Kam ísť na dovolenku? Do Talianska je to celkom dobrý nápad a destinácie ako Cinque Terre, Florencia, Benátky sú úplne super, ale na jeseň. Letné Lido di Jesolo a podobné destinácie mi fakt nesedia. Španielsko je ďaleko, Portugalsko ešte ďalej. Tak mi zostalo Chorvátsko.
Presne to Chorvátsko, ktoré je cieľom presunu národov. Presunu hlavne českého a slovenského národa. Preto to vyzerá každú sobotu tragicky na platbe diaľnic, na hraniciach a aj random po ceste. Napríklad, prečo nespraviť kolónu pred tunelom. Tento rok to je vraj umocnené nárastom turistov a dovolenkárov, kvôli tomu, že utečencom sa do Chorvátska nechce tak vehementne ako do Talianska.
Kolóny sú teda každotýždenný zjav na letnej ceste k moru. Ale dá sa im vyhnúť. Chorvátsky automotoklub zverejňuje prognózu slabých a silných dní. Stačí si len vybrať. Mne sa podarilo vyštartovať v pondelok. A naviac v pondelok večer, takže som mohol ťahať úplne bez nutnosti posúvania v kolónach. Aj keď vďaka sedemstupňovému automatu v Renaulte Talisman Grandtour TCe200 by ani to nebol výrazný problém.
Vyrážam o ôsmej večer. Po Slovensku to mám cca 150 kilometrov. Tie ani neviem ako prebehli. Teda viem, na Slovensku je najviac uzávierok a prác na diaľnici. Prechod to Rakúska je úplne bez problémov. Maďarsko som zavrhol kvôli bočným cestám, ktoré sú stále nevyhnutné. A čo znamenajú v noci bočné cesty? Predsa zver skáčucu do žiaru reflektorov. Asi má herecké ambície.
Prvé reálne tankovanie ma zastihlo na rakúskej diaľnici. Jedno euro a štyridstaťpäť centov za liter je celkom slušná porcia. Našťastie po 400 kilometroch tankujem len 25 litrov. Talisman pri diaľničnom tempe zatiaľ zvláda spotrebu 6,2 litra, čo je na benzínový motor z Clia RS nevídaná hodnota. Ale nabudúce radšej s tankovaním počkám do Slovinska. Síce tam nie je príjemná obsluha, ale benzín je lacnejší ako u nás.
Hranice so Slovinskom som ani nepostrehol. Teda videl som ich, ale nezastavoval, veď mesačnú diaľničnú som už mal na skle. Práve Slovinsko je kameňom úrazu. Najskôr síce idete po diaľnici, ale iba 30 kilometrov. Potom nasleduje rozbitá rozostavaná cesta. Takže keď si to zrátate, tak za 60 kilometrov hore-dole zaplatíte od kilometra pol eura.
Nočný prejazd do Chorvátska tiež prebehol bez problémov, colníci ani do auta nepozerali, a na doklady v noci len rozospalo mrkli. V Chorvátsku je prvý úsek diaľnice do Záhrebu. Ten je aj patrične starý a na tuhom aute môže spôsobovať nečakané skákanie hlavy. V komfortnom vozidle zase autom jemne húpe, čo môže vyvolať myšlienky na spánok. Jasné, aj mňa to chytilo, tak som zastavil, 20 minút pospal a šiel ďalej. Prvý úsek stojí 48 kún (8 eur). Druhá časť diaľnice je nová. Povrch je stále dobrý a ku každej atrakcii, či väčšiemu mestu je zjazd. Výborne sa dajú hodnotiť aj pumpy a odpočívadlá. V noci si neužijete výhľady, ale WC je na každej pumpe a ani na jednej som nenašiel zmienku o tom, že by sa malo platiť.
Pravá kríza po celej noci nastáva okolo štvrtej ráno. Už to je len kúsok a spánok prichádza rýchlejšie ako by bolo žiadúce. Už mám prejdený celý R-Link2, už mám na navigácii miesto šípky Alpine Renault A110. Už som nastavil audio. Mimochodom, navigácia ani raz nespravila chybu, ani raz nezaváhala. Vzhľadom na rekonštrukcie v Slovinsku to bolo príjemné zistenie.
Na konci úseku pri Makarskej platím necelých 200 kún (27 eur). Na rozdiel od minulých návštev už je dokončený tunel popod Biokovo. Platím ďalších 20 kún (2,7 eura), ale vynáram sa pri obci Baška Voda. Táto skratka stojí za pár eur.
Za celú cestu som nemusel v kolónach stáť ani raz. Určite za to môže noc a hlavne noc cez týždeň. Po troch dňoch vylihovania pri vode a oddychu to začína byť nuda. Chcelo by to niečo, kde by sa prejavil dobre 4Control. Cestu som našiel. V Podgore hore, úzke vracáky ako na Stelviu, hore, smerom k vchodu do národného parku a potom dole do Makarskej. Práve úsek Makarska-vstup do Biokova je úplne dokonalý. Samotný výstup na vrchol Sveti Jure nie je zlý, ale je príliš úzky a povrch je ďaleko od dokonalosti. Ten úsek, ktorý som spomenul som prešiel tak 10 krát. A ďalší deň znova. Fakt je až tak dobrý.
Cesta domov bola obdobná ako cesta tam. Teda obdobná z pohľadu premávky. Prebiehala úplne inak. Vyrazil som ráno po pobreží do Splitu, nie cez tunel, nie po diaľnici. Prehliadka Splitu mi zabrala 2 hodiny. Potom som vyrazil a nastavil navi na Skradin. Odtiaľ sa chodí na vodopády Krka. Až také ambície som nemal. Len som sa najedol, oddýchol a šiel ďalej. Na večer bola ešte jedna dlhšia prestávka na kávu a osvieženie. Domov som po prehliadke všetkého prišiel po polnoci, ale cesta bola príjemná a bez kolón. Veď ako inak, keď som šiel v utorok. Takto sa dá ísť aj s dieťaťom pri zachovaní spánkových cyklov. Aj sám pri zachovaní spánkových cyklov. Hlavne, že netreba nervačiť a študovať staticky povrch diaľnice.
Takže hor sa na booking a netradičný termín. Sobota-sobota je fakt vražedný časový interval.
Do reportáže som dal fotky z mobilu. Ťahať zakaždým foťák sa mi nechcelo…
