Elektromobilita čoraz viac zapĺňa internety a stránky časopisov. Ja však rozmýšľam, ktoré elektrické kreácie od Mercedesu som vlastne mal v rukách. Áno, EQC, k nemu sa viaže vtipná historka s vytknutným členkom. A ešte existuje EQA a EQV, ale tie sa ku mne zatiaľ nedostali. A teraz rovno EQS. Bude dobré? Bude. Ale ako dobré je otázka. Prichádzam, po prednáške vyrážam. Ale ako pri Springu, aj tu si dáme pár detailov v číslach, nech sa k tomu nemusím vracať. Začínam s EQS 580 4Matic, tak sú údaje o ňom.
610 l – objem batožinového priestoru
107,8 kWh – objem skladiska v batériách
200 kW – maximálny nabíjací výkon
885 Nm – maximálny krútiaci moment, výkon je 385 kW (524 k)
160-tisíc eur – cena tohto auta s EČV BT 253GV
10 stupňov – bežné pivo, ale aj natočenie zadnej nápravy za príplatok, štandardne je 4,5 stupňa
77 palcov – uhlopriečka zobrazenia Head-up displeja
0,20 – koeficient odporu vzduchu
350 kusov – počet snímačov v aute
Najskôr sadám na miesto spolujazdca a spočiatku obdivujem Hyperscreen. A vlastne aj ten veľký batožinový priestor. Klikám, klikám a hľadám, že čo sa s tým displejom dá robiť. Rýchlosť ako vo Ferrari nezobrazuje, ani preťaženia, ale keď auto stojí, tak na ňom púšťam Tetris. To je aký návrat do minulosti, paráda! Crash Bandicoot by sa nenašiel? Alebo aspoň niektorá z prvých častí Gran Turisma? Aj so zvukmi, veď EQS je extrémne tiché.
Vyrážame, ako spolujazdec cítim, že zadná náprava sa natáča. Tento kus má však len základné natočenie o 4,5 stupňa. To však 5,2-metrovému autu tiež pomáha a výrazne. Vychádzame z garáží, ideme smerom na Záhorie a tam niekde si presadneme. Všetko vyzerá idylicky, až kým neprejdeme cez tunel Sitina, z pekného počasia je zrazu dážď, sychravo a všetko okolo, čo znepríjemňuje cestovanie. A naviac ten Tetris skončil ako sa auto pohlo, aby som ním nevyrušoval vodiča. Ambientné osvetlenie má však nastavenie Miami a pripadám si ako v Grand Theft Auto Vice City. Ružová s modrou sú tou správnou kombináciou rozjasňujúcou vonkajšiu temnotu.
Temnotu rozjasňuje aj bledá téma interiéru. Nehovorím, že je praktická, ale je krásna. Prichádzame po prvej etape do Lakšárskej Novej Vsi. Na parkovisku zastavujú autá s približnou hodnotou milión eur. Päťkrát EQS a sprievodné GLE Coupe a E. Letmý odhad, ale asi celkom reálný. Nie, nepotrebujeme ťažkoodencov, nie sme v Juhoafrickej republike. Sme stále v Lakšárskej. Vraj autá, ktoré boli vybavené HEPA filtrom zistili, že tam je extrémne zlá kvalita vzduchu. V mojom kuse EQS tento filter nie je, ja dýcham teda čokoľvek nefiltrované.
A vlastne, v Lakšárskej presadám na miesto vodiča, takže je asi jedno, že by auto niečo odfiltrovalo, aj keď by to bolo 99 percent mikróbov a častíc, keď otvorím dvere. Nastavujem volant a po štarte mi hneď auto vynadá, že som to spravil zle, lebo na mňa poriadne nevidí. Vodiča monitorujú kamery, ktoré musia mať výhľad a treba pozíciu prispôsobiť tomu, aby som videl 6 prednastavených bodov. Dobre, vzdávam sa, posúvam volant trochu nahor. Inak, tradičných tlačidiel je fakt málo. Všetko sú dotykové, čo si uvedomujem, keď niečo omylom pomačkám lakťom.
Prechádzame cez malebné zákutia do Trnavy. Jeseň so všetkými farbami je naozaj nádherná a do toho hmly a jemný dážď, brutálny mood má toto počasie. A autá sa v ňom dobre fotia, len je problém, že moknem a mokne mi foťák. Mal by však mať nejakú odolnosť voči kvapkám, ale aj tak sa ho snažím vysušiť, aj tých 10 kvapiek, ktoré reálne schytal. Ja si zase zapínam vyhrievanie sedadla, aby som uschol.
V Trnave pri katedrále a hradbách už neprší, vlastne som milo prekvapený z EQS, ale to milo prichádza až s verziou EQS 450+. Je pocitovo ľahšia v rukách a pre mňa má dôležitejší prvok ako megalomanské zrýchlenie. Má dojazd až 770 kilometrov. Čeští bratři žurnalisté s ním dokonca dali 850 kilometrov a ašpirujú na zápis do niektorej knihy rekordov. Určite to je Pilsnerova, alebo podľa niekoho iného, kto produkuje pivo.
EQS 450+ nemá štandardne to veľké sklo Hyperscreenu s tromi displejmi, má trochu iné rozloženie bližšie ku Triede S a Triede C. Možno by mi ani tento prvok nechýbal. Len tak, medzi nami, je zaň príplatok 8 500 eur, čo tiež spôsobilo, že cena tohto slabšieho modelu vystrelila na 147-tisíc eur. Ale s týmto sa dá ísť bokom, ak by to niekoho zaujímalo. Síce ma pri výjazde z parkoviska, na retarda, šmyklo len o 20 centi, ale dá sa. Veď slabší kus má síce len 245 kW (333 k), ale len na zadok, lebo má iba jeden elektromotor.
Z Trnavy pokračujeme na Galantu a dole do Dunajskej Stredy. Stmieva sa a zaujímavo vyzerajú brutálne svetlá, ktoré majú také rozlíšenie, že by dokázali premietať filmy, síce iba čiernobiele, ale ak by to niekto reálne spustil, tak by to bola poriadna šupa aj so zvukmi z Burmester audia. Vlastne to pomáha aj cez Noise Cancellation, ktoré neutralizuje hluky zvonka. Až nad 120 trochu počuť aerodynamické svišťanie.
Príchod do Dunajskej Stredy je v šere, čiže ešte pár fotiek a konštatovanie, že takýmto tempom by sme stále dali 500 kilometrov na nabitie. To nie je vôbec zlé. Presun naspäť do Bratislavy je po novej rýchlostnej ceste. Z dunajskostredského showroomu Mercedes do Bratislavy je to len niečo cez 30 minút. Pamätám si ako som toto jazdieval za viac ako hodinu. Teraz je to však už jedno. Mercedes spravil naozaj brutálny elektromobil a celkom dobre sa aj fotil, veď si pozrite galériu!
