Nie som okruhový jazdec. Jazdím skôr sám a na kopci. Mám jeden obľúbený kúsok od domu, u nás v regiónoch. A nemám veľmi rád Pezinskú Babu. Až sem počujem tie plesknutia o čelo. Ale to, že je blízko Bratislavy má veľa výhod, avšak ešte viac nevýhod. A aj napriek môjmu pocitu z okruhov som s radosťou prijal pozvánku na okruhové skúšky modelov so značkou Cupra.
Slovakiaring je postavený kúsok od Dunajskej stredy. Je to najlogickejšie miesto s najnelogickejším prístupom po extrémne drncajúcej panelovej ceste. Hovorí sa, že treba len zladiť rýchlosť s tým akú frekvenciu má cesta. Bojím sa, že by to muselo byť celkom nad legálnymi limitmi, lebo do 90 sú tie cesty fakt tragické.
Som tu. Idem rovno do boxov. Do boxov s plug-in hybridným Renaultom, dávam rúško a presúvam sa ku okruhu. Ktoré bude prvé? Prvá bude Cupra Ateca, ale na fotenie, nie na jazdenie. Nedokážem si zapamätať ako na seba nadväzujú zákruty. Inštruktor mi však dáva nápovedu. Vždy po dlhej rovinke ide pravotočivá zákruta. Ateca nafotená, to isté opakujem s Formentorom. A vo Formentore ostávam na prvé ostré kolá. Ako som písal pri prvej jazde, to auto je fakt dobre vyvážené. Plusom pre mňa, so zmrznutými rukami od foťáku, je trojstupňové vyhrievanie volantu. A vyslovene ma irituje falošný zvuk z reprákov. Prečo? Tomuto autu netreba úpravu riadiacej jednotky kvôli výkonu, ale kvôli odstráneniu tohto veľmi umelého zvuku. Postupne si zvykám a mojou jazdou dostávajú zabrať zimné pneumatiky Michelin Pilot Alpin. Nie som jediný. Na okruhu je Formentor stále veľmi schopné auto. Akurát v ňom cítim to, že stále to je crossover, kde sedím vyššie. Na okruhu pekne funguje aj prevodovka. Ak sa niekomu nebude páčiť, tak má možnosť manuálneho radenia. Dve kolá, hotovo, idem sa napiť a nechávam volant kolegovi Janovi z portálu podkapotou.sk.
Po necelých 15 minútach sa vraciam za volant. Ale už nie za volant Formentora. Beriem Atecu. Sedím vyššie, je jasné, že Ateca nie je tak dobre vyvážená. Na konci cieľovej rovinky mám pocit, že idem tak o 8 kilometrov za hodinu pomalšie. V zákrutách je väčšia záťaž na predok poznať, Ateca je nedotáčavejšia. Aj preto trpia viac predné gumy. Počuť ich kvílenie a prosby o spomalenie. Dobre, nejdem úplne na hrane. Ale Ateca má oproti Formentoru jedno eso v rukáve. Aké? Predsa výfuk Akrapovič. Dobre, má aj parádne modré čalúnenie interiéru, ale to je teraz tá druhá vec. Aj s Atecou sa stále dá jazdiť po okruhu výrazne ostro. S SUVčkom! Neskutočné. Mám ísť dve kolá, už od inštruktora dostávam občas aj pochvalné slová na prejazdy niektorých zákrut. Končím druhé kolo, čo teraz? Mám ešte 4 minúty, pokračujem ešte jedno kolo. Všetko mi vychádza, auto by vraj zvládlo cca 2:45, na to však neašpirujem. Chcem si tú jazdu len užiť. Na konci mám niečo cez tri minúty. Neviem koľko, nikto nemeral, ale stihol som sa do boxov vrátiť s predstihom. Som spokojný, môžem ísť domov.
Toto jazdenie na okruhu bolo pre mňa zatiaľ najlepším, ktoré som absolvoval. Možno to nie je až také nudné, ak si naozaj začnem všímať časy a budem sa snažiť zlepšovať. Som so sebou ale spokojný, v piatom reálnom kole, nie vo vláčiku za zavádzacím autom, som na SUV so zimnými pneumatikami dokázal pokoriť hranicu, ktorú som chcel niekedy dať. Chcel som sa dostať ako okruhový začiatočník pod 4 minúty. Podarilo sa.
