Test Honda e: Ristretto (iný pohľad)

My kávičkári vieme, že čo je dobré, toho je málo. Jasné, že občas pijem aj veľkú kávu s mliekom, ale ak si chcem kávu naozaj vychutnať, dám si ristretto. Silné, s málom vody.

Takto by som hneď na úvod charakterizoval e-čko od Hondy. Dnes už to nie je úplná novinka, počuli a čítali sme o nej dosť veľa už minulý rok.

Niektoré otázky však zostali nezodpovedané. Všetci sa zaoberali najmä tým, že ide o malé autíčko do mesta. Nepochybne, je to primárne tak. Čo ak ste ale dvaja, decká vyrástli a vy máte chatu, chalupu 60-100 km od mesta? Nepotrebujete vláčiť veľké kufre, vrecia krumplí ani bicykle a chcete sa z mesta na víkend presúvať týmto elektro-autom? Na to som hľadal odpoveď počas piatich dní testovania.

Auto malo počas prevzatia na počítadle cez 30 tis. km, čiže už má niečo za sebou. Jedná sa o výkonnejšiu verziu s trošku nižším dojazdom. Malo by teoreticky prejsť na jedno nabitie cca 185-205 km. Pochopiteľne v závislosti od štýlu jazdy a hlavne, či sa jazdí v meste, kde sa naplno zapája rekuperácia pri spomaľovaní a brzdení, alebo ide o čistý odber energie na diaľnici, či mimo obce.

Prvý cieľ bol teda vzdialený cca 60 km od BA a vydávam sa na cestu v piatkovej špičke. Viac stojím, ako idem, samozrejme pri vonkajšej teplote 7 stupňov kúrim na 20 a autíčko mi dáva na javo, o koľko kilometrov viac by som najazdil, ak by som kúrenie vypol (nie je to veľa: 4-10 v závislosti od stavu akumulátora). Kto by však v zime v aute nekúril? Približne po polovici cesty sa otvárajú okresky, šanca konečne ísť „normálne“ po svojom. 90-100 km/h – to Honde e nesmierne vyhovuje. Úplná pohodička, to krásne ticho a skvelá aerodynamika, to sú atribúty, ktoré potešia každého. Elektro Honda nemala nikdy ambíciu byť najrýchlejšou, či najdynamickejším autom vo svojej triede, to asi všetci vieme. Ide o zosúladenie viacerých faktorov, čo sa rozhodne Honde podarilo. Krásne displeje cez celú palubovku, ktoré ponúkajú variabilitu možností zobrazenia či už pre vodiča, alebo spolujazdca sú príjemným doplnením pohodlnej jazdy. Podvozok je vyladený tak, aby ponúkol práve to pohodlie, ktoré bežný konzument vyžaduje, je však dosť tvrdý na to, aby si zachoval jemne športový charakter. Vráťme sa ale ku spomínanej výprave na pomyselnú chalupu. Dynamická jazda spôsobuje, že kilometre dojazdu ubúdajú akosi rýchlejšie. Po príjazde do cieľa svieti na displeji 105, namiesto predtým sľúbených cca 125. Trochu som sa zľakol, ale o chvíľu som zistil, že to nebude také zlé. Po pár hodinách sa vydávam naspäť do mesta a zisťujem, že kilometre dojazdu ubúdajú akosi pomalšie. Vyhodnotil som to tak, že kým cestou tam som išiel do vyššej nadmorskej výšky, naspäť opačne. Po návrate mi tam svietilo pohodových 60 km dojazdu – čo úplne sedí s deklarovaným celkovým dojazdom.

Ak si chcete akumulátor ušetriť a chcete, aby aj po dlhých rokoch vydržal tak, ako  takmer nový, nabíjajte ho častejšie a čo najmenším prúdom. Niekedy sa to nedá, to je samozrejmé. Ale ak máte možnosť – na dome v garáži na noc – radšej využívajte túto možnosť, ako rýchle nabíjanie v nákupnom centre.

A ideme na druhú časť testu. Chalupa, na ktorú sa chystám na víkend je vzdialená 125 km. Bežne je tam zhruba polovica cesty po diaľnici, druhá okresky a dediny. Chvíľu som sa rozhodoval, či to nedám celé mimo diaľnicu, to by bol ale test značne skreslený, lebo ak človek môže, určite radšej tú diaľnicu využije. Mimo nej by to bolo časovo totiž o 20-30 min. dlhšie zvezenie.

Takže vyrážam v sobotu ráno z BA – smer Piešťany. Auto nabité na 99% a navigácia ukazuje do Piešťan 84 km. Odtiaľ by to malo byť už len nejakých 40, takže teoreticky ťažká pohoda. Teoreticky. Diaľničných tachometrových 120 km/h si však vyžiadalo svoju daň. Po príjazde do Piešťan ukazuje dojazd: 35 km. Ono by sa to zrejme upravilo aj na 50, ak by som začal zrýchľovať a brzdiť. Lenže pred sebou som mal horský priechod smer Topoľčany, a tak som radšej išiel na nabíjačku. 40 minút, kávička, pohoda. Potom už s nestiahnutým zvieračom užívanie si jazdy cez kopec, nejaké to polietanie po dedinách, medzitým jedna pokuta za rýchlosť (ach!!). No dobre, toto Vám rozpoviem: Sú tam také dve dediny: Lipovník a Bojná. Namerali ma v Lipovníku – vraj o 7 km/h viac a pustili sa za mnou, že ma zastavia na Bojnej, ktorá je vzdialená asi 4-5 km. Na konci Bojnej majáky a už som tušil, ktorá bije.. „Pán vodič, namerali sme Vás v Lipovníku a potom sme Vás nemohli dobehnúť!!“, s úsmevom ma riešil jeden z policajtov. Boli celkom milí a vyviazol som s pokutou na dolnej hranici sadzby, sypajúc si popol na hlavu. Prečo vám to tu vlastne píšem? Nie je sa čím chváliť, hanbím sa. Ide však o to, že toto auto má za obcou také skvelé zrýchlenie, že vás to jednoducho láka, vždy na to za tabuľou trochu dupnúť. Krútiak od 0 otáčok má proste výhradne elektromotor.

Je tu ale ďalší problém, ktorý treba spomenúť. Bežne chodím na smer Topoľčany cez Hlohovec. Hlohovec a Topoľčany (okresné mestá) však nemajú vôbec žiadne nabíjačky 🙁 Čiže touto trasou by som sa nedostal na miesto určenia vôbec.

Sumár: Honda e ma nadchla pohonnou jednotkou, podvozkom, vyvážením 50/50, pohodlím, polomerom otáčania (zadný náhon) a tiež ergonómiou. Jediná jedna drobnosť, ktorá mi vadila: zapínanie ohrevu sedadla pravým kolenom. Tento čudlík jednoducho nemôže byť takto umiestnený. Nie som jediný, kto sa na to sťažoval.

Honda e na chatu / chalupu? Áno, ale iba do takých 60-80 km. Nad 100 a po diaľnici: nie. V meste je, samozrejme, ako doma. Mať po ruke takéto auto a možnosť nabíjania na noc – úplná paráda. Ak by som aj mal väčšie, výkonnejšie, neviem aké krajšie auto – vyberám si do mesta práve Hondu e. Viac tu nepotrebujete. A papierovým výkonom sa nedajte oklamať! Ten elektromotor vie doslova na ceste lietať. Takže užiť si super jazdu, zastaviť niekde na ristretko počas nabíjania a ideme ďalej. Palec hore. Ešte mi nedá nespomenúť: Táto sranda stojí 38 tis. Vzhľadom na veľkosť a dojazd je to trošku cez čiaru.

Tomáš Hamlet Kanovský, november 2021