Test Citroen C4 Cactus PureTech 82: Kaktus urbánny

Názory na jeho vzhľad sa rôznia, máloktoré sú však neutrálne. Jedna skupina ho s nadšením kvituje ako niečo originálne a neopozerané, tá druhá pred ním zakrýva oči a nechápavo krúti hlavou. Jeho uvedenie na trh vyvolalo diskusie a pritihalo pozornosť aj laickej verejnosti, takže lepšiu reklamu si Citroen ani želať nemohol. No a reč je samozrejme o crossoveri C4 Cactus od už zmienenej značky Citroen. Či väčšie kontroverzie vyvolávajú jeho airbumpy alebo samotné tvary karosérie je tažké posúdiť, poďme sa však pozrieť, ako sa nám s ním počas testovacieho týždňa nažívalo. Zrejmé však je, že dosahuje úspechy, keďže automobilka musela zvýšiť výrobné kapacity.

Fialová farba karosérie pôsobí elegantnejšie ako army kombinácia, ktorú sme kedysi zažili počas predošlého testu naftovej verzie. Ide len o to, či chcete byť viac inkognito alebo priťahovať pohľady. Čierne airbump-y s tmavou farbou decentne splývajú a príliš nekričia, disky rovnakej farby by však mohli byť o palec väčšie než 16-tky. Extravagantná predná časť s dvoma pármi svetiel sa v dave nestratí ani náhodou, padli aj prirovnania k drakovi menom “Toothless” z animáku “How to train your dragon”. Istá podoba tam nepopierateľne je, kto neverí, google mu to dosvedčí.  Zadnej časti  zasa dominuje masívny plastový panel v strede. Ochranných prvkov do mestskej džungle plnej nákupných vozíkov čí dverí vedľa parkujúcich áut je dostatok. Mimochodom, trochu viac slov k airbumpom – k dispozícií sú v čiernej, šedej a čokoládovej farbe a ide o vzduchom naplnené kapsuly z polyuretánu, ktoré sú schopné vstrebať aj pomerne silné nárazy a ochrániť tak karosériu. Rana od dverí vedľa stojaceho auta či rozbehnutý nákupný vozík nepredstavujú pre Cactus žiadne riziko. Strešné lyžiny sú príjemným a praktickým bonusom a dokonca siluete auta aj svedčia.

Máloktoré auto sa môže pochváliť tým, že jeho verzie s automatickou a manuálnou prevodovkou sa odlišujú usporiadaním sedadiel. V testovanom fialovom Cactuse bol prítomný manuál, ktorý znamenal klasické dve oddelené sedadlá a nie jeden súvislý gauč ako v prípade verzie s robotizovaným manuálom. A to je len dobre, keďže dve klasické sedadlá podľa nás ponúkajú viac pohodlia aj lepšie držanie tela. Interiér ako taký je všetko len nie nudný a opozeraný. V strede je veľký displej ovládania rádia, klimatizácie, navigácie či multimédií, pod ním je podlhovastý panel obsahujúci minimum tlačidiel. Praktické a dobre vyzerajúce, opticky naviac dodávajúce pocit vzdušnosti a priestoru. Pod ním sú ešte dva výduchy ventilácie, pri ktorých musíme zmieniť jeden nedostatok, a to práve chýbajúci výduch na strane spolujazdca pri dverách. Multifunkčný volant má pekný tvar, kožené obšitie a akurátnu veľkosť. Digitálny ukazovateľ rýchlosti a prevodu za ním má fajn čitateľnosť aj za slnečného počasia, pôsobí ale akosi jednoducho a zastaralo a chýba tu otáčkomer. Super sú ale madlá na otváranie dverí v tvare kožených remienkov, vzdialene pripomínajúce látkové “švihadlá” z pretekárskych áut. Taktiež vyhotovenie a vzhľad priehradky pred spolujazdcom má iskru a vlastný nápad. Plasty v kabíne síce nepratria medzi najmäkkšie, lenže keď sa pozriete na cenovku Cactusu, ich kvalitu im odpustíte, najmä keď vzhľad interiéru celkového je dostatočne nápaditý a netuctový. Dosť tvrdý a nie práve najvábnejší tvar má aj hlavica radiacej páky, k nej sa však dostaneme bližšie neskôr.

Pohonným ústrojenstvom v tomto prípade bol 1,2 litrový trojvalcový benzíňák PureTech s výkonom 60kW/82 koní a 118 Nm krútiaceho momentu. Čísla neohúria, v praxi to ale nebolo úplne tragické a Cactus bol aj s týmto motorom relatívne živý. Pri týchto hodnotách sme čakali horšiu dynamiku, avšak pokiaľ s autom jazdila maximálne dvojčlenná posádka, nebol problém udržať slušné diaľničné tempo. Predbiehanie je podmienené správnym podradením, pri 82 koňoch sa však nedá čakať prebytok výkonu. Vďaka sprevodovaniu bola dynamika obstojná aj pri častom mestskom rozbiehaní z kľudového stavu. Výrobcom udávanú spotrebu 4,6 litra na 100 km sa nám dosiahnuť ale nepodarilo, pohybovali sme sa niečo nad hodnotou 5 litrov. Nie je to  zlý údaj, avšak aj tu platí staré známe pravidlo, že menši a slabší motor nemusí vždy znamenať nižšiu spotrebu, keďže pre dosiahnutie potrebnej dynamiky ho treba viac namáhať.

Trojvalec spolupracoval s päťstupňovou manuálnou prevodovkou, ktorá sa nám subjektívne javila ako asi najväčšia slabina auta. Jej chod bol dosť nepresný, pri zaradení vydávala zvláštny plastový zvuk a pocit pri radení by sa dal tiež charakteritzovať ako plastový a neistý, naviac páka už mala vôľu do strán. Samotné odstupňovanie však bolo dobre zladené s povahou motora. Jazdné vlastnosti boli dosť ovplyvnené 16” kolesami, ktoré prispievali komfortu, na 17” by ale v zákrutách pôsobil istejšie. Podvozok je ale celkovo naladený skôr komfortne a keďže ide o crossover, oproti bežným autám je aj o chlp vyšší a netreba sa tak v meste báť že pri parkovaní zachytíte nárazníkom obrubník. Lúka či šotolinová cesta tiež nie sú žiadnym problémom. Nie úplne najlepšie ale Cactus zvláda prejazdy priečnych nerovností, ktorých prekonávanie je sprevádzané tvrdším a citeľnejším rázom od podvozku.

C4 Cactus je nepochybne svojským kusom auta s ktorým len tak ľahko nezapadnete v dave. Ponúka množstvo netradičných nápadov ktoré ale nemusia nadchnúť každého, originalitu im však uprieť nemožno. Nami testovaná najvyššia výbava Shine v kombinácií s 5 stupňovým manuálom a benzínovým trojvalcom PureTech 82 je ocenená sumou 15 120 eur s DPH. Za túto cenu dostanete slušne vybavený crossover, ktorému nechýba dávka jedinečnosti a ani také prvky výbavy ako navigačný systém, parkovacia kamera či MP3 audiosystém so 6 reproduktormi a funkciou Jukebox.

                                                        Martin Ofúkaný / Automotive Photography

Citroen C4 Cactus PureTech 82 Shine