Prečo Mickey Knox? Pomôže pri tom vyhľadávač? Jasné pomôže. Mickey Knox je postava z filmu Rodení zabijaci z roku 1994. Bez prekladu znie názov filmu lepšie, Natural Born Killers. V ňom Woody Harrelson ako Mickey a Juliette Lewis ako Mallory Knox jazdia po USA a zbavujú svet niektorých ľudí. Nie kvôli peniazom, ani kvôli sympatiám, ale kvôli zábave a mediálnej sláve. Je jasné, že pod scenár sa podpísal Quentin Tarantino. A práve Mini JCW Coupe má s hlavnou postavou niekoľko spoločných povahových čŕt.
Zvonka to ani veľmi vidno nie je. Klasická šiltovka dozadu, ako to sám výrobca nazval, nie je tak viditeľná, takže prirovnanie k hip-hopovým gangstrom by nemalo zmysel. Strecha je čierna, čo splýva s tmavými oknami a ladí s rovnakou farbou lakovanými zrkadlami a diskami. Ten, kto špecifikoval tento kus mal dobrú ruku. Oranžová metalíza ostro kontrastuje s tmavými, až temnými stránkami exteriéru. Dokonca ani rýchle pruhy, čierne na oranžových častiach a oranžové na čiernych, nepôsobia neprístojne. Mini je predsa automobilka s pretekárskou históriou.
Samotný tvar kupé sa nemusí páčiť každému. Určite sa nájde veľa takých, ktorí by radšej uprednostnili klasický hatchback a tiež veľa takých, ktorí by brali Clubman. Tak, či onak, auto na seba strháva pozornosť všade, kde sa objaví.
Vodič ho zvonka nebude obdivovať často, lebo bude na tom privilegovanom mieste za kruhom zvaným volant. K nemu sa dostane cez široké bočné dvere bez rámu okna. Nasadnutie sprevádza pocit, že zadok je akosi blízko zeme. To vháňa vodu na mlyn tvrdeniam o športovom kupé. Ergonomické vlastnosti Mini netreba dvakrát spomínať. To nie je typický príklad z učebnice, ako by to malo byť. Skôr je to naopak. Veci sú síce na miestach, kde by mali byť, ale väčšina úkonov vyžaduje pohľad a odpútava pozornosť od jazdy. Dokonca aj taká banalita ako otvorenie okna je pre človeka, ktorý nie je zvyknutý väčším problémom ako titul z Plzeňského práva. Ale treba uznať, že dizajnovo je to zvládnuté geniálne. Klimatizácia v tvare loga Mini? To len tak niekto nemá. Možno ešte u štyroch kruhov by to vyzeralo zaujímavo. Alebo pri Peugeote. Všetky ostatné vypínače sú podobné tým, ktoré máme zafixované, že sa používajú v leteckom priemysle. Aj na streche nad vnútorným spätným zrkadlom sa ich dá niekoľko nájsť.
Ergonómia nebola hlavným motívom ani pri palubných prístrojoch. Tachometer na vrchu stredového panelu a v ňom displej navigačno-informačného systému dvakrát prehľadné nie sú. Aspoň, že malý, digitálny našiel miesto aj v malom otáčkomere na stĺpiku riadenia.
Miesto vpredu nebude chýbať ani jednému pasažierovi. Vzadu je ho tiež celkom dosť. Ale na batožinu, keďže Mini JCW Coupé nemá zadné sedadá. Interiér testovaného auta mal ešte jeden nedostatok. Ale veľmi subjektívny. Čierna farba bola kombinovaná s bledohnedou. To evokovalo sedemdesiate roky, kedy bola takáto farba v móde.
O srandičkách vnútri by sa dalo polemizovať hodiny. Na samostatnú diskusiu by bol aj ovládač iDrive derivátu od Mini. Taká malá stlačiteľná páčka za radiacou pákou pôsobí prinajmenšom úsmevne. Fungovať funguje, ale je až komická. Rovnako v Mini spravili paródiu na lakťovú opierku. Pri každom pohybe sa otvorí, alebo posunie, prípadne obe. Aj tak skončíte pri tom, že bude v 90 percentách prípadov vyklopená hore.
Dizajn je ale iba slabá tretina toho, o čom je toto auto. Zvyšok padá na jazdné vlastnosti a motor, či podvozok. Malá kapota s otvormi na svetlá ukrýva 1,6 litrový agregát. Neznie to ako veľa, ale prepĺňanie mu prepožičalo výkon 155 kW (211 k). Litrový výkon skoro 100 kW (136 k) asi netreba ďalej rozvádzať. Inými slovami, stovka na tachometri je záležitosťou 6,4 sekundy a maximálne sa na ňom objaví 240 km/h.
Podvozok JCW je tvrdší ako pri Coopri S a tým robí z auta niečo, čo sa dá opísať iba čiastočne. Skôr je to možné ako súčasť celkových jazdných dojmov.
„Mini JCW bolo pre mňa nočnou morou. Malý hatch s enormným výkonom. Ale kupé je ešte ďalej. Veď je od hatchu ľahšie. Sedím za volantom a rozmýšľam, kam teraz povedie cesta drzého krpáňa. Štartujem a mierim mimo mesto. Tesne pred koncom vysúvam provokačne spojler, nie automaticky, ale tlačidlom na streche. V päťdesiatke sa predsa ešte neukazuje. Octavia TDI to zjavne berie ako provokáciu, ako býk červenú zástavu, a vidím v spätnom zrkadle smerovku vľavo. Koniec obce, spojka, medziplyn, z 4 do 3 a plyn na podlahe. Zjavne športovcovi z koncernu zmrazili úsmev na tvári a predbiehanie sa nekoná. V tomto aute sa človek stáva niekým, kým nie je. Časť podvedomia sa transformuje na toho, kto príde na dedinskú diskotéku so zámerom pobiť sa. Späť k jazde. Na ultrarovných povrchoch je JCW Coupé príjemné, pohodlné a neutrálne. Ale takých sú na celom Slovensku tak tri percentá.
Príjemnú povahu podvozku môže narušiť už malá pozdĺžna nerovnosť. Koľaje začnú poriadne ťahať za zadok. Ten skáče z jednej do druhej, akoby mal rozdvojenú osobnosť a nevedel sa rozhodnúť kde zotrvať. Vlastne, akoby kolesá boli siamské dvojičky s tvrdohlavou náturou a každé presadzovalo svoj vlastný názor ako univerzálne platné pravidlo. Čím horší asfalt, tým je malé auto viac neposedné a zákerné. Nie nadarmo majú niektorí názor, že najlepším JCW je dlhý Clubman s hmotnosťou vzadu. Kupé naozaj uskakuje.
Kľudnú jazdu, ak sa tak dá nazvať niečo sprevádzané strieľaním do výfuku, vymieňam za svoj malý experiment. Nedávno som na Cliu RS šiel úžasnou cestou medzi dedinami. Čo na ňu povie JCW? Stláčam dve tlačidlá pred pákou, ktoré prepnú auto do športového režimu a zakážu stabilizačný systém. Netušiac peklo sa púšťam do zákrut a práve teraz sa prejavuje Mr. Hyde auta, masový vrah Mickey Knox. Navonok neutrálny chlapík s výbušnou povahou a snahou isť svojou cestou.
Prvá zákruta s prudkým brzdením vedie k zisteniu, že akokoľvek sú brzdy silné, tak okrem spomalenia majú efekt znervózniť auto. Už normálne ľahký zadok sa pri spomalení jemne nadľahčuje a poskakuje zo strany na stranu. A nie do tónov hudby, ale znova podľa vlastného uváženia. Trochu šok, ruky sa mi začínajú potiť, ale idem ďalej. Plyn na podlahe, spojka, pár sálv z výfuku, tretí prevodový stupeň, znova brzdy, ďalšia zákruta. V nej neopatrne uberám plyn, čo sa JCW zjavne nepáči a v priebehu kilometra ma chce už druhýkrát zabiť. Zadok mieri do boku a musím vyčarovať také kontra, aby som nemusel ísť z hodín podľa zrkadiel na spiatočke. Naozaj výbušný charakter. Už teda viem, na čo si dať pozor a čo nerobiť. Do ďalších zákrut teda brzdím trochu jemnejšie, čo sa prejavuje vyššou prejazdovou rýchlosťou. Hlavne neubrať plyn v zákrute. Ak vodič splní tieto dve požiadavky, auto dokáže neuveriteľné divy. Nie, nie je ako pribité, ale je svojim spôsobom zábavné. Ak sa dá zábavným nazvať prechádzka po lane nad stometrovou priepasťou na dne ktorej sú krokodíly odchované na ľudskom mäse s motorovými pílami v ruke. To všetko sprevádzané naviac zemetrasením a obstreľovaním paintballovými kanónmi. Prichádzam celý do druhej dediny. Adrenalín spôsobuje, že cítim pulzovanie v spánkoch, v krku, v rukách. Chvíľu rozmýšľam. Po diaľnici a vydýchať sa, alebo prejsť peklom znova. Inštinktívne volím peklo.“
Mini JCW Coupe nie je auto pre neskúsených vodičov. Ak však po ňom zatúžia, tak by mali mať zónu zákazu v oblasti vypínania stabilizácie a športového nastavenia. Toto auto je pravým vyjadrením románových postáv Dr. Jekylla a Mr. Hydea. Vie sa tváriť, že je malé, milé a prítulné, ale len keď stojí. Keď sa prebudí a človek už na voľnobehu počuje asi najlepší zvuk štvorvalca na svete mení sa na krvilačnú beštiu.
Chceme ho, alebo nie? Podľa toho, čo sme zažili by sa mohlo zdať, že auto nechceme. Ale opak je pravdou. Akurát by asi nebolo tým, ktorým by sme jazdili každý deň. Na každý deň by bolo Clio RS. Kvôli nezáludnej povahe a vynikajúcemu tréningu na víkend. Ten by znamenal prebratie beštie s názvom Mini JCW Coupe a prechádzky na hrane možností.
Motor | |
Objem | 1598 cm3 |
Výkon | 155 kW (211 k) pri 6000 ot/min |
Krútiaci moment | 280 Nm pri 1850-5600 ot/min |
Rozmery a hmotnosti | |
Dĺžka | 3734 mm |
Šírka | 1683 mm |
Výška | 1384 mm |
Rázvor osí kolies | 2475 mm |
Hmotnosť (pohotovostná/užitočná) | 1165/300 kg |
Batožinový priestor | 280 l |
Povinné údaje | |
Maximálna rýchosť | 240 km/h |
Zrýchlenie 0-100 km/h | 6,4 s |
Spotreba (mesto/mimo/komb) | 9,4/5,8/7,1 |
Čo sme v aute počúvali? Leonard Cohen – The Future
http://youtu.be/OYzOzLDIpT4