Test Ford Mustang Dark Horse: Legenda je lepšia a stále s nami

Ford Mustang sa okamžite po svojom predstavení v šesťdesiatych rokoch minulého storočia zaradil medzi ikony a legendy vozidiel so športovým nádychom a dostupnými cenami. Vlastne o to isté sa snaží aj teraz a okrem dynamiky vie ponúknuť stále veľmi rozumnú cenu. V súčasnosti je na našom trhu už ôsma generácia, ktorá má novú formu, ale základné komponenty si necháva pôvodné z minulého Mustangu.

Ford Mustang sa od predchádzajúceho líši v prednej aj zadnej časti. Kým predná časť vyzerá drsne a predvádza nové LED svetlá, ale aj masku evokujúcou prvé Mustangy, zadná časť sa znova ponáša na prvé prevedenia, ale zároveň pôsobí ako spájajúci bod s elektrickým Mach-E. Mne by sa asi páčilo, keby má vzadu medzi svetlami čierne prepojenie, ale to je len malý detail. Zvonka vyzerá Mustang Dark Horse inak aj vďaka zliatinovým diskom s priemerom 19 palcov, ktoré štandardne obúvajú pneumatiky Pirelli P-Zero.

Lenže, pozrite si videá mojich kolegov a zistíte, že tie pneumatiky nemali šancu vydržať viac ako 5 000 km. Preto mám obuté Continental ContiSport Contact 7 a tie, spolu s podvozkom, spolupracujú znamenite. Zvonka Dark Horse ešte dokážete odlíšiť špeciálnymi logami, tmavými prednými svetlami, ale aj špeciálnym polepom a modrou farbou Blue Ember, ktorá na slnku dáva odlesky až do hnedej, či zlatej farby. V tieni je naopak auto sivé až fialové.

Ako celok vyzerá Mustang presne tak ako by mal. Má dlhú kapotu a tradičný štýl strechy pozvoľna padajúcej dozadu. To je práve ten bod, kedy si možno uvedomíte, že nová generácia Mustangu nemusí byť nutne úplne nová. Stále môže byť len vylepšenou verziou tej minulej generácie. Veď Mustang bol dobrý už vtedy. Čo dobrý, výborný.

Keď by som chcel naozaj veľmi kritizovať, tak by som asi potreboval nájsť karbónový zadný difúzor v doplnkoch. Tento jediný detail je na zamyslenie. Vrchná časť plastu totiž vyzerá trochu lacnejšie. Ale veď Mustang je stále lacné auto, keď ho porovnáme s vymierajúcimi konkurentami. Takže je tu všetko v poriadku.

Nasadanie do interiéru je už štandardne cez dlhé bočné dvere. Veď cez ne musí nastúpiť aj posádka na menšie zadné sedadlá. Menšie ale neznamená, že sú úplne nepoužiteľné. Keď sa trochu uskromním, tak sa za seba zmestím, akurát hlavu budem mať trochu neprirodzene do šikma. V tomto aute nie je problém ani tak s priestorom na nohy, ten sa dá vydržať, ale skôr rýchlo klesajúca strecha je tým vážnym bodom, v ktorom vyššie postavy stratia nadšenie. Ale vpredu je všetko v poriadku. Toto sú štandardné sedadlá, mám pocit, že sedadlá Recaro budú dlhodobo nedostupné. A vôbec to nevadí. Aj tieto sú veľmi schopné.

V interiéri tiež vidno, že vylepšenia sú naozaj extrémne, ale niečo ostáva na svojom mieste. Tým niečím je radiaca páka s klasickým ovládaním prepojeným s prevodovkou mechanicky. Toto nemôže byť, v žiadnom prípade, Shift-by-Wire.

Prístrojová doska ale prišla kompletne nová. Ctí si síce niektoré tradičné prvky, ale niektorí môžu namietať, že predchádzajúca bola lepšia, lebo mala menej displejov? Menej displejov rozhodne nemala. Nová forma však odstránila panel klimatizácie a tá sa ovláda výlučne cez displej. Zopár tlačidiel je na stredovej konzole, ale tie sú tiež dotykové. Vlastne jediným reálnym tlačidlom je to, ktorým štartujete.

Na volante našťastie ostali tlačidlá normálne, čo je tiež pozitívna správa, lebo tie sa jednoducho ovládajú intuitívnejšie a dajú sa nahmatať, nie ako dotykové plochy niektorých iných áut. Nehovorím, že konkurenčných, iných celkovo. Volant sa vydaril rovnako ako displeje.

Zobrazovacie jednotky majú dobré rozlíšenie a vyzerajú veľmi kvalitne. Dokonca aj systém Sync 4, ktorý je za nimi schovaný, funguje bez problému. Možno niekomu budú chvíľu sentimentálne chýbať tlačidlá, ale aj bez nich sa dá žiť. Interiér je dizajnovo čistejší a tiež by si možno zaslúžili balík karbónových doplnkov, ktoré určite niektorá výkonná verzia modelu mať bude.

Zastavil by som sa ale pri displej pred vodičom. Ten v strede je taký štandardný so Sync 4, dobre ovládateľný a veľmi logický. Displej Fordu Mustang pred vodičom má rôzne zobrazenia od úplne športových po také, čo sú vhodné na každý deň. Ale mňa zaujala možnosť zobrazenia nazvaná Fox Body s letopočtami ‘87 až ‘91. Uznávam, prístroje sú celkom neprehľadné a chýba mi v nich digitálne zobrazenie rýchlosti, ale vyzerajú úplne vynikajúco. Veď približný údaj o aktuálnej rýchlosti si viem aj celkom rýchlo nájsť. V noci zase tento štýl vyzerá, akoby bol podsvietený z bodov a nie plošne. Toto je najlepšie zobrazenie, ktoré Mustang ponúka. A má v sebe tú štipku histórie.

Chápem prečo nový Mustang vzbudil vlnu nevôle a vlnu ostrých komentárov. Aj prevedenie Dark Horse je predsa koncepčne podobné a má vnútri hlavne iné čalúnenie. Inak, čalúnenie, modrá farba kože s čiernou perforovanou látkou na štýl alcantary je vynikajúca kombinácia. Dokonca sú sedadlá s týmto prevedením aj ventilované. Ale ešte dôležitejšie je, že vám v nich nezhorí chrbát ako v celokožených.

Vizuálne sa dá Fordu Mustang vyčítať málo. Ak by niekto chcel, určite si niektoré body nájde, ale sú to len malichernosti, ktoré nič nehovoria o schopnostiach auta. Sú to drobnosti, ktoré nepotrebujete riešiť. Všetko je stále dobre použiteľné a hlavne je dobre použiteľný pohon.

To najdôležitejšie je, že pod prednou kapotou má stále priestor 5-litrový osemvalec bez akýchkoľvek prepĺňajúcich elementov. Mustang si zachováva len tento jediný motor, u nás žiadne iné dostupné nebudú a to je vlastne dobre. Motor má nové sanie, nové naladenie a prináša výkon až 334 kW (453 k). Všetky smerujú, v tomto prípade, cez 10-stupňovou automatickú prevodovku s úžitkovejším charakterom, na zadné kolesá. Alternatívou môže byť 6-stupňový manuál, ktorý by som ja asi s vodou radšej, lebo sa mi k brutalite auta hodí jednoducho viac. A má označenie Tremec. Ale 10-stupňová prevodovka je vlastne drsnosťou tiež vhodná. Svoj pôvod nezaprie, ale športovejšiemu modelu Mustang sa prispôsobila veľmi schopne.

Dobre, štartujem, výfuk má štyri režimy, z ktorých najčastejšie budú všetci využívať ten pretekársky, pri ktorom je upozornenie, že sa nemá používať na bežných cestách. Otázka je, kto to bude rešpektovať a kto to bude kontrolovať. Buď zvolím tichý režim, alebo hlasný. Všetko sa dá veľmi jednoducho stlačením koníka na dotykovej lište pri štartovacom tlačidle a následným prepnutím na dotykovom displeji. Samotné režimy si viem meniť na volante šípkami hore a dole pod ľavým palcom.

Postupne zahrievame, veď mám informácie nielen o teplote oleja, chladiacej kvapaliny, ale o teplote hlavy valcov. Všetko preto, aby motor vlastne skôr ostal spoľahlivým akoby mu niečo bolo. No a po zahriatí je to už iná pesnička. Divím sa, že niekto môže počítať s tým, že mu zadné pneumatiky vydržia celú sezónu, najmä ak využíva športové režimy. V tom normálnom je Mustang normálnym obyčajným autom, ktoré nepotrebuje žiadne zásadné korekcie, ak vodič narába pravou nohou obozretne.

Lenže pri ostrejšom stlačení akcelerátora sa môže stať, že Mustang bude mať tendenciu vybočiť zadnou časťou. Áno, s týmto Mustangom sa dá driftovať. Dá sa s ním driftovať, dá sa s ním jazdiť bokom bez akýchkoľvek závažných ťažkostí, lebo dlhší rázvor je v tomto prípade neuveriteľnou výhodou. Všetko prichádza pomalšie ako napríklad v BMW M2 Competition, Mustang sa vás nesnaží okamžite zabiť, je čitateľný a dá sa odhadnúť, čo sa s autom deje. Kratšie rázvory sú predsa ťažšie udržateľné v pretáčavom šmyku, za čo môže určite aj samosvorný diferenciál na zadnej náprave. Ale toto ja veľmi neriešim. Mne sa viac páčia čisté prejazdy a aj tu Mustang dokáže prekvapiť.

Ostrá jazda s čistou stopou je možná vďaka rozumne nastavenému podvozku s tlmičmi MagneRide, ktoré dokážu meniť svoju tuhosť, ale aj vďaka spomenutým pneumatikám. V niektorých momentoch mi síce troška nakopne zadnú nápravu do jazdy bokom, ale to je najmä v prípade, že sa náhle zmení povrch. Nebudem klamať, každú takúto jazdu si užívam. Dokonca mi nerobí problém ani jazda v prejazdovom režime, ktorý je zase o komfortnejšom nastavení podvozku.

Ford Mustang je vlastne auto na každý deň a za rozumné peniaze. Možno si budete klopať na čelo, ale naozaj, za 77 290 € vôbec nie je zlá ponuka, lebo nič iné nové už v tejto kategórii jednoducho nekúpite. Nič, čo by výrobca stále modernizoval a tlačil do toho peniaze, aby bolo vozidlo konkurencieschopné aj do budúcnosti. Konkurentov je už málo, všetci prešli ku prepĺňaniu, alebo ku elektrickej energii. Takže toto je Mel Gibson v úlohe Posledného mohykána. Ale je to aj Arnold kvôli brutálnej sile. Sile, ktorú môže odovzdať len atmosférický osemvalec s krásnym postupným nábehom. A aj s rozumnou spotrebou. Pri snahe som sa dostal na 9,2 litra na sto, celkový priemer sa mi dostal na 12,5 litra. Ale ak som popustil uzdu pravej nohe, tak sa mi zobrazila cifra okolo 18.

Nebudem klamať, chcem Mustang! A všetci môžeme byť radi, že Ford má vôbec odvahu takéto auto pratať na európske trhy.

P.S.: Druhý Mustang, z roku 1967 som mal na fotenie vďaka Automotea, Snstdrive a Livinglegends.sk! Ďakujem!

Ford Mustang Dark Horse