Test Dacia Lodgy 1.5 dCI: Absolútna výhra obsahu nad formou

V súvislosti so značkou Dacia si väčšina ľudí stále vybavuje lacné ľudové vozidlá rumunskej výroby z čias neslávneho minulého režimu reprezentovaného červenou farbou. Ich celková kvalita nebola zrovna svetoborná, a tak mala značka Dacia pri svojom „zmŕtvychvstaní“ pred pár rokmi o to ťažšiu úlohu.

V uplynulých dňoch sa nám v rukách ocitol kľúč minivanu práve tejto značky. Biele Lodgy sa stalo na jeden týždeň naším spoločníkom a tak sme sa rozhodli preveriť, ako zvláda plniť svoju funkciu rodinného presúvadla pre veľký počet osôb za minimálnu cenu. Pod kapotou mu poctivo naftovo vrčal 1.5 liter dCi s výkonom nie príliš oslnivých 79kw/107 koní, avšak k motoru samotnému sa dostaneme neskôr.

Začnime tradične prehliadkou exteriéru. Treba povedať, že aj dizajn novodobých Dacií je primárne o praktickosti a účelnosti. Súťaž krásy Lodgy celkom určite nevyhrá, v rámci jeho triedy sú tu na to iné modely celkom iných značiek. Avšak, hanbiť sa tiež rozhodne nemá za čo. Jeho tvary sú veľmi jednoduché, bez zbytočných dizajnérskych výstredností. Celková karoséria ako taká sa vyznačuje veľkými presklenými plochami, prednej časti dominuje veľká plastová maska a rozmerné predné svetlomety. Jedine zadné svetlá pôsobia mierne netradične, tým sa však akékoľvek snahy o extravaganciu končia. Karoséria nášho Lodgy bola, bohužiaľ, nalakovaná do bielej farby, ktorá umocňovala dojem dodávkového vzhľadu. Osobne by sme určite zvolili inú farbu. Béžová, sivá či modrá by nepochybne pridali Lodgy trochu viac elegancie.

Dojem z interiéru je mierne rozporuplný. Použitie tvrdých plastov sa v aute za podobnú cenu tak nejak automaticky očakáva a nemôžeme teda proti nim nič namietať. Akosi nepatrične v ňom tým pádom pôsobí audiosystém s veľkým dotykovým displejom a vstavanou navigáciou. Voči tomu, ako takému, síce nemáme žiadne námietky, ale do interiéru ľudového MPV akosi nepasuje a my osobne by sme na jeho úkor ocenili skôr kvalitnejšie sedadlá či volant obšitý do skutočnej kože a nie gumy. Mimochodom, sedadlám chýba výraznejšie bočné vedenie a ich celkové tvarovanie nie ja na veľmi vysokej úrovni. Pozitívom však je, že ani po dlhšej ceste sme v nich nepociťovali bolesť chrbtice.

Lesklé piánové plasty, dobre známe z Renaultov,  síce vyzerajú atraktívne, avšak ich náchylnosť k škrabancom je viac než vysoká. Budíky sú veľmi jednoduché a dostatočne prehľadné. Plusom je aj palubný počítač, ponúkajúci základné funkcie. Naopak, trochu nás mrzela absencia klasického tempomatu, k dispozícii bol iba obmedzovač rýchlosti. O sedemmiestnej kabíne ako takej sa dá povedať, že oveľa viac ako na atraktívnosť kladie dôraz na účelnosť a praktickosť. Mimochodom, keď hovoríme o siedmych miestach. Dve rozkladacie sedadlá, ako tomu býva zvykom, sú umiestnené v batožinovom priestore a v prípade potreby je možné ich zložiť či rozložiť. A treba poznamenať, že s priestorom na nich to nie je ani vyslovene tragické. Dôkazom toho je, že ani dvojmetrový pasažier sa na nich necítil vyslovene stiesnene či nepohodlne. Na dlhé cestovanie pre dospelých jedincov však samozrejme určené nie sú, deti sa však pravdepodobne sťažovať nebudú. Veľká kabína Dacie však ponúka aj celú radu iných možností využitia, ako napríklad prevážanie veľkých predmetov či funkciu menšej dodávky. Hromadný výlet alebo lyžovačka s priateľmi tiež nie sú zlou alternatívou.

Jazda v Lodgy pôsobí na podiv vcelku komfortne a ani o podvozku sa nedá povedať, že by bol v zákrutách vyslovene neistý. Naopak, jeho správanie nás milo prekvapilo. O žiadnych športových ambíciách sa samozrejme hovoriť nedá, predsa len, stále ide o rozmerné MPV a fyzika sa proste oklamať nedá. Žiadne výrazné a desivé nakláňanie pri zatáčaní sa však nekoná a pri prejazde nerovností je Lodgy pomerne kľudné, o chrbticu sa teda cestujúci obávať nemusia ani pri prechádzaní cez priečne retardéry či jamy. Výhodou taktiež je, že podvozok je vcelku vysoko nad zemou a tak sa ani pri jazde s rodinou na horskú chatu po nespevnenej ceste nemusíte obávať, že vaša olejová vaňa či iné súčasti podvozku s vami nedorazia do cieľovej destinácie. Čo nám bohužiaľ pri jazde dosť vadilo bolo až prehnane preposilované riadenie a nepresná, gumovo a bez odporu pôsobiaca prevodovka. Parkrát sa nám prihodilo, že namiesto jednotky sme zaradili trojku a namiesto trojky sme si zasa „vylosovali“ päťku. Mimochodom, prevodovka samotná je šesťstupňová manuálna a šestka plní skôr úlohu diaľničného prevodu. A keď už je reč o diaľniciach, pri rýchlostiach nad 130 km/h už začína byť táto Dacia trochu hlučná, aerodynamickejší tvar spätných zrkadiel by určite nebol na škodu. 1.5 litrový naftiak dCi s výkonom 79kW/107 koní sa v pomerne ťažkom minivane javil vcelku letargicky, naviac jeho chod bol pomerne hrubý a priemerná spotreba 6.8 litra na sto kilometrov tiež nepatrí medzi úplne zázračné hodnoty. Pri plnom zaťažení bolo teda treba na plynový pedál značne šliapať, silnejší agregát by bol celkom určite prínosom pre dynamiku ale aj pre zníženie spotreby paliva.

Suma sumárum, za základnú cenu 14 190 EUR s DPH ponúka Lodgy dostatok muziky za relatívne málo peňazí. Má sedem miest a dostatočnú výbavu, čo z neho robí zaujímavú alternatívu pre viacčlenné rodiny či mladých aktívnych ľudí, ktorí si nepotrpia na image a luxus, ale ide im o čistú praktickosť a auto je pre nich vecou slúžiacou hlavne na svoj primárny účel – prepravu z bodu A do bodu B. Ocenili by sme však najmä silnejší motor a kvalitnejšie pracujúcu prevodovku, vďaka čomu by sa dozaista znížili aj prevádzkové náklady a z Lodgy by sa tým pádom stal ešte lákavejší veľkokapacitný ekonomický prepravník.

1 2 ►