TEST Honda Jazz 1,5 i-VTEC: Kinder Surprise

Značka Honda má vo svojom portfóliu skutočne pestré spektrum výrobkov, od lodných motorov cez pracovné stroje či motorky a skútre až k tomu čo je nám najbližšie, teda autá. Na samotnom spodku potravinového reťazca je v súčasnosti model Jazz, najmenší zástupca japonskej značky. A práve ten sa nám dostal do rúk, avšak nie v hocijakej špecifikácií, ale hneď v tej najvyššej. To znamená výbava Dynamic, motor s dnes už legendárnym systémom VTEC a na tak malé autíčko veľmi slušným výkonom 130 koní. Na papieri to znie perfektne, máme teda tú česť s obyčajným mestským mini autom alebo ponúkne Jazz aj nejaký ten bonus v podobe širokého úsmevu?

Jazz je skutočne malé a kompaktné auto, hneď na prvý pohľad zaujme veľmi krátka predná kapota s ktorou je radosť parkovať aj vo veľmi stiesnených podmienkach. Bledomodrá farba testovaného modelu je neopozeraná a netuctová, že sa jedná o výbavu Dynamic s najsilnejším motorom napovie aj červené lemovanie spodnej časti nárazníka a difúzora vzadu. Avšak, nič gýčové a prehnané, iba skutočne decentný doplnok. Karoséria samotná je pomerne vysoká a úzka, vďaka výške však viete dobre manipulovať s využitím vnútorného priestoru a nebude núdza o miesto na hlavu. Vpredu je jednoduchá podlhovastá čierna maska do ktorej plynule prechádzajú svetlomety, veľké čelné sklo zasa zaručuje presvetlenie kabíny a dobrý výhľad. Zadná časť je „krabicovitejšia“ ale i tak celkom pekná, s veľkými podlhovastými svetlami. Celkovo je vzhľad karosérie podľa nás vydarený, nie vyslovene výstredný ale neurazí a zaujme. Ak nám ale niečo vadilo, tak sú to malé čierne kolesá ktoré akoby boli z iného auta. Síce sa jedná o rozmer 16“, avšak tým že sú veľmi úzke a pôsobia v blatníkoch utopeno a nevýrazne sa trochu stráca pôvodný úmysel dynamického vzhľadu auta vo výbave Dynamic.

Vo vnútri sa usadíte do pohodlných sedadiel, ktorým ale chýba výraznejšie bočné vedenie. Plasty sú tvrdé, ale aj napriek tomu pôsobí interiér solídnym dojmom. Vďačiť za to môže aj dobre padnúcemu koženému volantu s množstvom prepínačov tempomatu, audia či palubného počítača. Na ich ovládanie si musíte nejaký čas zvykať, to je ale u Hondy známa vec. Veľký stredový displej disponuje aj navigáciou, jeho grafika je na zastaralejšej úrovni a problémom je aj pomalšia odozva a nižšia presnosť a podobne ako u volantu platí, že si na jeho ovládanie musíte navyknúť. Klimatizácia je iba manuálna, čo pri pohľade na cenovku možno zarazí, na druhú stranu je to vec s ktorou sa dá naučiť žiť. Super je veľké množstvo odkladacích priestorov ktoré nie sú plytké a tak z nich veci nevypadávajú, naľavo od vodiča sa nachádza stojan do ktorého je možné dať malú fľašu. A keďže hneď za ním je výduch ventilácie, v prípade zapnutej klimatizácie je zabezpečené aj provizórne chladenie nápoja. Volant aj radiaca páka sú obšité červenou niťou, čo opäť pôsobí decentne a nie prehnane. Pozitívom sú aj dva USB vstupy, parkovacie senzory či udržiavanie v pruhoch. Celkovo sa dá konštatovať, že na auto svojej kategórie je Jazz pomerne slušne vybavený. Priestor v kufri je obstojný, adekvátny rozmerom karosérie. Výborne je na tom ale celkový priestor v kabíne aj možnosť vyklopenia sedákovej časti zadných sedadiel, vďaka čomu možno vzadu previezť napríklad bicykel, samozrejme s odmontovanými kolesami. Inak je priestor aj pre kolená pasažierov vzadu až prekvapivo dobrý, vo flexibilite interiéru teda Jazz boduje.

Najväčším klenotom tohto auta je jeho motor, 1,5-litrový benzínový štvorvalec vybavený systémom VTEC. Miluje otáčky a disponuje výkonom 96 kW (130 k). Nm je síce pomenej, iba 155, to však vôbec nevadí. Podobných motorov dnes už nie je veľa, v dobách downsizingu pôsobí poctivá atmosféra s relatívne vyšším obsahom ako zjavenie. Každý petrolhead bude tento motor milovať, v malom ľahkom aute totiž dokáže vyrobiť zábavu ako zo starých čias. Na to, aby vás odmenil svojím výkonom, ho musíte neustále bezhlavo točiť, zvukový sprievod a absolútne presný šesťstupňový manuál s krátkymi dráhami vo vás bez problémov vytvoria návyk a bude vás to baviť. Najmä v obci bude problém udržiavať rýchlostný limit. Maximálne otáčky sú až niekde nad 6000, teda vo sférach, kam sa ručička otáčkomera väčšiny dnešných áut už takmer nedostane. Vyšší hluk treba očakávať aj na diaľnici a to aj napriek zaradenej šestke. Výkon autu rozhodne nechýba, aj keď to samozrejme nie je žiaden Type-R. Na dosiahnutie maximálneho výkonu ale potrebuje šoféra, ktorého baví šoférovať a nie iba voziť sa. To je pre istú kategóriu ľudí obrovským pozitívom, je však pochopiteľné, že takýto naturel motora nemusí sadnúť väčšinovému motoristickému publiku pre ktoré je auto iba presúvadlom. Z tohto pohľadu je Jazz exotom, avšak Hondy boli vždy tak trochu špecifické autá ktoré neboli pre každého. Tienistou stránkou tohto, inak pozitívneho a zábavného auta, je spotreba. Kvôli už spomínanej povahe a vyššiemu výkonu motor s radosťou upíja benzín z nádrže, v priemere to znamená niečo pod 7 litrov. Zrejme by sa však dalo dostať aj na nižšie hodnoty, my sme si totiž v nemalej miere užívali to čo motor ponúkal.

Podvozok je skôr tvrdší a sebaistý ako mäkký a plavný, čím len a len podporuje pohnútky do jazdy s neustále vytočeným motorom a vrhanie sa do kruháčov a zákrut. To je však už tradičná vlastnosť väčšiny modelov od Hondy. Prekvapením sú aj perfektné brzdy, ktoré na prvý pocit až nečakane dobre „hryzú“. Riadenie má tiež dostatok citu a z podvozku ako takého máte za volantom pocit ľahkosti a obratnosti. Vo vyšších rýchlostiach by ale pomohli širšie kolesá, rozmer 185/55/R16 je predsa len pomerne netypický. Vysoký a úzky.

Honda Jazz je dobré auto, dokonca pre istú skupinu majiteľov až vynikajúce. Práve kvôli výbornému a zábavnému motoru, prevodovke a pocitu z jazdy. To, čo ho robí skvelým ho môže v očiach iných ale robiť príliš exotickým a špecifickým. Nie každého totiž bude baviť hlučný motor a neustála potreba radiť stupeň za stupňom, naviac je tu aj vyššia spotreba. Cena tiež nepoteší, 18 tisíc euro za testovaný model pôsobí premrštene, za podobnú sumu sa už dajú kúpiť aj o triedu vyššie a slušne vybavené autá. Napriek tomu by sme Jazz brali všetkými desiatimi, aj keď k slovu sa o malú trochu viac ako rozum hlási srdce. Pre ten kus zábavy čo vám poskytne každý deň, pre super variabilný interiér, pre povestnú spoľahlivosť a kvalitu Hondy a pre jeho netuctový charakter ktorý si zamiluje každý kto sa túži za volantom aspoň trochu baviť. Je to totiž tak trochu pankáč, ktorý klame jazzovým menom.

Fotogaléria: MartinOfukanyPhotography

Honda Jazz 1.5 i-VTEC