pomykove. Síce je všetko prehľadné a presne tam, kde by ste to čakali, ale nebudete čakať pružinové sedadlá. A vôbec nebudete myslieť, že v takto veľkom aute budete mať hlavu blízko stropu. Aspoň máte lepší výhľad. Po pár kilometroch si na pružné sedadlá zvyknete a budete si užívať ich mäkkosť. Podobne mäkké boli aj sedadlá v Citroëne DS.
Vzadu miesta na rozdávanie nie je a ani kufor neprekvapí obrovskou kapacitou. Ale tieto atribúty padli ako obeť imidžu, či skôr štýlu. Veď ten, kto potreboval obrovské miesto vzadu a parametre sťahovacieho auta, siahol po kombi.
Pohodlie a kľud
Rok 1978 u nás znamenal výkony okolo 30 kW. Mercedes 230C vtedy z motora s objemom 2,0 litra ponúkal 80 kW (109 k). To vyzerá ako výkon z inej galaxie. A ešte naviac bol agregát spriahnutý s automatickou prevodovkou.
Po 36 rokoch je kupé stále jedno z tých sviženjších áut na cestách. A automat radí lepšie ako niektoré novodobé prevodovky. Preradenie postrehnete najmä na zmene zvuku motora. Tak hladkú zmenu ani čakať, vzhľadom na vek, nebudete.
Ovládanie a jazdné vlastnosti netlačia šoféra k drsným prejazdom a rýchlym únikom. Naladenie podvozku korešponduje so sedadlami. Komfort sa skloňuje vo veľkej miere, dokonca necháva zabudnúť na akýkoľvek náznak športovosti. Sadnete, idete, nič vás nenaháňa, tep sa spomaľuje. Toto auto má preukázateľne blahodarné účinky na zdravie človeka. Je to presný protiklad uponáhľaných a uskákanych hothatchov dneška. Niekto trúbi? Nech! Ja idem svoje.
Test vznikol v spolupráci s Car Classic.
| Motor | R4 |
| Objem | 1968 cm3 |
| Výkon | 80 kW (109 k) pri 4200 ot/min |
| Krútiaci moment | 185 Nm pri 3000 ot/min |
| Prevodovka | Automat 5 stupňov |
| Rozmery a hmotnosti | |
| Dĺžka | 4640 mm |
| Šírka | 1785 mm |
| Výška | 1395 mm |
| Rázvor osí kolies | 2710 mm |
| Hmotnosť (prevádzková/celková) | 1415/1895 kg |
| Batožinový priestor | 501 l |
| Povinné údaje | |
| Maximálna rýchlosť | 171 km/h |
| Zrýchlenie 0-100 km/h | 13,7 s |
| Spotreba (mesto/mimo/komb) | kombinovaná 9,38 |
| Emisie g CO2/km | – |
