Test Hyundai i20: Vytrvalec, nie šprintér

Trieda malých mestských áut zostáva na európskom trhu naďalej dôležitou kategóriou z hľadiska celkových predajov. Hyundai v tomto segmente už zopár rokov ponúka populárny model i20, ktorý pre aktuálny modelový rok 2026 neprináša revolučné technické zmeny, ale skôr vylepšenie dobre fungujúceho existujúceho základu. Na test po takmer dvoch rokoch sme tentokrát dostali verziu vybavenú benzínovým trojvalcom 1.0 T-GDi v kombinácii so sedemstupňovým automatom DCT. Špecifikom testovaného kusu je výbava Black Line, ktorá je dobre rozlíšiteľná najmä zovnku. 

Dizajn modelu i20 sa vyznačuje zvýšenou prítomnosťou ostrejších hrán a geometrických tvarov, čoho dôkazom je šesťuholníková čierna maska a ostro rezané LED svetlá. Karoséria s dĺžkou tesne nad štyri metre je v rámci triedy viacmenej štandardom. Edícia Black Line, ako napovedá jej názov, prináša do exteriéru viaceré tmavé detaily, ktoré kontrastujú s celkovým lakovaním karosérie. Medzi tie patrí predovšetkým spomínaná čierna maska chladiča, čierne kryty vonkajších spätných zrkadiel, čierne lakovanie strechy a špecifické 16” disky kolies.

Dizajnovo sú podarené, majú zaujímavý vrtuľový tvar, avšak asi by sme uvítali o palec väčší rozmer. Z profilu zaujme stúpajúca línia bočného presklenia, zadok sa zasa vyznačuje prepojenými koncovými svetlami a čiernym panelom nad nimi. Čierny je rovnako tak aj zadný difúzor. V Black Line edícií pôsobí i20 sviežo celkom určite by ste mu tipovali ďaleko viac ako iba 66kW. Až by sme povedali, že takýto vzhľad si zaslúž aspoň o pár desiatok koní naviac.

Po otvorení dverí a nasadnutí do kabíny je na prvý pohľad jasne vidtieľná snaha o funkčnosť a ergonómiu. Materiály palubnej dosky aj dverí su z tvrdších plastov, čo ale v tejto kategórií a cenovke nemôže nikoho uraziť. Najmä keď je ich spracovanie veľmi slušne zvládnuté. Pred vodičom sa nachádza 10,25” digitálny prístrojový štít. Je dobre čitateľný a prehľadný, trochu ale možno zamrzí, že prepínanie náhľadov mení hlavne farebnosť a podklady a nie až tak samotné zobrazované údaje.

Centrálny displej infotainmentu má rovnakú plochu a je umiestnený v strede palubky navrchu v dobre dohľadnom zornom poli. Grafika je slušná, logika ovládania tiež avšak vyzdvihnúť musíme veľmi dobrú kameru a tiež vstavanú navigáciu. Čo naopak trochu vadí je, že CarPlay je iba drôtový a USB porty sú strašieho typu. Taktiež tempomatu chýba adaptívna funkcia.

Pochválime ale  dobre padnúci štvorramenný volant a tiež nadpriemerné látkové sedadlá. Na danú triedu sú veľmi pohodlné a zároveň dobre držia telo v zákrutách. Kto má rád fyzické tlačidlá, toho i20 poteší, pretože tých je tu na dnešnú dobu nadpriemerne veľa a ovládajú napríklad automatickú klimatizáciu či vyhrieavanie skiel a sedadiel. Hyundai i20 je vlastne v niektorých ohľadoch dosť konzervatívny, lebo má aj klasickú mechanickú ručnú brzdu a trochu zastaralo pôsobiacu veľkú páku prevodovky.

Motor sa ale štartuje tlačidlom. Priestor vzadu je tak akurát v pohode aj pre dve dospelé osoby priemerného vzrastu, pre troch by tu bolo na dlhšiu vzdialenosť už trochu úzko. Batožinový priestor disponuje základným objemom 352 litrov a nakladacia hrana je umiestnená trochu vyššie, avšak pravidelný tvar kufra dobre využíva celý objem.

Pohonnú jednotku testovaného kusu predstavuje benzínový trojvalec s turbom označovaný ako 1.0 T-GDi, ktorý je vlastne jediný v ponuke. To by až tak nevadilo, avšak maximálny výkon motora je iba 66 kW/90 koní, čo je na dnešnú dobu dosť skromné. Krútiaci moment dosahuje hodnotu 172 Nm.

Ten je spriahnutý so sedemstupňovým  dvojspojkovým automatom DCT, ktorý vo väčšine prípadov radí vcelku hladko avšak čo mu úplne nesedí sú rozjazdy. Na stovke je i20 za 12,8 sekundy z čoho je zrejmé, že extrémnou dynamikou rozhodne neovplýva a auto sa teda najlepšie cíti skôr v nižších mestských rýchlostiach. A na to je presne určené.

Pri vyššom zaťažení treba predbiehacie manévre obozretnejšie plánovať. Udržať slušné diaľničné tempo ale nie je taký problém. Dynamike viete čiastočne pomôcť režimom Šport, kedy je auto reaktívnejšie a aj prevodovka radí logickejšie. So spotrebou na tom ale nie je malý trojvalec vôbec zle, lebo aj s tradične vyšším podielom diaľnic sme sa dostali na 5,4 litra, čo nie je nič strašné. V tomto prípade našťastie malý a slabší motor automaticky neznamená vyššiu spotrebu spôsobenú jeho preťažovaním.

Samotná kultúra chodu a utlemnie sú na trojvalcový agregát tiež chvályhodné, trochu hrošie je to opäť pri rozjazdoch či na voľnobehu. Riadenie je ľahké, keďže má elektronický posilňovač, čo jasne dokazuje primárne mestské zameranie. Rovanko tak podvozok sa vyznačuje skôr komfortom a samozrejme v nižších rýchlostiach absolútne dostatočnou stabilitou a obratnosťou. Pri 90 koňoch je pohodlie logickou voľbou, žiadne športové ambície tu nie sú na mieste. Z tohto pohľadu dávajú aj tie malé 16” kolesá zmysel.

Hyundai i20 1.0 T-GDi DCT v edícii Black Line rozhodne vyzerá sviežo a zaujímavo. Boduje hlavne slušnou výbavou a konzervatívnejšie povahy poteší aj samotná architektúra kabíny a jej ovládanie. Ak chcete i20 používať aj na dlhšie trasy a jazdiť s plným obsadením, slabinou je hlavne výkon motora. V meste, kam je auto primárne určené, však bude  90 koní stačiť a odmenou bude aj obstojná spotreba a pohodlný podvozok. A povedzme si rovno, za akciovú cenu iba 20 140 eur s DPH toho takáto i20 ponúka dosť.

Hyundai i20 1.0 T-GDI DCT Black Line