Nedávno sme mali v redakcii MINI Countryman, ktorý má tiež doplnok názvu John Cooper Works. Napísať toto na kufor by znamenalo, že auto musí mať šírku minimálne ako Hummer H1. Lenže už vtedy som rozmýšľal, či by náhodou táto pohonná sústava nebola lepšia v menšom aute s nižším ťažiskom.
Každý vie kam mierim. Miesto kabrioletu JCW som si teda z ponuky vybral šesťdverový Clubman a cukrovinky Čierny princ. Inak, ako skončili tieto penové sladkosti? Názov by mohol byť offensive pre niektorých ľudí. Dobre, cukrovinky necháme stranou, to bol len vtip na začiatok. Trapny, ale môj. Taký na úrovni šestnásťročného, ktorý na gympli funguje ako triedny šašo.
Úprimne, asi by som si svoj JCW Clubman konfiguroval inak, ale takáto sivá je moderná a aktuálne veľmi in. Spôsobil to koncern VW s Audinami a Škodovkami a vlastne všetkým ostatným. K nim ešte čierna strecha, čierne pásy a hlavne červené doplnky. Vlastne, inak by mi asi tie červené prvky vadili, tu som s nimi úplne stotožnený. Pri tej sivej pôsobia tak, že tam vlastne majú byť. Horšie by to asi bolo v kombinácii s tou farbou, ktorú by som si vybral ja, teda s British Racing Green s bielymi doplnkami miesto čiernych.
MINI Clubman je trochu špecifickým MINI, lebo má nezvyklý počet dverí. Rátajme spolu, predný pár, zadný pár a kufrové sú dvojdielne. Ale nie dvojdielne na štýl BMW X5, ale dvojdielne na štýl dodávok, napríklad Mercedesu Sprinter. Dobre, toto bolo trochu prehnané, ale otvárajú sa do strán. Tento koncept je neokukaný a zároveň príjemný. Stačí otvoriť jednu časť a za druhé dvere sa dajú stále napchať veci.
Aj keď MINI by podľa názvu mohlo byť malé auto, tak vnútri to tak nevyzerá. Vpredu je v každom aute, takmer, miesta dosť, ale tu je aj na zadných sedadlách príjemné prekvapenie. Prístup do zadnej časti je cez naozaj veľké dvere. Veľké sú teda s ohľadom na veľkosť auta samotného. To je obrovské zlepšenie oproti inak konfigurovanému predchodcovi. Sám si za seba sadnem, to mi stačí. A je to aj celkom pohodlné. Síce sedadlá sú tvrdšie, ale to vôbec nevadí, toto je športovo zamerané hotkombi.
Kufor malého kombi je dosť veľký. A dá sa do neho dostať aj bezdotykovo. To je extrémne cool. Kopnem pod nárazník a prvýkrát mi dvere šlahnú do brucha, lebo bežne sa kufre otvárajú smerom nahor. Už otváram kufor len diaľkovým ovládaním. Prvé stlačenie otvorí jedny dvere, druhé stlačenie aj druhé. Tieto dvere sú dokonalé. Malo by ich mať viac áut. Jasné, pri pohľade dozadu je ich stredný stĺpik prekážkou, ale sú fakt praktické.
Dobre, dobre, už štartujem, malá páčka v strede pred pákou je fantastický spôsob ako Clubman naštartovať. A rovnako fantastické sú aj predné sedadlá. Sú výrazne športové, ale za celý čas testu ma v nich nebolel ani raz chrbát. To je výborný výsledok. Dva pedále, automatická prevodovka, idem na to. Samozrejme, zohrievam postupne, nie som zviera.
Už studený štart dvojlitra s výkonom 225 kW (306 k) je zážitkom. Aj napriek potrebe plniť emisné normy a všetkým tým obštrukciám sa podarilo zachovať taký drsnejší zvukový prejav. A to ešte nemám športový režim. Režimy si prepínam páčkou vedľa tej štartovacej. Retro a stále perfektné. Keď som pri páčkach, tak nejaké sú aj na strope. Tam sa mení aj farba nepriameho osvetlenia interiéru. V menu som ju teda hľadal zbytočne. Nerobte rovnakú blbosť aj vy.
Ovládanie kolieskom medzi sedadlami má aj informačno-zábavný systém. Dobre, má menší displej, ale má bezdrôtový CarPlay. A ak jazdíte na BMW, tak vás asi aj roztrhne od jedu. Chod kolieska je presne opačný ako v mníchovských kúskoch. Síce systém samotný je podobný, ale toto je na niekoľko sprostých slov. Ale vezmime si, že MINI je vlastne britská automobilka, tam majú naopak volant, to, že je naopak koliesko je už len kozmetický detail.
Dobre, konečne zohriate. Idem na to, plyn na podlahu, samozrejme, režim je hneď športový. Prevodovka začne strieľať prevody s takou razanciou, že mám pocit akoby to bolo príliš. Radím teda pádlami pod volantom. Chcem ich z titánu, určite existuje niekto, kto vyrába takúto náhradu. Hneď mením! Prekvapenie prichádza v prvej zákrute, nie na rovinke. Rovinky sú akési kratšie s tým brutálnym zrýchlením.
Prvá zákruta a MINI funguje neutrálne a ide dokonalou stopou. Druhú teda trochu preženiem nájazd, jasné, trochu nedotáčavosti, ale auto drží fakt brutálne. Aké má pneumatiky, že toto dáva? Tu je ďalší šok. Takto dobre John Cooper Works Clubman drží na Pirelli P7 Cinturato. To si pamätám, že sú pneumatiky skôr na štýl eko, nie na šport. A Clubman s nimi drží naozaj pekne. Druhá vec je, že pre svoje vlastné vnútorné rovnovážne stavy potrebujem vyhodiť P7 a nahodiť P Zero. To musí byť ešte vyššia liga. Vyššiu ligu nebude hrať len môj pocit v zákrutách, ale aj bezpečnosť pri rýchlych prejazdoch zákrut.
Nastavenie podvozku je dosť tuhé, čo sa dá čakať. Ale na niektorých cestách to môže byť aj príliš. Môžu za to naozaj veľké disky s priemerom až 18 palcov. O to lepšie sa cíti Clubman s JCW dodatkom pri drsnom zaobchádzaní na obľúbenej kľukatej ceste s dobrým asfaltom. A pritom nezruinuje ani zdroj finančných prostriedkov. Dá sa s ním jazdiť do 8 litrovej spotreby. Ale v prípade využívania celého arzenálu je to, samozrejme, viac. Ja som mal väčšinou viac.
Nie, cenu nejdem rozoberať. Chcem povedať len, že JCW je niekedy až príliš brutálne. Niekedy by možno stačil Clubman Cooper S. Kľudne s predokolkou a manuálom. Vlastne to je ideálne imidžové auto. A pri MINI žiadny sused nebude mať závistlivé pohľady. Veď každé MINI je malé a zlaté, aj keby bolo veľké a nahnevané ako toto.
MINI John Cooper Works Clubman ALL4
| Motor | R4 benzín |
| Objem | 1998 cm3 |
| Výkon | 225 kW (306 k) pri 5000-6250 ot/min |
| Krútiaci moment | 450 Nm pri 1750-4500 ot/min |
| Prevodovka | Automatická 8-stupňová |
| Rozmery a hmotnosti | |
| Dĺžka | 4253 mm |
| Šírka | 1800 mm |
| Výška | 1441 mm |
| Rázvor osí kolies | 2670 mm |
| Hmotnosť (prevádzková/celková) | 1625/- kg |
| Batožinový priestor | 360/1250 l |
| Povinné údaje | |
| Maximálna rýchlosť | 250 km/h |
| Zrýchlenie 0-100 km/h | 4,9 s |
| Spotreba (komb WLTP) | 8,4 |
| Emisie g CO2/km | who cares? |
