Honda bola dlho zástancom atmosférických motorov. Najmä pri Civicu. Naftu asi teraz nerátajme, to vám asi povie každý fanúšik Hondy, ktorý už dlhodobejšie pôsobí na motoristickej scéne. No a tie predsa musia byť atmosférické. Lebo keď nakopne VTEC, tak sa začnú diať veci, predsa. Not anymore…
Typickým príkladom prechodu na turbo je predchádzajúci Type-R. Pri ňom sa to Honde podarilo. Ale aj nový Civic, bez športových ambícií, ponúka turbomotory. Skôr sa dá povedať, že ponúka iba turbomotory. Je to problém? Áno, hlboko v mysliach, ak máte predsudky.
Stále avantgardný
Keď sa pozriete na najnovšiu generáciu Civicu, tak je stále taká ako ôsma a deviata. Aj keď ju chcete zaradiť, že sa podobá na niečo iné, tak sa nebodobá. Práve Civic je tým autom, čo bojuje proti názoru, že všetky nové autá sú na nerozoznanie. Civic je iný, Civic je svojský, Civic nemusí sadnúť každému. Nesadne konzervatívcom, sadne tým, čo hľadia do budúcnosti.
Predná časť je akosi nižšie ako u konkurencie. A to stále všetci hovoria o tom, že autá musia mať určité body na svojich miestach, aby splnili všetky bezpečnostné podmienky. Možno to tak len vyzerá, ale nový Civic vyzerá tak, ako hypermoderná športová topánka, tá, ktorá sa dá spárovať s appkou na telefóne. Je to obuv, ktorá beží, aj keď sa na ňu pozeráte doma v polici.
Ostrý štýl pokračuje aj na bokoch karosérie. Línie nekazia ani lišty na dverách. Na zadných dverách sa začína iný dynamizujúci prvok, jemne začína stúpať línia okien do niečoho, čo má pripomínať sval na zadnom blatníku. Cool. Ale stále vám na tom bočnom pohľade niečo nesedí, že? Je to predsa jasné, sú to disky. Vyzerajú síce výborne, ale celkovo, v porovnaní s veľkosťou otvorov v blatníkoch sú akosi menšie. Možno by iný dizajn zmenil kompletne výzor auta.
Zozadu stále vládnu ufónske tvary. Sklo je predelené, dva spojlery nemá hocikto, prvky v nárazníku pripomínajúce otvory na odvetranie… Čohokoľvek… Zadok Civicu má všetko. Nechýba tej šialenosti nič. Tak, na čo sme zabudli? Na koncovky výfuku predsa. Tie akosi absentujú. Športovo-šialené tvary nenechali pri litrovom motore voľnosť výfuku. Tú má, s viditeľnými koncovkami, až 1,5-ka.
Je to stále Honda
Keď sadáte do Hondy, tak viete, že to je práve toto japonské auto. Majú svoj vlastný, charakteristický, pach. Hondu cítite rukami, zadkom, rukami. Sadnete na miesto vodiča a máte pred sebou kapitánsky mostík medziplanetárneho približovadla. Všetky prvky máte po ruke a aj keď sa, na prvý pohľad, môžu zdať chaotické, všetko má svoje ideálne miesto. Dokonca aj klimatizácia je samostatná.
Displej pred vodičom je výborne spracovaný. Ani nepotrebuje možnosti šialených zmien výzoru. Takisto výborne sú zvládnuté stupnice palivomera a teploty chladiacej kvapaliny. Sú čitateľné a dá sa podľa nich riadiť, majú dostatočne jemné dieliky. V interiéri je na tom najhoršie stredový displej. Síce zázrakom nechytá až tak výrazne odtlačky prstov, ale systém vyžaduje, prinajlepšom, cvik. Androidový systém je síce cool, keď ním machrujete pred majiteľmi Samsungov Galaxy, ale potrebujete sa s ním zžiť. Ak sa vám to podarí, tak ho začnete akceptovať. Práve zariadenia s Androidom budete dokonca môcť, s týmto stupňom výbavy, aj bezdrôtovo nabíjať.
Predné sedadlá ponúkajú aj dosť miesta, obrovský je aj odkladací priestor pod lakťovou opierkou. Môžeme mu dať titul za najlepšiu variabilitu. Vyklápanie, posúvanie, hĺbka priestoru, dokonca tam vopcháte aj 1,5-litrovú fľašu bez toho, aby vám zavadzala. Dosť miesta je aj na zadných sedadlách. Avšak…
Avšak zmizli Magic Seats. Vizitka Hondy, vyklápanie sedákov je preč asi tak ako atmosférická jedna-osmička pod prednou kapotou. Vynikajúci je zase batožinový priestor. Ak vám nebude stačiť normálny objem, tak dokážete sklopiť zadné sedadlá. To pomôže. Alebo môžete využiť aj priestor pod podlahou kufra. Rezervné koleso nehľadajte, na to priestor nie je, dofukovacia sada je niekde na boku. Kryt batožinového priestoru je celkom šokom. Má formu rolety. Ale nie spredu dozadu, ale zľava doprava. To je celkom zaujímavé a neopozerané.
Najväčší problém interiéru sme videli v audiosústave. Možno to bolo presadnutím z Volva V90 Cross Country, ktorý mal Bowers&Wilkins aparatúru. Ale o niečo lepšie hral aj Duster, ktorý sme mali po Civicu. Zase, môže to byť aj tým, že sme nenašli ideálne nastavenie.
Jazdí vynikajúco, možno by neuškodil výkon naviac
Dlhá jazda po diaľniciach nerobí Civicu žiaden problém. Adaptívny tempomat funguje naozaj nadpriemerne a zároveň celkom príjemné je aj udržiavanie pruhu. Aj keď to potrebuje naozaj dobre značené jazdné pruhy. Ak ich nenachádzate, nahlasujte túto situáciu príslušnému správcovi komunikácie. Ani pruženie nie je zbytočne príliš tvrdé.
Podvozok sa Honde podaril. O kom sme písali, že je najlepší v triede? Možno to už neplatí. Civic je fakt výborný. Ponúka dostatok istoty, cítite hrany, všetko je predvídateľné, toto auto je naozaj výborne ovládateľné pri dynamickej jazde. Vlastne pri akejkoľvek jazde. Ale hranu s ním jazdiť nebudete, lebo vás trochu pribrzdia tri hrnčeky.
Pod kapotou je, zatiaľ ako základný motor, litrový trojvalec. Keby sa aspoň točiť dá. Ale pri tomto prejave asi nejeden z tých fanúšikov kosačiek vyronil slzu. Maximálne otáčky sú na hranici 5700. To naozaj na Hondu nie je veľa. Veď taký Accord Type-R točil viac ako 8-tisíc. Tri valce toľko točiť asi ani nemôžu, vyvažovací hriadeľ by dostával závrate.
Výkon je skôr priemerný na auto, na motor celkom slušný. Zásadná otázka znie, či je lepší ako 1,8-litrový atmosférický motor v predchodcovi. Spotrebovo vôbec nie, veď takmer dvojnásobný agregát spotreboval len o tri deci až pol litra naviac. To naozaj nie je rozdiel a mal tú klasickú charizmu Hondy, ktorá litrovému trojvalcu chýba. Chcete Pro Tip? Choďte rovno do 1,5-litrového štvorvalca.
Červená je to správne
Červená je základná farba, ale Executive ju ešte zvýrazňuje čiernymi doplnkami. Celok tak vyzerá naozaj výborne. A tu sa dostávame, klasicky, k cene. Takto vybavený kus stojí 23 490 eur. Ale vedzte, že kľudne zvládnete žiť aj bez kože a bez výbornej otváracej strechy. Ale najvyššiu výbavu budete chcieť najmä kvôli veľmi dobrým LED svetlám vpredu. Ak je toto ten princíp, ktorým ku Civicu pristupujete, tak rovnako stojí aj 1,5ka, s LEDkami, ale bez zbytočného vybavenia naviac. Test 1,5-litrového kusu si budete môcť prečítať už onedlho. Asi je na čo sa tešiť.
Honda Civic 1,0 VTEC Executive
| Motor | R3 benzín |
| Objem | 988 cm3 |
| Výkon | 95 kW (129 k) pri 5500 ot/min |
| Krútiaci moment | 200 Nm pri 2250 ot/min |
| Prevodovka | Manuálna 6-stupňová |
| Rozmery a hmotnosti | |
| Dĺžka | 4518 mm |
| Šírka | 1799 mm |
| Výška | 1428 mm |
| Rázvor osí kolies | 2697 mm |
| Hmotnosť (prevádzková/celková) | 1300/1645 kg |
| Batožinový priestor | 420-478/1209-1267 l |
| Povinné údaje | |
| Maximálna rýchlosť | 203 km/h |
| Zrýchlenie 0-100 km/h | 10,4 s |
| Spotreba (mesto/mimo/komb) | 6,1/4,1/4,8 |
| Emisie g CO2/km | 110 |
