Kde bolo, tam bolo, za siedmymi horami a siedmymi dolami, v krajine, kde sa piesok lial a voda sypala… Takto nejako začínajú rozprávky, však? Tá naša by pokračovala slovami: …žila spoločnosť, ktorá nebola fabiocentrická a bola ochotná prijať názor, že nielen to, čo pochádza z Nemecka a od podrobených výrobcov môže byť dobré. A bez nejakého ďalšieho naťahovania, keby máme na výber medzi spomenutým česko-nemeckým zázrakom a novým Cliom tak by bol výsledok jasný.
A prečo Červená čiapočka? Na to stačil prvý pohľad. Červená farba s detailmi lakovanými čiernou doplnenými chrómovými lištami? Čo iné by to mohlo byť. Tvary nového Clia sú jednoducho pekné. Áno, dajú sa nájsť línie, ktoré odkazujú na športovejší vzhľad, uhly z ktorých vyzerá odvážnejšie. Ale celkovo sa dizajn dá zhrnúť presne tým slovom.
Veľké predné svetlá pôsobia hlbokým dojmom, čo spôsobujú tvary parabol. Na ne plynulo nadväzujú chrómové lišty smerujúce k dominante prednej časti, k veľkému znaku. Vyzerá obrovský, ale stále ešte nepatrí k najgigantickejším znakom, ktoré Renault používa. Skúšali sme prirovnať ten z ťahača Magnum a na Cliu potom pôsobil veľmi decentne. Tesne pod logom pri bližšom pohľade nájdete názov modelu. Agresivitu prednej časti väčšinou zvýrazňuje nárazník. Červená čiapočka sa ani tu nepúšťa do bojov o športový výzor.
Čo na tom boku chýba?
Bočná časť Clia akoby nemala ani jednu ostrú hranu. Všetky línie prechádzajú jedna do druhej, tretej a ďalších jemne, znova bez náznaku agresivity. Ochranné lišty sa dostali do spodnej časti dverí a ozvláštňuje ich chrómová lišta. Trochu polemiky však prináša označenie ochranné lišty. To kvôli lakovaniu čiernou farbou. Ak teda, aj keď len omylom, švacnete dverami do obrubníka bude vás to poriadne mrzieť. Ale zato vyzerajú parádne. Rovnako ako oblé prelisy na dverách. Svalnatý vzhľad sa hlási vzadu, kde je blatník pekne zaoblený nad zadné svetlá. Apropo, podľa niektorých názorov pohľad zboku na zadné svetlá môže evokovať konkurenčné modely, napríklad Seat Ibiza alebo Mazda 2. Podľa nás nie a to zaoblenie nad svetlom je jednoducho fantastické. Po hodnej chvíli študovania kriviek vás zarazí, že aj zadné dvere majú svoju líniu. Ale kľučka sa stratila. Schovala sa v ráme dverí. Riešenie esteticky hodnotné, avšak otváranie vyžaduje cvik.
Dorazíme to do konca. Pozrieme sa aj na zadok malého auta. Strieška nad zadným oknom poskytla miesto na montáž tretieho brzdového svetla. Výrazný znak a nápis Clio vycentrované v strede hneď pripomenú o aký druh ide, aj keď ho vidíte prvý raz. Piate dvere končia chrómovou lištou. V strede vo vybratí nárazníku nájdete štrbinu, ktorá skrýva otváranie piatych dverí. Nárazník má presne taký tvar, aký by ste od auta očakávali. Obrovská červená plocha ku ktorej je zladený, ehm, difúzor? To asi difúzor nebude, nazvime to, že k zadnému nárazníku je zladený čierny lakovaný stred. Ani obrovská slovenská značka na ňom nepôsobí príliš rušivo.
Červená sa aj vnútri
Chcelo to poriadnu odvahu. Keď si pozriete konkurenciu, ktorá využíva vnútri väčšinou odtiene šedej a hlavne čiernu. Renault pri našom testovanom kuse použil červeno-čiernu kombináciu. A zďaleka nie len na poťahoch, to je celkom bežným prvkom. Slovo fádne sa použiť vonkoncom nedá. Samotná prístrojovka je čiastočne čierna a čiastočne červená. Čo na tom, že sa táto kombinácia odráža v čelnom skle? To vôbec nevadí a tento neduh ľahko prepáčite, pretože práve táto červená časť vyzerá nezvykle. Pás červenej farby pokračuje aj na výplne dverí. Tu vidíme jeden problém. Červené časti sú vyrobené zo šiestich rôznych kusov a minimálne dvoch materiálov. Otázka znie, čo budú robiť a ako budú blednúť počas niekoľkých rokoch slnečného žiarenia. Veríme však, že Renault má zmáknuté aj blednutie. Ak sa to podarilo, tak môže prísť ďalší problém. Po troch rokoch nabúrate a vybuchne spolujazdcov airbag. Musíte tým pádom vymeniť tú veľkú červenú časť za novú, ktorá nemusí až tak dobre sedieť k ostatným červeným častiam. Táto úvaha ale zaváňa neskutočným rýpaním. A chcete vedieť čo by sme spravili my? Či by sme si radšej zobrali čiernu prístrojovku miesto červenej? Nikdy! Tá červená sa mu neuveriteľne hodí. Malé Clio môže mať aj modrú a hnedú.
Hlavným problémom interiéru nie je priestor, za všetko hovorí 300 litrov batožinového priestoru a to, že za meter osemdesiat vysokého vodiča sadne rovnako vysoký pasažier. Bude mať menej miesta, ale o prevážaní päťčlennej rodiny basketbalistov Clio vonkoncom nie je. Ak chcete priestor vzadu, kúpte si Trafic.
Nám nebol po chuti lakovaný čierny dekor. Na stredovom paneli by sme to ešte dokázali prekusnúť, tam nám nevadilo, ani to, že poriadne nevidno popisy jednotlivých koliesok klimatizácie. Skôr sme mali hrôzu z lakovaných segmentov dverí. Boli to presne tie, ktoré stále chytáte, či už sťahujete okná, alebo zatvárate dvere, alebo si len odkladáte ruku. S malou leštiacou handričkou v odkladacom priestore sa to dá zvládnuť. Ale na volante? To je neudržateľné. Vždy na ňom budú odtlačky prstov! Možno na bledej verzii s francúzskou trikolórou by až tak vidieť neboli.
Rádio má svoje pevné samostatné miesto. Aj keď ovládanie dotykového displeja nie je možné bez pohľadu dole na stredový panel, následnosť a logika usporiadania jednotlivých funkcii zostala výborná. Slovo výborné je možné použiť aj pri hodnotení zvuku. Reprosústava s trubicami na bass reflex síce nezastúpi plnohodnotný subwoofer, ale hlboké tóny znejú omnoho lepšie ako pri obyčajných reproduktoroch. A stačilo na to tak málo.
Traja mušketieri pracujúci pre Karkulku
Myslíte si správne, ideme a venovať motoru. Traja mušketieri nemajú chvíľu oddychu a využívajú pomoc od štvrtého. Dobre, koniec prirovnaniam k Dumasovým hrdinom. Trojvalec s prepĺňaním pod prednou kapotou ide v stopách motora roka s modrým oválom. Tiež má objem do jedného litra. Deväť deci poskytuje 66 kW (90 k). Plusom sa stal nástup krútiaceho momentu 135 Nm. Už 90 percent je pod pravou nohou už pri 1650 otáčkach. Zatiaľ to vyzerá sľubne, však? Aj parametre na papieri naznačujú ďalší pozitívny vývoj.
Podľa údajov je zrýchlenie na stovku za 12,2 sekundy, maximálka 182 km/h a kombinovaná spotreba 4,5 litra. Zrýchlenie sme nemerali, ale auto na nás pôsobilo lenivejšie. Je to možno kvôli tomu, že sme nevideli reálne stúpať ručičku tachometra, keďže je digitálny. Svoje asi robil aj utlmený interiér. To je škoda, pretože pri vytočení motor znel podobne ako ploché šesťvalce v autách zo Stuttgartu. Nie, nie v Mercedesoch, ale v Porsche. Zrýchlenie nechajme tak. Tri valce sa prejavia na voľnobeh, kedy je v určitých momentoch cítiť nevyrovnaný beh. Ale z 10 ľudí, ktorých sme viezli na palube sme to cítili len dvaja. Takže 80 percent to ani nespozoruje. Dôležitejšia bude spotreba. No, tu sme trocha skeptickí. Zimné pneumatiky, mínusové teploty a brzdenie a pridávanie kvôli kvalite ciest nepomáhajú. Najlepšie, čo sme dosiahli je 5 litrov kombinácia. Bežne to potom bolo okolo 6,2. Ale ak pripíšeme liter zime a pol litra gumám, sme na 4,7 a na to sa už lepšie pozerá. Apropo zima, Clio nemá ukazovateľ teploty motora, ale ďakujeme Renaulty aspoň za modrú kontrolku, ktorá zhasne, keď sa motor zahreje. Napríklad B-Max nemal ani tú.
A drží, nepustí
Podvozok je kapitola sama o sebe a zlé poveternostné podmienky neboli kompatibilné s výraznejším testovaním. Veď počas fotenia sme mali buď sneh alebo ľad. A tam bočné preťaženie neskúsite, ani keby sa rozkrájate. Môžeme ale povedať, že na ľade sa Clio škriabalo aj hore kopcom s nevídanou vervou. Zamrznutý Vršatec, kde niektoré autá radšej ostali dole, vybehol s úplnou ľahkosťou. A všetci vnútri, aj napriek horšej kvalite cesty, nezažívali mučenie prostredníctvom nárazov do chrbtice. Pohodlie je tým pádom na úrovni a auto sa s ľahučkým motorom správa vypočítateľne. Riadenie je síce mŕtve a prevodovka tiež istotu nepridáva, ale podvozok tieto časti vykryje.
Tak áno, či nie?
Kto je konkurent? Fabia, Polo, Ibiza, Mazda 2, Peugeot 208, Opel Corsa, Suzuki Swift a Ford Fiesta. A práve ten posledný, po facelifte je podľa nás tým hlavným. Ostatné sú buď priemer, alebo už staré. Fiesta je evergreen. Otázka, ktoré je lepšie je ťažká. Ani jedno by nám nevadilo, ale Clio pôsobí milšie a interiér je aj napriek peknému vzhľadu prehľadný. Clio by sme jednoznačne brali, je to jednoducho pekné a dobre jazdiace auto. Jedine by sme asi zvolili iný motor. Asi by to bol 1,5 dCi s rovnakým výkonom, alebo by sme počkali na 1,6 turbo vo verzii RS. Ak uvažujete nad niektorým z konkurentov, tak si strihnite predvádzaciu jazdu s Cliom a budete milo prekvapení. A netreba zabudnúť ani na štandardnú päťročnú záruku, ktorú má aj nové Clio.
Niekoľko fotiek od cypodesign.sk
| Motor | |
| Objem | 898 cm3 |
| Výkon | 66 kW (90 k) pri 5250 ot/min |
| Krútiaci moment | 135 Nm pri 2500 ot/min |
| Rozmery a hmotnosti | |
| Dĺžka | 4062 mm |
| Šírka | 1732 mm |
| Výška | 1448 mm |
| Rázvor osí kolies | 2589 mm |
| Hmotnosť (pohotovostná/užitočná) | 1009/579 kg |
| Batožinový priestor | 300/1146 l |
| Povinné údaje | |
| Maximálna rýchosť | 182 km/h |
| Zrýchlenie 0-100 km/h | 12,2 s |
| Spotreba (mesto/mimo/komb) | 5,6/3,9/4,5 |
