Náš nový deň sa začína spoločnými raňajkami v kuchyni pri veľkom sedliackom jedálenskom stole. Je tak veľký, že sa pri ňom všetci hostia vedeli spolu naraňajkovať ako jedna veľká rodina. Možno tu aj takto niekedy aj spoločne ako rodina jedávali, lebo pani domáca okolo nás obskakovala a ešte každému stíhala podľa želania pripravovať raňajky. Roadtrip štartujeme po raňajkách.
Prvú prestávku si robíme pri soche Napoleona na koni pri jazere Laffrey. Toto miesto je známe jeho stretnutím pri ceste do Paríža s vojskom kráľa Ľudovíta VXIII. Cestou do Grenoblu prechádzame cez mesto Vizille, ktorého hrad bol kolískou Francúzskej revolúcie, alebo letným sídlom prezidentov Francúzskej republiky.
V Grenobli sa z časoivých dôvodov vyhýbame centru a ideme autom po kľukatej ceste až na vrchol k pevnosti Fort de La Bastille. Na jednom mieste tu máme výhľad na celé mesto ako na dlani. Ak máte chuť, môžete sa sem vyjsť aj z druhého brehu rieky Isere lanovkou. Milo nás prekvapilo prevedenie múzea horských vojsk (Musée des troupes de montagne) ktoré je zapracované priamo v tejto pevnosti.
Aj keď je z priľahlej reštaurácie 02 nádherný výhľad, dávame na obed prednosť menšej s komornou atmosférou na okraji Grenoblu. Náš čas na francúzskom území sa postupne kráti a náš roadtrip vedie do mesta Arberville, ktoré sa preslávilo tým že sa tam konala zimná olympiáda v roku 1992. Viac vecí ako krátka prechádzka centrom starého mesta nás tam žiaľ nezaujalo a preto po asi hodinovej prestávke pokračujeme autom okolo olympijských štadiónov do Chamonix-Mont-Blanc. V obľúbenom horskom stredisku pod najvyšším Alpským vrcholom je v sezóne ubytovanie skoro vypredané a na výber máme veľmi málo možností. Ubytujeme sa tak v staršom penzióne kúsok od centra. Mesto večer žije rušným životom a na promenáde a námestiach je veľké množstvo plných barov a reštaurácií. Vychutnáme si našu poslednú večeru na území Francúzska a ráno nás čaká ďalší zaujímavý vrchol na trase, ktorú nám prináša tento roadtrip.
Po horúcich letných dňoch sa ráno ideme lanovkou schladiť tesne pod vrchol Mont Blancu. Tu nás čaká veľké kopa snehu a nádherné slnečné počasie. Výhľad z výšky na celé okolie je fascinujúci. Čistá obloha nám v okolí odkrýva nespočetné množstvo skalnatých vrchov. Máme šťastie, že nás v týchto výškach dnes nestretol žiadny oblak, čo by nás o túto nádheru pripravil. Vychutnáme si našu najvyššiu kávu v Európe a po chvíli opúšťame, po brehu rieky Rhona, územie Francúzska. Na hraniciach natankujeme plnú nádrž, vypíname dátový roaming a v navigácii nastavujeme cesty mimo diaľnice. Švajčiarsko je krásna krajina, ale má svoje špecifiká a dokáže niekedy nemilo prekvapiť. Pri poslednej ceste sem sme zabudli vypnúť mobilné dáta skôr ako sa podarilo nájsť ubytovanie. Na večer boli všetky voľné minuté. Preto už dnes máme preventívne s predstihom rezervovaný hotel v St. Moritz. Nájsť tam dnes hotel za podobné ceny ako sme mali vo Francúzsku alebo Taliansku je nereálne. Vzhľadom na plánovanú cestu domov cez švajčiarske priesmyky nám to aj tak stále vychádza ako najlepšia možnosť. Svoje čaro má aj údolie s krásnymi vinicami na svahoch nad mestami Fully a Conthey. Zaujali nás až tak, že sme zišli z cesty a krátku časť cesty sme išli po úzkych uličkách medzi vinohradmi. Túlať by sme sa tu vedeli aj celý deň. Prestávku si urobíme až v meste Sion, ktoré nás už z diaľky zaujalo kláštorom na skalách nad mestom podobne ako v Sisterone. Tu to ale Švajčiari, v kombinácii s krásnym centrom, a okolím plným vinohradov posunuli na ešte vyššiu úroveň. Mať ešte jeden voľný deň, určite si tu spravíme dlhšiu prestávku a miesto v St. Moritz prespíme tu. Kým tam prídeme nás ale čaká ešte pekný kus cesty, ktorý nám ukazuje roadtrip podľa plánu. A to veľmi zaujímavej, lebo ako prvý nás dnes ešte čaká slávny Furka Pass a hneď za strediskom Andermatt pokračujú serpentíny smerom na Oberalppass. Pred Furkou je lákavé pokušenie odbočiť ešte na Grimselpass smerom k jazeru Brienzersee. Pokračujeme ďalej podľa plánu, lebo ak by sme sa zastavili všade kde nám niečo do oka padne, budeme na ceste ešte aspoň mesiac. Je piatok, na ceste sme už ôsmy deň a stihli sme toho vidieť viac ako sme pôvodne počítali. V tejto časti Álp je toho na spoznávanie toľko, že by sem určite oplatilo prísť na jeden úplne samostatný výlet, či roadtrip. Cestou na hotel máme aj tak ešte niekoľko, aj keď menej známych, horských priesmykov a do hotela prichádzame tesne pred západom slnka. Toto známe mesto je na piatkový večer prekvapivé prázdne. V centre sme našli asi len dve otvorené reštaurácie, tak sme tých možnosti na výber veľmi nemali. O tom, že ide o luxusné miesto svedčia nielen butiky drahých svetových značiek, ale aj hustá premávka drahých športových áut a limuzín na kruháči vedľa reštaurácie. Nočná prechádzka centrom nám len potvrdila, že v tomto meste nočný život, ako ho poznáme inde, asi nefunguje. O tom, že sem chodia turisti skôr za oddychom a prírodou ako nočným životom sme sa presvedčili hneď ráno, kedy sa zaplnili nielen ulice mesta ale aj okolie jazera.
Je sobota ráno a my cez horsky hraničný priesmyk Bernina Pass smerujeme do Livigna, ktoré je nielen známe ako lyžiarske stredisko, ale aj bezcolná zóna s lacným benzínom. Mesto má zvláštny daňový status a neplatí sa tu DPH, spotrebné dane a do určitej miery ani clo. My si tu dotankujeme nášho tátoša, dáme si v meste obed a po prechádzke centrom si spravíme ešte jednu prestávku pri Lago di Livigno. Od jedného jazera sa cez Passo di Foscango a následne úzke kľukaté cestičky dostaneme na vrchol ku strážnym vežiam Torridi Fraele. Tie sú len kúsok od rozsiahlej nádrže Lago di Cancano, kde si robíme ďalšiu neplánovanú prechádzku. A tu sme sa pomaly dostali do Bormia, miesta kde sa náš poznávací okruh na mape uzatvoril.
Plán prevetrať kabrio na lepšej strane Stelvia stroskotal na letnej víkendovej premávke. Obiehať na každom kroku cyklistov a vyhýbať sa popri tom karavanom v protismere je dosť nebezpečné. Preto, aj napriek pokušeniu, pokračujeme pomaly v našom pohodovom výletnom tempe cesty. Povinná prestávka na vrchole a pomaly sa približujeme cez mesto Merano domov. Nedáva nám veľmi zmysel ísť domov po úplne rovnakej ceste ako sme sem prišli. Zaujímavejšie sa nám zdá sa vybrať po Rakúsko-Talianskom pohraničí smer Villach. Roadtrip teda pokračuje aj cez Rakúsko.
Ubytujeme sa na poslednú našu cestovateľskú noc v príjemnej horskej chate kúsok od Bolzana. V nedeľu ráno už čaká posledný úsek cesty. Tesne pred hranicami si spravíme poslednú zastávku na kávu v malom bare pri ceste. Majiteľ si nás získal červeným Lamborghini Countach 5000S. Predpokladáme, že išlo o repliku, keď na ňom ešte stále jazdí do práce. Musíme ale uznať, že pán má štýl a hlavne že to auto kúpil v sedemdesiatych rokoch minulého storočia a ešte stále ho vlastní. To už pri dnešných generáciách nebýva až také bežné. Cez Rakúsko si spravíme prestávku na obed pri Ossiachersee a mimo diaľnic si užívame poslené kilometre bez strechy na našom výlete dlhom 4200 kilometrov.
Nevieme koľko z vás tento dlhý cestopis dočítalo až sem, ale ak vás roadtrip zaujal budeme radi, ak na tento cestopis napíšete vlastné postrehy. Na túto cestu nebola žiadna dlhá príprava, ale išlo skôr o spontánne rozhodnutie keď sme len pár hodín po zrušení letu na inú dovolenku hľadali náhradný plán a cestu autom.
Možno by si niektoré miesta zaslúžili viac času na spoznávanie alebo oddych, ale niekde sme museli robiť pri plánovaní kompromis. Napríklad na Azúrové pobrežie sa vieme vrátiť aj neskôr aj letecky. Preto sme sa zamerali skôr na oblasti pri ktorých by sme vedeli oceniť fakt, že tam máme vlastné auto. A keď len samotná cesta do Avignonu je dlhá 1500 kilometrov, rozhodli sme sa ju takto spestriť a rozdeliť na niekoľko dní. Spríjemnil nám ju, okrem nádherných miest, aj pohodlný a výkonný kabriolet, s ktorým sme mohli absolvovať väčšinu cesty so slnkom priamo nad hlavou. Ak máte podobné cestovateľské skúsenosti, môžete nám dať vedieť a inšpirovať nás na ďalší podobne pestrý poznávací roadtrip po Európe.
