Škoda len nedávno dosiahla zaujímavý míľnik, predala milión vozidiel SUV. Dobre, rátajú sa aj crossovery. Ale v každom prípade, najviac išlo do sveta z modelu Yeti, druhé miesto patrí Kodiaqu, ktorý sa podieľal viac ako 200-tisíc kusmi.
Postupne automobilka rozšírila ponuku o dve verzie, ktoré sú trochu špecifické. Jedna je terénnejšia verzia terénne vyzerajúceho auta Scout (we have to go deeper) a druhá je športová Sportline. Jasné, kúpite si SUV a potom si priplatíte za to, aby tie terény nezvládalo? Alebo je to inak? Je. Aj Sportline zvláda jemné terény rovnako dobre ako všetky ostatné verzie.
Červené autá sú rýchlejšie
Rozdelené svetlá Kodiaqu boli najskôr dosť často kritizované, ale akosi je teraz ticho. Už to nikto nespomína. Ale vážne, vôbec to nevadí, že majú dve časti, slzička, aj keď hranatá, dotvára celkovú tvár Kodiaqu. Bez nej by nebol vlastne až tak samostatný a vyzeral by len ako ďalšie SUV na ceste. Aj keď to veľmi neplatí pre túto verziu, ktorú sme skúsili v teste.
Bežný Kodiaq, ktorých je vo fleetoch naozaj už veľmi veľa pomaly začína byť tuctovým autom. Ale to sa dalo čakať, Škoda s ním žne úspechy v predajných číslach. A naviac je to dobré auto. Lenže potenciál dizajnu, najmä v operatívnom lízingu, zostáva nevyužitý. Malé disky, nevýrazná farba a plastové doplnky nie sú úplne zaujímavé.
Ale Sportline je na to inak. Je presným opakom je najkrajší z celej ponuky. O tom sa nebudeme hádať. To, čo by boli normálne nelakované plasty je nalakované a výbava pridáva niekoľko športových prvkov na nárazníkoch. Čierne vlastne ostali len lemy blatníkov a tenké prvky v spodnej časti dverí. Dobre, aj imitácia difúzoru vzadu je čierna, ale tá má chrómovú lištu vytvárajúcu imitáciu koncoviek výfuku.
Kým v niektorých testoch sa tento kus objavil s menšími kolesami, my sme mali plné, veľké dvadsiatky disky. Tie výrazne dotvárajú zjav auta a spolu s červenou farbou spôsobujú, že inak bežné auto vyčnieva nad ostatné s rovnakým menom. Akurát za ním nesmiete ísť príliš dlho, lebo vám bude pripadať úzky a široký, čo je asi len zrakový klam.
Veľa miesta
Keď Škoda začala koncom deväťdesiatych rokov s Octaviou a Fabiou, tradovalo sa, že na zadných sedadlách nie je veľa miesta. Teda o stiesnenosti priestoru tradovali dokonca vtipy. Ale automobilka sa poučila a aj nový Kodiaq je vnútri obrovský. O priestore vpredu nemusíme hovoriť, ale vzadu je ho naozaj veľa, či už na nohy, ale bo na vrchnú časť tela. Napriek tvarovaniu sedáku tam vopcháte aj troch pasažierov, alebo dvoch a detskú sedačku. Kombinujte ako chcete.
A aj keď máte naloženú trojicu, stále ostáva obrovský kufor. Ak by sa vám málilo, tak môžete sklopiť sedadlá. Síce nezískate úplne dokonale rovnú plochu, ale máte pred sebou naozaj megalomanský priestor. Na úžitkáče síce nemá, ale to ani nebol zámer. Alebo s veľkým kufrom spravíte ešte niečo iné, pridáte dve sedadlá. Kodiaq je prvým autom Škody, v novodobej histórii, do ktorého je možné konfigurovať sedem miest. V tom prípade je nutné stredný rad sedadiel, bežne zadný, posunúť vpred, aby sa veľké miesto trochu porozdeľovalo.
Vráťme sa na miesto vodiča. Pre Sporline pripravila Škoda naozaj športovo vyzerajúce sedadlá. Nie, nie sú rovnaké ako v Superbe Sporline. Veď majú vyššie uchytenie, musia mať trochu zmenenú geometriu sedenia. Ale aj tak nám prišli ako ideálne z hľadiska komfortu a bočného vedenia. Áno, s Kodiaqom sa dá ísť aj rýchlejšie do zákrut.
Škoda sa pustila aj do predvádzania prvkov Simply Clever. Našli sme nabíjacie porty, našli sme škrabku na sklo, ale ešte lepšie, z hľadiska každodennej prevádzky sú držiaky na nápoje. Tie v stredovej konzole majú výstupky, ktorými si viete prichytiť pollitrovú fľašu a otvoriť ju tak jednou rukou. Bravó, toto je naozaj príspevok k bezpečnosti premávky. A nie, nemyslíme to ironicky, ale úprimne, ak by to náhodou znelo inak. Nie veľmi clever je ale umiestnenie portu na USB v zatvárateľnej zásuvke. Je príliš plytká a tak máte dve možnosti, ísť si kúpiť kratšie USB, alebo chodiť s otvorenými dvierkami priehradky. My sme zvolili druhú možnosť. Ale systém nemal problém ani s 64GB USBčkom.
V Kodiaqu sa dizajnéri rozhodli nechať samostatný panel klimatizácie. To je veľmi dobrá správa. Pracovať s vnorenými menu je niekedy za trest. Aj keď práve tu reagoval displej informačno-zábavného systému naozaj príjemne rýchlo a aj logika bola na slušnej úrovni. Dobre, ani zvolená téma nebola prehistorická, ale moderná. Displeju asi naozaj nie je veľmi čo vyčítať.
Dilema pod kapotou
Každému je asi jasné, že väčšina Kodiaqov bude mať pod kapotou naftový dvojliter. A aktuálne (09/18) pohľad do cenníka prezrádza, že WLTP a Euro 6c zabili benzínový motor, ktorý sme testovali. Ale netreba zúfať, bude náhrada, ktorá už funguje v Seate Ateca. Lenže tým pádom nie je veľmi relevantné písať o agregáte. Ak však nájdete v jazdenkách tento motor, tak vám ho trochu priblížime.
Dvojliter má výkon 132 kW (180 k) a krútiaci moment 320 Nm. To znamená, že Kodiaq sa s ním nedá nazvať lenivým. Aj keď prevádzková hmotnosť 1750 kíl nie je práve z tých najľahších. Colin Chapman by sa do takýchto áut aj tak nehrnul.
Dynamika je teda, povedzme, že nadpriemerná. Ale spotreba ostáva na príjemných hodnotách okolo osem litrov. Ale to tiež záleží od nohy. Výraznou pomocou k nízkej spotrebe je aj sedemstupňová automatická prevodovka. Najmä na diaľnici znižuje otáčky. Ale tiež pomáha režim Eco s plachtením, vyradením pri pustení plynu. Spočiatku je to nezvyk, ale keď si uvedomíte ako to funguje, tak je to OK.
Adaptívny podvozok vytvára dosť veľký rozdiel medzi nastavením Comfort a Sport. To sme konštatovali aj pri Superbe. Ale Kodiaq sa na komfortnom nastavení nehúpe až tak a práve komfortné nastavenie je na naše cesty ideálne. V praxi si nastavíte individuálny režim auta tak, že motor bude športový, takisto ako riadenie, ale podvozok necháte komfortný. V niektorých miestach, a nie je ich veľa, na našich cestách, je Kodiaq v Sporte naozaj tvrdý.
Príjemná jazda
Kodiaq aj napriek označeniu Sportline nie je športové auto. Je skôr štýlovejšou alternatívou ku mainstreamu. Je rozhodne najkrajší z Kodiaqov. Lepšie možno bude vyzerať len Kodiaq RS, ktorý sa o pár dní objaví. Ak toto čítate neskôr ako sme test zverejnili, tak môžete posúdiť sami. Avšak dvojliter na benzín odporúčame. Tento už asi nie, ale ten nový s výkonom 140 kW (190 k) určite áno.
V každom prípade, za 40-tisíc eur Škoda ponúka naozaj pekné a príjemné auto. Aj keď má svoje neduhy. Sedem miest by sme si nekúpili, na to je Alhambra, tu je dôležitý veľký kufor. A tiež je trochu smutné, že mu občas vrznú dverové výplne vpredu a madlo, ktoré je vo výplni integrované nepôsobí až tak kvalitne ako ostatné časti interiéru.
Naopak, niektoré veci sú super. Napríklad ochrana lemu dverí a ten držiak na fľaše. Vyzerá to ako zbytočné prvky, ale v každodennom používaní ich naozaj oceníte. Viac ako vám bude vadiť, že si cestou do zamestnania vrzne.
Škoda Kodiaq Sportline TSI
| Motor | R4 benzín |
| Objem | 1968 cm3 |
| Výkon | 132 kW (180 k) pri 6000 ot/min |
| Krútiaci moment | 320 Nm pri 1500-3940 ot/min |
| Prevodovka | Automat 7-stupňov, dve spojky |
| Rozmery a hmotnosti | |
| Dĺžka | 4700 mm |
| Šírka | 1882 mm |
| Výška | 1655 mm |
| Rázvor osí kolies | 2791 mm |
| Hmotnosť (prevádzková/celková) | 1750/3270 kg |
| Batožinový priestor | 650-835/2065 l |
| Povinné údaje | |
| Maximálna rýchlosť | 207 km/h |
| Zrýchlenie 0-100 km/h | 8,0 s |
| Spotreba (mesto/mimo/komb) | 9,1/6,4/7,4 |
| Emisie g CO2/km | – |
